Parlament nedávno schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorá priniesla legislatívne zmeny v oblasti potvrdzovania práceneschopnosti prostredníctvom elektronických prostriedkov. Elektronické potvrdzovanie práceneschopnosti sa stane tak skutočnosťou, a to už od júna 2022. Potvrdzovanie práceneschopnosti elektronicky bude povinnosťou lekára. Čo však, ak systém nebude funkčný? V najbližších riadkoch vám priblížime základné podmienky pre vystavovanie e-PN.

ELEKTRONICKÁ PNKA UŽ OD 1. JÚNA 2022

Určite to dobre poznáte – tlačivá na potvrdenie dočasnej práceneschopnosti a kopa chorých pacientov v čakárni. Ošetrovať pacientov alebo robiť celé dni administratívu? To je dilema väčšiny lekárov, ktorí volali po tom, aby boli odbremenení od zbytočnej administratívy a vypisovania tlačív. S ohľadom na to dochádza od 1. júna 2022 k zavedeniu tzv. e-PNiek – k elektronickému potvrdzovaniu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dočasná práceneschopnosť sa bude potvrdzovať vo forme vytvorenia elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke pacienta. Aj napriek tomu, že sa potvrdzovanie práceneschopnosti bude vykonávať elektronicky, pacient bude mať možnosť požiadať lekára o vystavenie odpisu z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, a to na predpísanom tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

POZOR! VYTVORENIE ELEKTRONICKÉHO ZÁZNAMU O PRÁCENESCHOPNOSTI BUDE POVINNOSŤOU LEKÁRA

Elektronické potvrdzovanie práceneschopnosti a vytváranie elektronických záznamov o dočasnej práceneschopnosti je koncipované v rámci legislatívnych zmien ako povinnosť lekára. Túto povinnosť budú mať aktuálne od 1. júna 2022 všeobecní lekári, gynekológovia a nemocniční lekári. Od 1. januára 2024 sa však táto povinnosť dotkne aj všetkých ostatných lekárov špecialistov. Tí už budú taktiež potvrdzovať práceneschopnosť pacientov, a to práve od začiatku roka 2024.

V uzamknutej časti, ktorá je dostupná pre predplatiteľov služby mediPRÁVNIK mini Ambulancia, Ambulancia na kľúč, Ambulancia na kľúč PREMIUM sa dozviete aké sankcie hrozia lekárom za nesplnenie povinnosti vytvorenia elektronického záznamu o PN a tiež ako majú lekári postupovať v prípade nefunkčnosti systému.

AKÉ SANKCIE HROZIA LEKÁROVI, AK POVINNOSŤ VYTVORENIA ELEKTRONICKÉHO ZÁZNAMU O PN NESPLNÍ?

Explicitne sa za porušenie tejto povinnosti neurčuje sankcia pre zdravotníckeho pracovníka. Je však dôležité poukázať na základnú povinnosť každého zdravotníckeho pracovníka od zavedenia eZdravia, a to povinnosť používať elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a technické zariadenia určené na autentizáciu záznamov v elektronickej zdravotnej knižke pacienta (§ 80 ods. 1 písm. i) zákona o poskytovateľoch). Táto povinnosť je podľa nášho názoru priamo spojená s povinnosťou vytvárania elektronických záznamov o PN. Pri vytváraní elektronických záznamov o PN bude lekár musieť používať svoj elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a prostredníctvom neho autentifikovať daný záznam o e-PN.

Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (z. č. 578/2004 Z.z.) priamo určuje sankciu za to, že zdravotnícky pracovník nepoužíva pri výkone svojho povolania svoj elektronický preukaz. Sankciu v podobe pokuty ukladá lekárovi priamo Ministerstvo zdravotníctva SR. Pokuta sa môže vyšplhať až do výšky 3.300,- eur (§ 82 ods. 5 písm. b) zákona o poskytovateľoch). Preto sa javí, že porušenie povinnosti vytvárania elektronických záznamov o PN je priamo spojené s porušením povinnosti používať elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka. S ohľadom na to, reálne hrozí lekárovi aj pokuta za nevytváranie elektronických záznamov o PN.

ČO, AK SYSTÉM NEBUDE FUNKČNÝ?

Nová právna úprava, ktorá nadobudne účinnosť od júna 2022 rieši aj situáciu, kedy reálne lekár nebude môcť vystaviť e-PN vytvorením elektronického záznamu v elektronickej zdravotnej knižke pacienta. Môže ísť o dve situácie:

• nefunkčnosť národného zdravotníckeho informačného systému alebo
• nefunkčnosť informačného systému poskytovateľa zdravotnej starostlivosti

Vo všeobecnosti musí ísť o objektívne príčiny, ktoré znemožnia lekárovi vytvoriť elektronický záznam, a to napr. výpadok prúdu, pokazenie počítača alebo výpadok internetového pripojenia a pod.

V prípade nefunkčnosti systému tak lekár potvrdí práceneschopnosť pacienta na doterajšom tlačive Sociálnej poisťovne. V tomto smere je však dôležité poukázať na to, že v prípade nefunkčnosti systému musí existovať predpoklad, že technická príčina nefunkčnosti systému bude trvať viac ako 3 kalendárne dni. Lehota 3 kalendárnych dní bola zavedená zrejme s ohľadom na to, že lekár môže spätne potvrdzovať práceneschopnosť práve 3 dni (§ 12a ods. 5 zákona o zdravotnej starostlivosti), aby lekár stihol PN reálne pacientovi aj potvrdiť.

Novozvolení členovia výboru sa stretli v sobotu 25.6. 2022 v Jasnej na prvom zasadaní Výboru SSVPL, kde v súlade so Stanovami SSVPL bolo zvolené nové vedenie. Prezidentom SSVPL sa stal Peter Makara, viceprezidentom Peter Lipovský a vedeckým sekretárom Peter Pekarovič.  Novou predsedníčkou Mladých praktikov sa stala Katarína Kováčová. Za predsedu Dozornej rady bol zvolený Ľubomír Molčan.

Nasledujúce štyri roky bude voľbami zvolený výbor pracovať v zložení:

MUDr. Peter Makara, MPH, Prešov – prezident

MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA, Bratislava

MUDr. Peter Lipovský, Bratislava – viceprezident

MUDr. Ľudmila Resutíková, Banská Bystrica

MUDr. Michaela Macháčová, Nitra

MUDr. Rastislav Zanovit, Žilina

MUDr. Peter Pekarovič, Trnava – vedecký sekretár

MUDr. Soňa Ostrovská, Bratislava

MUDr. Beáta Blahová, Košice

prof. MUDr. Peter Kalanin, Košice

MUDr. Diana Baranová- Ganajová, Košice

MUDr. Jozef Čajka, Žilina

MUDr. Katarína Kováčová, Nitra – predseda Mladých praktikov

MUDr. Vladimír Tomko, Košice

 

 

Do Dozornej rady SSVPL

1. MUDr. Ľubomír Molčan, MSc. Prešov – predseda
2. MUDr. Jána Kaňuch, Bardejov
3. MUDr. Radovan Antoš, Bardejov

 

Výbor zároveň schválil:

MUDr. Katarína Kováčová za národného delegáta EYFDM

Na zahraničné aktivity boli navrhnutí zástupcovia:

• EURACT: MUDr. Peter Lipovský
• WONCA delegáti : MUDr. Jana Bendová, MUDr. Michaela Macháčová
• EFPC : pozícia je otvorená
• EPCCS : MUDr. Michaela Macháčová
• EURIPA : MUDr. Beáta Blahová, MUDr. Mária Matusová
• EQUIP: MUDr. Mária Matusová, MUDr. Tomáš Kolónyi, MUDr. Soňa Ostrovská, MUDr. Beáta Blahová

Osvedčením notárskej zápisnice o priebehu a výsledku volieb do orgánov občianskeho združenia Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva zo dňa 9.6.2022 boli v zmysle stanov a počtu získaných lístkov zvolení:

do výboru SSVPL:

1. Peter Makara, MPH, Prešov
2. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA, Bratislava
3. Peter Lipovský, Bratislava
4. Ľudmila Resutíková, Banská Bystrica
5. Michaela Macháčová, Nitra
6. Rastislav Zanovit, Žilina
7. Peter Pekarovič, Trnava
8. Soňa Ostrovská, Bratislava
9. Beáta Blahová, Košice
10. Peter Kalanin, PhD., Košice
11. Diana Baranová- Ganajová, Košice
12. Jozef Čajka, Žilina
13. Katarína Kováčová, Nitra
14. Vladimír Tomko, Košice

Náhradníci:

1. Mária Matusová, Trnava
2. Tomáš Kolonyi, Trnava
3. Melánia Ryníková, Prešov

Do Dozornej rady SSVPL

1. Ľubomír Molčan, MSc., Prešov
2. Ján Kaňuch, Bardejov
3. Radovan Antoš, Bardejov

Novozvolení členovia výboru sa stretnú 25.6. 2022 v Jasnej na Dňoch praktickej obezitológie a metabolického syndrómu na prvom zasadaní Výboru SSVPL, kde v súlade so Stanovami SSVPL budú zvolení prezident, viceprezident a jednotliví  členovia si rozdelia zodpovednosť a  kompetencie za jednotlivé oblasti. Rovnako na prvom zasadaní Dozornej rady si jej členovia zvolia predsedu.

Je ňou hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky MUDr. Šimková Adriana, Phd.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva vyjadruje nesmiernu hrdosť z nominácie svojej členky MUDr. Adriany Šimkovej na ocenenie Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda.

• Krištáľové krídlo je ocenenie udeľované každoročne od roku 1997 osobnostiam na Slovensku, ktoré dosiahli vo svojom odvetví mimoriadnu odbornosť a úspech. Hlavnou myšlienkou Krištáľového krídla je podľa organizátorov „objavovanie a vyzdvihnutie jedinečných ľudí a ich profesionálnych výkonov, ktoré si zaslúžia úctu“.

„Napriek tomu, že bol rok 2021 poznačený pandémiou, každá kategória priniesla množstvo silných nominácií, výnimočných osobností a počinov, z ktorých bolo náročné vybrať tri najvýznamnejšie,“ informovala riaditeľka Krištáľového krídla Katarína Srkala. Z vyše 140 nominácií za rok 2021, ktoré do odborných diskusií priniesli porotcovia, ale aj široká verejnosť, sa do finálneho výberu dostalo 27 nominácií.

Nomináciou v kategórii Medicína a veda sa všeobecná lekárka pre dospelých, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky MUDr. Šimková Adriana, Phd., zaraďuje v histórii oceňovania do zoznamu takých osobností, akými sú napríklad Eva Siracká, Pavel Traubner, Jaroslav Siman, Silvia Pastoreková, Štefan Luby, Róbert Hatala, Boris Klempa či Pavol Čekan, ktorí získali toto ocenenie v predchádzajúcich ročníkoch.

Za rok 2021 sú v kategórii Medicína a veda nominovaní: prof. MUDr. Peter Šimko, CSc.,

prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott. ric., MHA, FAAAAI a „naša“ MUDr. Adriana Šimková, PhD. Je to vôbec po prvýkrát v histórii udeľovania oceňovania, čo je všeobecná lekárka nominovaná na toto prestížne ocenenie.

MUDr. Adrianu Šimkovú zastihla pred pár dňami takáto správa:

Dovoľujem si Vám oznámiť, že na základe návrhu verejnosti a po posúdení odbornej poroty pre kategóriu Medicína a veda ste boli s dvoma ďalšími významnými osobnosťami nominovaná na cenu Krištáľové krídlo za rok 2021.

„Som veľmi milo prekvapená a beriem to tak, že aj ‚obyčajný‘ všeobecný lekár, ktorý má svoju ambulanciu a dennodenne sa stará o svojich pacientov, to môže dotiahnuť medzi osobnosti, ktoré sú nominované na Krištáľové krídlo. Sú to väčšinou ľudia, ktorí dosiahli naozaj úspechy hodné spoločenského povšimnutia, a ktorí menia našu spoločnosť k lepšiemu,“ hovorí o svojich pocitoch z nominácie MUDr. Adriana Šimková.

Na margo skutočnosti, že je v histórii Krištáľového krídla v kategórii Medicína a veda vôbec prvou všeobecnou lekárkou nominovanou na toto ocenenie hlavná odborníčka konštatuje: „Určite je to historický prelom vo vnímaní všeobecného lekárstva spoločnosťou. Predstavuje to však pre mňa aj motiváciu pre mladých lekárov na zmenu vnímania odborníkov nášho medicínskeho odboru v očiach laickej verejnosti z ‚vypisovača‘ výmenných lístkov na skutočných odborníkov, ktorí sa môžu porovnávať s kapacitami na úrovni profesorov, docentov, rektorov univerzít, teda odborníkov pracujúcich na špičkových pracoviskách. Ale všeobecné lekárstvo tiež patrí medzi špičky a ostatným odbornostiam sa môžeme prinajmenšom rovnať.“

Za dva roky pandémie sa podľa nej ukázalo, že všeobecné lekárstvo má nezastupiteľné miesto v systéme zdravotnej starostlivosti. „Naozaj sa ukázala dôležitosť všeobecného lekárstva, pretože my, všeobecní lekári, sme boli pre pacientov a celý systém zdravotnej starostlivosti prvým kontaktom a všeobecní lekári sa starali počas celej pandémie nielen o ‚covidových‘, ale aj o ‚bežných‘ pacientov. V tomto sme boli v systéme zdravotnej starostlivosti počas tohto náročného obdobia naozaj jedineční.“

Dva roky pandémie prinášali aj do oblasti všeobecného lekárstva každý deň nové a nové výzvy. MUDr. Adriana Šimková ako hlavná odborníčka pre všeobecné lekárstvo MZ SR spravila veľký kus práce aj prípravou podkladov pre kolegov, ako zvládnuť náročné obdobie pandémie. „Veľmi si cením skutočnosť, že ak sme aj pripravili postup, ktorý sa mal dostať k lekárom do terénu, tak sa tam aj dostal. V tomto smere oceňujem prístup vyšších územných celkov, ktoré ma samy iniciatívne oslovili, aby som im poskytla materiály, ktoré neskôr distribuovali jednak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a aj pacientom samotným. Vynikajúca bola aj spolupráca s Ministerstvom zdravotníctva SR, s ktorým sme napríklad naposledy vypracovali 6 užitočných rád pre pacienta, ako znižovať pravdepodobnosť, že omikron spôsobí vážnejšie problémy.“ Podľa Adriany Šimkovej sú takéto materiály dôležité, pretože dávajú pacientovi návod, aby vedel, čo má v danej situácii robiť.

Dva roky pandémie však neboli len o zvládaní pandémie samotnej, pretože na jej pozadí sa riešili aj iné zásadné problémy všeobecného lekárstva na Slovensku. Podľa MUDr. Adriany Šimkovej pandémia v prvom rade zmenila obraz ambulancie všeobecného lekára, keď k personálu v zložení lekár – sestra pribudli ďalšie sestry alebo administratívni pracovníci, aby sa zvládol čo najvyšší počet pacientov. Naučila ich však aj pracovať s novými prístrojmi, napríklad pri manažmente pacienta s kyslíkovými koncentrátormi. Mnohí lekári dokázali svojich pacientov pri vhodne nastavenej liečbe týmito prístrojmi zachrániť priamo doma. „Edukovali sme pacientov v používaní pulzného oxymetra. Tento malý prístroj patril predtým len do nemocníc a do rúk záchranárov, a teraz prišiel so všeobecnými lekármi do domácností. Pohľad na všeobecnú ambulanciu sa úplne zmenil.“ A podľa MUDr. Adriany Šimkovej sa zmenil aj pohľad na význam telemedicíny. „Vďaka pandémii sme išli niekedy až za hranice našich očakávaných možností, ale ukázali sme, že ich dokážeme so cťou a odborne zvládnuť!“

Na pozadí problémov, ktoré spôsobila pandémia, prebiehali aj dôležité zmeny posúvajúce odbor všeobecného lekárstva dopredu. „Máme nový štandard, ktorý určuje, ako správne manažovať pacienta s prediabetes, vznikol štandard aj pre telemedicínu u pacientov s vysokým krvným tlakom. Toto všetko vzniklo popri kreovaní štandardov pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre ochorenia súvisiacich s pandémiou. Bol to veľký tlak, s ktorým sme sa museli v tomto náročnom období vyrovnať. Ale všeobecní lekári podľa mňa zabrali nie na sto, ale na dvesto percent,“ hovorí s úsmevom.

Hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR MUDr. Adriana Šimková má z nominácie na Krištáľové krídlo v kategórii Medicína a veda naozaj veľkú radosť. „Vnímam to ako dar, akoby som dosiahla strop, a beriem to ako zadosťučinenie, že niekto si všíma vašu prácu, to, čo robíte, aj keď idete po malých schodíkoch hore, aj keď padnete, stále sa zdvihnete a idete ďalej dopredu, a že sa naozaj môžete dostať až takto vysoko.“

Nielen možné ocenenie, ale už aj samotnú nomináciu na Krištáľové krídlo považuje doktorka Adriana Šimková za veľkú poctu. „Určite to beriem ako cenu pre všetkých všeobecných lekárov na Slovensku, pretože ako hlavná odborníčka reprezentujem všetkých všeobecných lekárov Slovenska. Na druhej strane mi však táto nominácia priniesla ďalšiu motiváciu k osobnostnému odbornému rastu. Hovorí mi, že to, čo robím, robím dobre, a čo sa dá zlepšiť, môžem stále zlepšovať. Posúvaním hraníc vo vlastnom osobnostnom odbornom raste môžem dokazovať, že aj hranice všeobecného lekárstva sa dajú posúvať stále dopredu a otvárať tak možnosť získať preň v systéme zdravotnej starostlivosti dôstojné miesto, ktoré mu právom patrí.“

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva MUDr. Adriane Šimkovej, Phd.,

K nominácii srdečne gratuluje a verí, že ocenenie Krištáľové krídlo aj získa. V súvislosti s jej nasadením a zanietením rovnako ďakuje za propagáciu odboru všeobecného praktického lekárstva na Slovensku.

 

25. ročník prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo za rok 2021

 Hlavnou myšlienkou ocenenia je zviditeľňovať významné osobnosti, ktoré v rôznych oblastiach spoločenského života dosiahli výrazné úspechy. Nomináciami na ocenenia a ďalšími aktivitami Nadácia Krištáľové krídlo každoročne motivuje vynikajúcich umelcov, vedcov a iných odborníkov, aby svojimi vedomosťami, schopnosťami a talentom prispievali k napredovaniu spoločnosti. Ocenenia sú udeľované v desiatich kategóriách. Návrhy do jednotlivých kategórií mala možnosť zasielať široká verejnosť do 30. novembra 2021. Následne boli všetky návrhy posúdené odbornými porotami, ktoré vybrali tri nominácie v každej oblasti. O laureátovi ceny v jednotlivých kategóriách rozhodovali členovia odbornej poroty tajným hlasovaním. V príslušnej kategórii sa laureátom stane vždy len jedna osobnosť, a to tá, ktorá získa v tajnom hlasovaní najviac bodov. Hlasovanie je zapečatené v obálkach až do konania galavečera. Mená ocenených sa verejnosť dozvie na slávnostnom galavečeri.

Slávnostné odovzdávanie Krištáľového krídla bude 20. 3. 2022 o 20.30 hodine v Sále opery a baletu novej budovy Slovenského národného divadla v Bratislave v priamom prenose na Jednotke RTVS.

Cenou ja soška Krištáľové krídlo. Autorom pôvodnej, vytvorenej zo skla a bieleho zlata, je slovensko-grécky sklár, sochár a dizajnér Achillleas Sdoukos. V roku 2020 (23. ročník) bola soška inovovaná. Nová cena z „krehkého krištáľového skla a silného bronzu“ je výsledkom odbornej spolupráce výtvarných umelcov – sochára Jána Ťapáka a Patrika Illa.

 

Cena Krištáľové krídlo za rok 2021 sa udeľuje v týchto kategóriách:

• hudba
• divadlo a audiovizuálne umenie
• publicistika a literatúra
• medicína a veda
• šport
• hospodárstvo
• inovácie a startupy
• výtvarné umenie
• filantropia
• mimoriadna cena za celoživotné dielo, mimoriadny úspech v zahraničí alebo iný významný počin

Ďalšie informácie nájdete na webovej stránke www.kristalovekridlo.sk a sociálnych sieťach Facebook a Instagram Krištáľového krídla.

 

O hlavnej odborníčke MZ SR pre všeobecné lekárstvo MUDr. Adriane Šimkovej:

MUDr. Šimková Adriana, PhD., je všeobecnou lekárkou a internistkou. Okrem ambulantnej praxe je zároveň aj hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo. Zastáva aj funkciu vedúcej odbornej pracovnej skupiny pre Štandardné diagnostické a terapeutické postupy. Je prvou autorkou viacerých postupov, podľa ktorých všeobecní lekári manažujú pacientov s arteriálnou hypertenziou alebo prediabetes. Počas pandémie COVID-19 usmerňovala prácu VL, publikovala postupy pre ambulantnú liečbu, vypracovala taktiež praktické rady pre domácu liečbu COVID pozitívnych pacientov a ich príbuzných. Tieto boli následne publikované na stránkach MZ SR, regionálnych úradoch verejného zdravotníctva alebo vyšších územných celkov. Keď v apríli 2020 zasiahla pandémia Domov sociálnych služieb v Pezinku, prevzala starostlivosť o klientov aj zamestnancov a do dnešného dňa v tomto zariadení pôsobí ako všeobecná lekárka. Podľa hesla „kde je vôľa, tam je cesta“ považuje svoju prácu za poslanie a svojím prístupom k pacientom, kontinuálnym vzdelávaním sa a osobným nasadením zatraktívňuje všeobecné lekárstvo pre nasledujúce generácie mladých lekárov.

 

Profesionálny životopis

MUDr. Šimková Adriana, PhD.

 Vzdelanie

• 1999 – 2005 Lekárska fakulta UK v Bratislave
• 2011 Atestácia v odbore všeobecné lekárstvo (SZU Bratislava)
• 2013 Obhajoba dizertačnej práce na LF UK v Bratislave v odbore vnútorné choroby
• 2013 Certifikát z brušnej sonografie u dospelých (SZU Bratislava)
• 2013 Atestácia v odbore vnútorné choroby (euroatestácia, LF UK Bratislava)

Profesionálne skúsenosti

• 2005 – 2012 sekundárna lekárka na I. internej klinike LF UK Bratislava
• Od r. 2012 odborný garant všeobecnej ambulancie pre dospelých DUO medical, s. r. o., v Pezinku
• Od r. 2016 odborný garant ambulancie pre vnútorné choroby DUO medical, s. r. o.
• Od r. 2014 vykonávanie abdominálnych sonogarfií na rtg pracovisku BPB MED v Pezinku
• Od r. 2014 externý učiteľ všeobecného lekárstva na LFUK
• Od r. 2014 člen Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL)
• Od r. 2017 odborný garant projektu Život bez antibiotík
• Od r. 2018 zmluvný lekár Ministerstva vnútra SR (poskytovanie a zabezpečenie všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti pre príslušníkov policajného zboru a hasičského a záchranného zboru)
• 2018 Cena za vedu a techniku Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v kategórii „Osobnosť vedy a techniky“ za prínos k odhaľovaniu asymptomatických pacientov vo vyššom riziku kardiovaskulárnych ochorení s cieľom zabrániť ich komplikáciám
• 2019 Členka Komisie MZ pre štandardné diagnostické a terapeutické postupy
• 2019 Členka Komisie MZ SR pre tvorbu nových a inovatívnych postupov pre výkon prevencie
• 2019 Členka Vedeckého výboru WONCA Europe 2019 v Bratislave
• 2019 Hlavný odborník MZ SR pre všeobecné lekárstvo
• 2021 Ocenenie (Pamätný list) predsedu Bratislavského samosprávneho kraja za činnosť počas pandémie

Tlačová správa (Bratislava, 1. decembra 2021)

V súčasnosti máme na Slovensku 2 – 3 krát viac pacientov s COVID-19 ako v predošlej vlne a ich nápor musia v prvej línii zvládať všeobecní lekári.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva sa zásadne ohradzuje voči medializovaným informáciám a tvrdeniam špecialistov, podľa ktorých sa zhoršuje dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti všeobecnými lekármi pre dospelých.

„Tvrdenia, že viacero praktických lekárov počas pandémie nového koronavírusu neordinuje, alebo svojich pacientov posiela v akútnom stave do najbližšej nemocnice, sú zovšeobecňujúce a zavádzajúce. Zhoršenie dostupnosti je spôsobené najmä  nárastom starostlivosti o pacientov s ochorením Covid-19, nie našou nečinnosťou,“ konštatuje prezident SSVPL MUDr. Peter Makara a zdôrazňuje, že pri súčasných opatreniach, keď sa v nemocnici tzv. „biela medicína“ zminimalizovala na poskytovanie výhradne akútnych výkonov, práve všeobecní lekári sú tí, ktorí  v segmente zdravotníctva ošetrujú alebo vykonávajú  „červenú“ aj „bielu“ medicínu. „Aj špecialisti robia iba bielu medicínu a aj tú obmedzili,“ dodáva.

Sme v prvej línii, nie „prvý terč“ pri hľadaní vinníkov…

Všeobecným lekárom zostalo na rozdiel od kolegov celé spektrum pacientov. Dnes sa starajú o pacientov kapitovaných a nekapitovaných, o chronikov, aj o obrovské množstvo covidových pacientov.  „Špecialisti covidových pacientov riešia minimálne, nemocnice zasa dnes riešia už len covidových pacientov. Ale my riešime všetkých. Hypertenzie, chronické ochorenia, covid, bežné infekcie… Prirátajme k tomu  elektronické objednávanie pacientov – na úrovni vyťaženého callcentra, administratívu, vypisovanie PN a ich odosielanie poštou na SP, zamestnávateľom a pod., objednávanie liekov, nákup zdravotníckeho materiálu, sledovanie a prispôsobovanie sa aktualizovaným   nariadeniam a vyhláškam.“

Jeden deň v ambulancii…

Realistický obraz pracovného dňa všeobecného lekára ponúkol rozhovor v Denníku N so všeobecnou lekárkou Slávkou Trojákovou. V ambulancii trávi čas od siedmej ráno do pol štvrtej, a následne do ôsmej hodiny večer vybavuje emailovú a portálovú komunikáciu s pacientmi, telefonuje im, odpovedá na sms. K tomu treba pripočítať online semináre a školenia. Ak spočíta všetkých pacientov – tých, ktorí fyzicky prišli do ambulancie, s tými, ktorých rieši telefonicky, cez emaily a sms, tak ich je asi sto denne. „Toto je bežná realita v každej ambulancii všeobecného praktického lekára,“ reaguje MUDr. Peter Makara.

Čakajte, ste v poradí…

Najčastejšou výhradou smerom k práci všeobecných lekárov zo strany pacientov je výhrada, že sa nedovolajú do ambulancie. Nikto však nehovorí o číslach, koľkým pacientom telefón lekári zdvihnú.  Po zavedení telemedicíny dnes volá do ambulancií všeobecných lekárov tri krát viac ľudí ako predtým a personálne zdroje v nich sú vyťažené.

„Tvrdenie, že lekári nie sú dostupní telefonicky nie je pravdivé, rovnako aj mne pacienti vravia, že sa nemôžu dovolať k špecialistom. Dôvod je jednoduchý, linky sú preťažené, nedá sa telefonovať naraz s troma pacientami. Takže sú aj takí, ktorí sa nedovolajú, respektíve im to nevyjde na prvý alebo druhý pokus,“ hovorí Peter Makara.

„Možnosti dovolať sa k všeobecným lekárom budú ešte horšie. Ak by sme vybavovali len telefonáty, mailovú a sms-kovú komunikáciu, nezostal by nám žiadny čas na pacienta,“ hodnotí súčasnú situáciu charakterizovanú nárastom počtu infikovaných hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné praktické lekárstvo MUDr. Adriana Šimková.

Manažment v ambulanciách všeobecných lekárov je dnes náročný, ale väčšina lekárov podľa MUDr. Šimkovej, pracuje na viac ako na sto percent. Zároveň však upozorňuje, že aj všeobecní lekári dnes majú možnosť fungovať v ambulanciách podľa princípov covid automatu.

„Dňa 25.11. 2021 bol vydaný Štandard pre poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti aj s bodom o reprofilizácii ambulantnej starostlivosti. Funguje tiež na princípe semafora – zelená, oranžová, červená. V prípade vyššieho stupňa semafora teda aj ambulantní lekári môžu odložiť u pacientov výkony, ktoré sú odkladné. A tu nám môžu špecialisti, ktorí nás kritizujú naopak pomôcť napr. preskripciami liekov, kontrolnými vyšetreniami pacientov po návrate z nemocnice a podobne,“ objasňuje MUDr. Šimková.

V tlačovej správe TASR s názvom Lekári špecialisti poukázali na problémy pacientov s praktickými lekármi z 30. 11. 2021 napríklad pneumologička Marta Hájková priblížila, že lieky môže pacientovi predpísať praktický lekár, ktorý je k nemu bližšie ako špecialista. „Pani doktorka zabudla napísať, o aké lieky ide, aj špecialisti môžu predpísať lieky na e-recept, dokonca môžu napísať liečbu na celý rok. Pacient teda nemusí nikam cestovať, ak špecialista využíva všetky dostupné možnosti (e-recept a iné moduly eZdravia). Ak je to pneumologická a nie iná liečba, nevidím dôvod prečo ju majú písať všeobecní lekári, tí sa majú teraz venovať hlavne pacientom s COVID 19,“ argumentuje prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara.

Správanie sa pacientov nedokážeme ovplyvniť

Podľa skúseností všeobecných lekárov za spomínané problémy s náporom pacientov na urgenty či záchranky je často môže aj unáhlené správanie sa pacientov. „Sám som mal pacienta v liečbe, bez závažných príznakov, ktorého som pravidelne telefonicky kontaktoval a po dvoch dňoch mi, oznámil, že bol na urgentnom príjme nemocnice, pretože si chcel overiť svoj stav. Veľa pacientov si volá záchranku bez konzultácie so všeobecným lekárom, a toto je naozaj rozmer, ktorý nemôžeme ovplyvniť,“  uvádza príklad doktor Makara.

Skúsenosti lekárov hovoria aj o tom, že mnohí pacienti svojho lekára ani nekontaktujú, liečia sa doma a v prípade zhoršenia stavu idú rovno na urgentný príjem nemocnice. „Ak k nám neprídu a ani o ich zdravotnom stave nič nevieme, tak ich predsa nemôžeme ošetriť!“

Nehádžme všetkých do jedného vreca…

Podľa prezidenta Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Petra Makaru je dôležité, ak príde k pochybeniam práce či starostlivosti všeobecného lekára, hovoriť priamo o konkrétnych prípadoch, negeneralizovať  a nehádzať všetkých všeobecných lekárov „do jedného vreca“.

„Pri našom pracovnom vyťažení a nasadení si to nezaslúžime. Na základe údajov od zdravotných poisťovní, jediný segment, v ktorom výrazne stúpla záťaž sú všeobecní lekári pre dospelých. Oproti roku 2019 na 120 a viac percent. Naopak, záťaž špecialistov klesla. Odmietajú pacientom predpisovať lieky a nám všeobecným lekárom dávajú „domáce úlohy“ v podobe predpisovania žiadaniek na RTG pľúc alebo odber krvi, teda vyšetrenia, ktoré môžu zrealizovať aj sami, keď ich potrebujú ku kontrolnému vyšetreniu. Ak by sektor špecializovanej ambulantnej starostlivosti robil všetko, čo potrebuje sám a nedelegoval úlohy na nás, mali by sme viac času na pacientov s COVID 19, ktorých špecialisti neošetrujú.“

MUDr. Peter Makara uvádza aj ďalší zásadný protiargument, že pri kontrolách VÚC chýbalo v ambulanciách možno jedno promile všeobecných praktických lekárov.

„Všeobecní lekári vždy stáli a stoja v prvej línii a podobné zovšeobecňujúce a ničím nepodložené tvrdenia pôsobia demotivujúco. Reakcie na ne nás oberajú o energiu, ktorú by sme mohli venovať pacientom,“ uviedol na záver MUDr. Peter Makara.

Kniha „Máme v ambulancii zlatú rybku“ od doktorky Zuzany Mojzešovej, ktorú vydáva SSVPL a distribuuje vydavateľstvo Ikar, je práve v predaji!

Knihu si môžete zakúpiť v Martinus, PANTA RHEI- Sieť kníhkupectiev, Bux.sk alebo v ďalších kníhkupectvách.

Martinus: https://www.martinus.sk/?uItem=1246689
Panta Rhei: https://www.pantarhei.sk/340987-mame-v-ambulancii-zlatu-rybku-zuzana-mojzesova
Bux: https://www.bux.sk/knihy/636095-mame-v-ambulancii-zlatu-rybku.html

Podľa návrhu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) by mala ambulantným lekárom znovu pribudnúť povinnosť vykonávania prehliadok mŕtvych tiel mimo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Stav, keď bola zodpovednosť štátu za prehliadky mŕtvych tiel prenesená na plecia všeobecných lekárov pre dospelých a neskôr aj na ostatných lekárov trval viac ako 13 rokov. Legislatívna úprava prijatá v roku 2018 o obhliadkach mŕtvych, ktorá preniesla túto zodpovednosť na inštitút organizátorov prehliadok mŕtvych bola jednou z mála legislatívnych úprav, ktoré ambulantnému sektoru v posledných rokoch pomohli a bola vtedy pozitívne prijatá všetkými stranami.

Dnes je návrh na zmenu zo strany ÚDZS opäť na stole a jeho cieľom je podľa stanoviska úradu najmä eliminácia tvorby neprimeraného zisku súkromnými spoločnosťami zabezpečujúcimi tieto úkony.

Slovenská spoločnosť všeobecných praktických lekárov (SSVPL) navrátenie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel mimo zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti lekármi poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, a to na základe rozpisov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zásadne odmieta.

Udržateľnosť ambulancií v systéme je dnes kritická, dostupnosť lekárov prvého kontaktu je v mnohých regiónoch problematická, lekári sú preťažení, prestarnutí, je ich nedostatok a na pridávanie ďalších povinností doplatia v konečnom dôsledku len pacienti. Po druhej vlne pandémie, keď by vyčerpaný ambulantný sektor prijal skôr pomoc štátu prichádza z jeho strany opačná reakcia. Zavedenie povinnosti vykonávania prehliadok mŕtvych tiel by mohlo byť navyše dôvodom zatvárania ďalších ambulancií, najmä lekármi v dôchodkovom veku.

„Už dnes evidujeme nedostatok ambulancií a výhľadovo to bude ešte horšie, lekári sotva stíhajú vyšetrovať svojich pacientov na ambulanciách a ešte im chceme pridať ďalšiu prácu nad rámec ich ordinačných hodín,“ konštatuje prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Peter Makara.

Navyše, podľa neho, konštatovanie smrti, správne určenie jej príčiny a odborne správna prehliadka mŕtveho tela, neraz aj zhodnotenie cudzieho zavinenia sú nesmierne dôležitými medicínskymi, ale aj etickými a právnymi úkonmi. A väčšina všeobecných lekárov sa s patológiou stretla naposledy počas štúdia.

Zvíťazí úspora financií nad zdravím pacientov? 

Dôvodom na zmenu existujúceho stavu je podľa kompetentných argument, že doterajší model organizátora prehliadok mŕtvych tiel sa ukázal ako málo funkčný a najmä nehospodárny.

MUDR. Peter Makara však v súvislosti s využívaním finančných zdrojov v zdravotníctve zdôraznil: „Zdroje vynaložené do antigénového testovania by vystačili na pokrytie nákladov na „obhliadky“ na ďalších 300 rokov, ale adekvátne navýšenie zdrojov tam, kde to systému naozaj pomôže, odbremení lekárov a profesionalizuje samotný výkon poslednej služby človeku, je zrazu problém?“

SSVPL je presvedčená, že ponechanie profesionalizácie vykonávania prehliadok mŕtvych tiel  je jediná cesta ako ambulantný sektor úplne nepochovať.

„Všeobecní lekári sú prioritne potrební v ambulanciách pre živých pacientov, kde ich dokážu liečiť a neraz im zachrániť aj životy. A za nedostatočne zvládnutý doterajší manažment prehliadok mŕtvych tiel zo strany kompetentných orgánov nemôžu byť trestaní ani mŕtvi, ani pozostalí, ani lekári, ale ani živí pacienti!“