V dňoch 4.–5. apríla sa MUDr. Šimková zúčastnila ESH Hypertension-Cardio Course 2025 v Lisabone.

Kľúčovou súčasťou programu bol Master plan, zameraný na optimalizáciu kontroly arteriálnej hypertenzie a manažment kardiovaskulárneho rizika.

Interaktívne workshopy, diskusie za okrúhlym stolom, výmena skúseností – všetko smerovalo k jedinému cieľu: Zmeniť svoje „nastavenie mysle“, zbaviť sa inercie, racionalizovať liečbu a inšpirovať sa skúsenosťami kolegov aj z iných krajín.

MUDr. Šimková: “Moja prednáška bola súčasťou 45 minútového diskusného fóra s názvom Evaluate Response 2: To change behavior and improve adherence. Zúčastnil sa ho aj pán prof. Thomas Weber, prezident Európskej hypertenziologickej spoločnosti.“

Choroby všeobecného lekárstva na Slovensku: “Výzvy, ktoré liečime”
Rodinní lekári  – prví spojenci v starostlivosti o duševné zdravie

Aj tento rok oslávia 19. mája slovenskí všeobecní praktickí lekári Svetový deň rodinných lekárov (World Family Doctor Day, WFDD). Vyhlásila ho Svetová organizácia rodinných lekárov (WONCA) a pripomína nám kľúčovú úlohu rodinných lekárov pri zabezpečovaní dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre celé komunity.

Rodinní lekári sú prvým kontaktným bodom pacientov v systéme zdravotnej starostlivosti. Ich práca zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu, koordináciu starostlivosti, ale aj poskytovanie podpory a poradenstva pacientom a ich rodinám.

Postavenie všeobecných lekárov v zdravotnom systéme vyzdvihol aj minister zdravotníctva Kamil Šaško: „Primárna zdravotná starostlivosť je nosným pilierom zdravotného systému. Všeobecný lekár je lekárom prvého kontaktu, jeho postavenie v zdravotníckom systéme je nenahraditeľné. Dokáže významne vplývať na zdravie pacienta, predchádzať potrebe ďalšej zdravotnej starostlivosti a hospitalizáciám. Všeobecný lekár zohráva významnú úlohu aj z hľadiska prevencie.“

Aj tento rok máme teda aj na Slovensku príležitosť vyjadriť úctu a uznanie tým, ktorí dennodenne stoja v prvej línii zdravotníctva a starajú sa o zdravie jednotlivcov, rodín a celých komunít.

Téma roka 2025: “Budovanie dušenej odolnosti v meniacom sa svete”  Tohtoročná téma Svetového dňa rodinných lekárov zdôrazňuje kľúčovú úlohu lekárov primárneho kontaktu pri podpore duševného zdravia svojich pacientov v situácii neustále sa meniacich spoločenských, ekonomických a zdravotných výziev.Rodinní lekári sú totiž často prví odborníci, ktorí vidia u pacientov príznaky problémov duševného zdravia, ako sú úzkosť, depresia a stres. Ich nepretržité a dlhodobé vzťahy s pacientmi im umožňujú proaktívne identifikovať a riešiť problémy duševného zdravia, čím dostávajú príležitosť zlepšovať odolnosť pacientov a celkovú pohodu. „Dnešný neistý svet kladie pred našich pacientov čoraz viac výziev a v našich ambulanciách denne vidíme, že ich psychická záťaž sa stále zvyšuje. Podpora duševného zdravia sa tak stáva neoddeliteľnou súčasťou našej práce. Pomáhame pacientom zvládať stres, hľadať rovnováhu a posilňovať ich odolnosť,“ konštatuje MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.   Podporu potrebujú aj lekári

Na to, aby mohli všeobecní praktickí lekári byť pre svojich pacientov nielen odborníkom, ktorý lieči ich telo, ale aj psychickou podporou je potrebné, aby oni sami pracovali v optimálnych podmienkach a aby mali vytvorené dostatočné prostredie pre udržiavanie kvality svojho psychického zdravia. Mnohé odborné štúdie a prieskumy totiž ukazujú, že povolanie všeobecného lekára patrí medzi najrizikovejšie povolania z hľadiska stresu a vyhorenia. Svetový deň rodinných lekárov je teda nielen vhodnou príležitosťou vyzdvihnúť prínos rodinných lekárov, ale aj výzvou na zlepšenie podmienok, ktoré im umožnia efektívne vykonávať ich náročnú prácu.

 “Výzvy, ktoré liečime”

Napriek snahe zdravotníkov a postupným zmenám je súčasný stav všeobecného lekárstva na Slovensku podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu kritický. „Priemerný vek lekára prvého kontaktu „atakuje“ 60 rokov. Napriek postupnej digitalizácií neklesá byrokracia. Menšie regionálne výpadky lekárov sa stali „väčšími“ a to naprieč celým Slovenskom. Rastúci počet pacientov a zároveň kompetencií spôsobuje preťaženie, už preťaženého segmentu,“ vymenováva „choroby“ všeobecného lekárstva na Slovensku. Zároveň však dodáva, že týmito problémami nie sme v Európe jedineční a situácia so všeobecnými lekármi nie je ideálna ani v dlhodobých „baštách“ silného gatekeepingu, či ide o Holandsko, Portugalsko alebo Anglicko. Podľa neho potrebuje ambulantný segment systémové zmeny ako soľ.

 Aj preto Ministerstvo zdravotníctva SR v januári 2023 schválilo historicky prvú stratégiu rozvoja všeobecnej ambulantnej starostlivosti s názvom „Stratégia všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030“.

Dokument si do roku 2030 stanovil niekoľko skupín prioritných oblastí, a to konkrétne:

• posilnenie kompetencií všeobecných lekárov a primárnych pediatrov
• posilnenie kompetencií sestier a nové formy spolupráce
• novelizácia vzdelávania a zvýšenie atraktivity povolania všeobecný lekár
• zlepšenie dostupnosti VAS
• zníženie administratívnej záťaže
• adresnejšie financovanie VAS

Viaceré kroky a opatrenia zo stratégie sa postupne implementujú. „Pri tvorbe stratégie sme zvolili prístup maximálnej participácie stakeholderov. Zapojenie čo najširšieho spektra zástupcov sektora do diskusií a návrhu opatrení bolo pre nás kľúčové. Dokument vznikol v úzkej spolupráci s hlavnými  odborníkmi MZ SR pre všeobecné lekárstvo, pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, zástupcov odborných spoločností, stavovských organizácií, záujmových združení poskytovateľov, zástupcov samosprávnych krajov ako aj zdravotných poisťovní. Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva sa významným spôsobom podieľala na tvorbe a pripomienkovaní stratégie ako aj ďalších sprievodných materiálov,“ zhodnotila prípravu dokumentu Povalová Lucia z Ministerstva zdravotníctva SR.

Spomenuté opatrenia možno nie sú okamžite viditeľné a nemusia pôsobiť ako riešenia na urgentné problémy, no sú kľúčové pre dlhodobú stabilitu a udržateľnosť primárnej starostlivosti na Slovensku. „Bez nich by tlak na všeobecných lekárov len narastal a situácia by sa ďalej zhoršovala. Potrebujeme udržateľný systém, ktorý nebude stáť iba na entuziazme

lekárov, ale najmä na funkčných riešeniach pre ambulantný sektor,“ zdôraznila Povalová.

KROKOVAČKA – Kroky pre vaše zdravie …

Stalo sa už pekným zvykom, že myšlienka Krokovačky, ktorá vznikla v roku 2019 na 24. európskej WONCA konferencii, keď Bratislava spolu so Slovenskou spoločnosťou všeobecného praktického lekárstva hostila viac ako 2 300 lekárov z celého sveta sa z roka na rok rozširuje. Tento rok ju naprieč celým Slovenskom zorganizujú všeobecní lekári na viac ako 20-tich miestach. Ide nielen o príležitosť pripomenúť si Svetový deň rodinných lekárov, ale aj urobiť niečo pre svoje zdravie a vytvoriť neformálnu platformu na stretnutia lekárov a ich pacientov.

„Takto chceme vyzvať všetkých, aby si každý deň “zakráčali“ za svojim zdravím. A pre nás všeobecných lekárov sa stáva Krokovačka symbolom, že v posúvaní hraníc a vedomostí v našom odbore kráčame stále ďalej. V prospech pacientov, ale aj v prospech propagácie dôležitosti všeobecného lekárstva v systéme zdravotnej starostlivosti,“ uviedol MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva, ktorá podujatie organizuje.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) zásadne odmieta schválenie vládneho návrhu zákona o náprave krívd spôsobených fyzickým osobám v súvislosti s protipandemickými opatreniami a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov parlamentom Slovenskej republiky, tzv. covidovú amnestiu.

Schválený zákon spochybňuje protipandemické opatrenia, ktoré boli v tom čase nevyhnutné pre ochranu zdravia občanov. Zároveň dehonestuje autoritu štátnych a zdravotníckych organizácií. Vytvára nebezpečný precedens pre budúce epidémie a pandémie, v ktorých bude rovnako potrebné prijať zásadné opatrenia. Ich nedodržiavaním dôjde k nezvratným a nenahraditeľným škodám na zdraví a živote občanov.

Ako lekári prvého kontaktu sme boli v prvej línii boja proti chorobe Covid-19. Niektorí z nás dokonca v tom čase tejto zákernej infekcii podľahli a už nie sú medzi nami. Infekcia Covid-19 sa často šírila aj z dôvodu nedodržiavania protipandemických opatrení. Vrátenie pokút tým občanom, ktorí tieto nenahraditeľné škody svojím nezodpovedným správaním spôsobili, považujeme za prejav arogancie, hrubosti a neúcty voči všetkým obetiam Covidu-19.

Touto cestou preto žiadame prezidenta Slovenskej republiky pána Petra Pellegriniho, aby využil svoju ústavnú právomoc a vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade SR.
Výbor Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva
(SSVPL)

V Bratislave, 13. apríla 2025 Výbor Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva

Ako často hovoríme našim pacientom tieto slová? Veľmi často a myslíme ich vážne. Kontroly sú dôležité. Pre prevenciu, pre sledovanie vývoja nasadenej liečby, pre uistenie sa, že sme chorobu zvládli. Tentoraz však chceme hovoriť o inej kontrole, na ktorú by sme nemali zabúdať my lekári. Tiež je dôležitá a tiež sa týka zdravia našich pacientov.

V ambulanciách dennodenne pracujeme s užitočnými pomocníkmi, na ktorých prítomnosť sme si tak zvykli, že im nevenujeme žiadnu špeciálnu pozornosť alebo starostlivosť. Ale mali by sme. Ide totiž o zariadenia, ktoré nám pomáhajú zistiť zdravotný stav pacienta a stanovovať diagnózy. Tlakomery krvi a teplomery, lebo o nich hovoríme, sú súčasťou každej ambulancie a potrebujú pravidelnú kontrolu, aby sme sa mohli spoľahnúť na ich stopercentnú funkčnosť a presnosť.

Správna diagnostika vychádza z presne nameraných hodnôt. Rozhodovanie sa o liečbe a jej nastavení sa odvíja aj od výsledkov meraní. No sme si vždy istí, že nameraný tlak či teplota sú tými reálnymi hodnotami a odzrkadľujú stav pacienta?

AKO ZÍSKAŤ ISTOTU

Istotu, že tlakomer a teplomer v našej ambulancii meria správne, získame jednoducho. Používame len taký, ktorý sme kúpili s certifikátom a následne ho dávame pravidelne kontrolovať odborníkom. Netreba zabudnúť, že kontrolu medicínskych meracích zariadení vyžaduje aj zákon.

Podľa zákona 157/2018 Z. z. o metrológii, ako aj podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Ministerstva zdravotníctva SR, sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti povinní používať určené meradlá s platným overením a povinne kalibrované meradlá s platnou kalibráciou.

Ak teraz, ako všeobecný lekár, alebo špecialista s vlastnou ambulanciou, začínate cítiť ťažobu ďalšej povinnosti navyše, máme dobrú správu. Odbremení vás spoločnosť HOMOLA MEDICAL, ktorá sa zaoberá aj kalibrovaním a overovaním meradiel, ako sú tlakomery krvi, vrátane Holtra, elektronické lekárske teplomery, vlhkomery, váhy alebo iné zariadenia. Oslovili sme Tomáša Halásza zo spoločnosti HOMOLA MEDICAL, aby nám vysvetlil všetko podstatné.

Aké služby si ambulantní lekári u vás najviac objednávajú?

V ambulanciách všeobecných lekárov najviac potrebujú overovanie tlakomerov krvi, kalibráciu teplomerov a vlhkomerov.

Sú to tie overovania, ktoré vyžaduje zákon? Objednávajú ich len kvôli certifikátu, ktorý je potrebný, ak by im prišla kontrola do ambulancie?

Môžem povedať, že lekári chcú mať istotu, že tieto prístroje merajú presne a sú plne funkčné. Objednávajú si overovanie a kalibráciu, aby mohli používať na svoju prácu meradlá, na ktoré sa môžu spoľahnúť. Samozrejme, aj zákony hovoria o platnostiach overení, čo musia meradlá spĺňať a podobne.

Aké veľké nepresnosti merania bývajú zistené?

Naši odborníci nachádzajú násobky dovolenej odchýlky pre dané meradlo. Takže je dobré kontrolu presnosti robiť pravidelne.

Znamená to, že lekár musí dobre odsledovať, kedy ktorý prístroj potrebuje dať overiť? A volať vašich odborníkov dosť často?

Práveže nie. Snažíme sa, aby lekári mali čo najmenej starostí. Vždy odporúčame, aby ste objednali overenie všetkých zariadení v ambulancii naraz. Jednou návštevou v ambulancii vieme zastrešiť kalibráciu a overenie všetkých vašich prístrojov naraz. Následne nemusíte myslieť na ďalšie termíny a požadovaný kalibračný interval. Odsledujeme to za vás a na termín ďalšej kalibrácie, overenia vás upozorníme my. Myslite dopredu, zjednoťte si všetko, čo treba, a my urobíme kontrolu naraz. Ušetríte čas, peniaze a budete mať o starosť menej.

Aká je lehota od objednávky po realizáciu? Musí byť ambulancia počas tohto obdobia bez kontrolovaného prístroja?

Závisí to od viacerých faktorov, či sa overovanie/ kalibrácia robí u nás v laboratóriu, alebo priamo v ambulancii, aký je požadovaný čas kalibrácie/overenia zákazníkov, aká je momentálna vyťaženosť našich pracovníkov. Aj tu platí, že ak neobjednávate službu na poslednú chvíľu, logisticky ju vieme naplánovať bez časových strát. Aby som bol konkrétny: Ak sa kalibrácia/overenie vykonáva u vás, ambulancia je bez meradla maximálne pár desiatok minút. Ak sa meradlá kontrolujú u nás, tak sú ambulancie bez meradla od jedného dňa do piatich pracovných dní. Napríklad pri overovaní tlakomera krvi je celková lehota od objednávky po realizáciu približne do jedného týždňa.

Koľko kalibrácia a overovanie vlastne stojí? Je finančne nákladná?

Hovoríme o desiatkach eur. Nie je to veľká položka, najmä keď sa overovanie vykonáva jedenkrát ročne, alebo raz za dva roky. Pre zaujímavosť sme vybrali tri položky na ilustráciu. Pozrite si príklady nižšie.

Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL), MUDr. Peter Makara, MPH. v mene všetkých kolegýň a kolegov našej spoločnosti blahoželá dlhoročným členkám SSVPL MUDr. Adriane Šimovej PhD. a MUDr. Jane Bendovej PhD., MPH, MBA, ktorá v súčasnosti pôsobí ako vedecká sekretárka SSVPL– zástupkyňa vo výboroch WONCA k oceneniu TOP OSOBNOSŤ MEDICÍNY 2025, ktorú udeľuje lekárom FORBES Slovensko.

Toto ocenenie vnímame nielen ako poctu pre naše kolegyne, ale aj pre Slovenskú spoločnosť všeobecného praktického lekárstva. Gratulujeme.

Kompletný rebríček: https://www.forbes.sk/lists/top-osobnosti-mediciny-2025/

V Jasnej sa cez víkend 17.-19.1. stretli členovia výboru SSVPL. Na programe rokovania boli aktivity SSVPL na rok 2025.

Opäť sa môžete tešiť v apríli na obezitologický kongres v Bardejove, na Dni mladých praktikov na Donovaloch a októbrový 46. výročný kongres vo Vysokých Tatrách. V máji oslávime Svetový deň rodinných lekárov znovu aktívnou prevenciou – Krokovačkou. Už teraz je prihlásených skoro 20 lekárov z celého Slovenska. Dva razy do roka v marci a v septembri  vyjde časopis Všeobecný praktik a v marci bude spustená aj úplne nová webová stránka. Aktívni budeme aj v zahraničných aktivitách, v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva a s kolegami špecialistami.

„Všeobecné lekárstvo je perspektíva, ktorú chceme rozvíjať“. 

Schválili účastníci XXXXV. Výročnej konferencie SSVPL vo Vysokých Tatrách 12. októbra 2024

Všeobecné lekárstvo pre dospelých sa za posledných desať rokov stalo jedným z najperspektívnejších a najviac sa rozvíjajúcich odborov v rámci medicíny. Kým ešte pred desiatimi rokmi bolo medzi ostatnými špecializáciami „Popoluškou“ s obmedzenými právomocami a kompetenciami, za desaťročie sa posunulo  výrazným smerom dopredu.

V tomto nastavení chceme, ako najväčšia odborná spoločnosť všeobecných lekárov na Slovensku, pokračovať aj za podpory hlavnej odborníčky Ministerstva zdravotníctva SR pre všeobecné lekárstvo, ktorá deklaruje pretrvávajúcu potrebu pozdvihnutia a povznesenia nášho odboru tam, kam patrí – na najvyššie priečky poskytovania zdravotnej starostlivosti. Všeobecné lekárstvo je totiž základom poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Byť primárnym lekárom, byť prvým kontaktom našich pacientom, vyžaduje tých najlepších. Len takto zmeníme optiku a pohľad na postavenie všeobecného lekára v spoločnosti. Keď chceme kvalitné zdravotníctvo tretieho tisícročia do primárnej sféry – či už do pediatrie alebo všeobecného lekárstva pre dospelých – musia mieriť tí najlepší odborníci.

Ako spoločnosť takýchto lekárov hľadíme do budúcnosti a neustále sa usilujeme posúvať hranice našej špecializácie vpred. V našich postojoch akcentujeme aj zahraničné skúsenosti a usilujeme sa zachytiť všetky témy, ktoré sa stávajú svetovými trendmi aj vo všeobecnom lekárstve.

Napríklad posledná WONCA – Európska konferencia všeobecných lekárov v Dubline ukázala, že takými témami sú umelá inteligencia a jej využitie v ambulanciách všeobecných lekárov, telemedicína, duševné zdravie zdravotníckych pracovníkov, klimatické zmeny a zdravie našich občanov.

Spolu s Európu sa usilujeme hľadieť vpred do budúcnosti a hľadať odpovede na otázky: „Ako vieme zlepšiť našu starostlivosť, kam sa vieme posunúť?“  Pretože to je skutočná podstata našej práce, pri ktorej sa nesmieme nechávať vťahovať do neúčelných diskusií, či vášnivých hádok, ktoré často riešia len zástupné témy, slúžiace k zakrývaniu skutočných problémov zdravotníctva.

Rozvoj odboru, ako aj konštruktívna spolupráca s partnermi nás napĺňajú optimizmom a nádejou, že sa vieme posunúť ďalej.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva, najväčšia a najstaršia odborná spoločnosť všeobecných praktických lekárov na Slovensku na svojej 45. výročnej konferencii dôrazne odmietla publikované vyjadrenia splnomocnenca vlády Petra Kotlára, ktoré ohrozujú zdravie a životy obyvateľov Slovenska.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva vyzýva riadiace inštitúcie štátu, aby zastavili nezodpovednú manipuláciu verejnej mienky proti celosvetovo uznávaným odborným a akademickým štandardom.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva žiada o rešpektovanie postoja odborných lekárskych spoločností a zdravotníckych organizácií, ktoré vyjadrujú nesúhlas s nevedeckými názormi Petra Kotlára a jeho hazardovaním so zdravím našich pacientov.

V roku 2022 žili Slováci o 3,3 roka kratšie ako občania ostatných krajín EÚ. Hypertenzia je vážny celospoločenský problém. Správna diagnostika a liečba môže znížiť počet odvrátiteľných úmrtí, kardiovaskulárnych príhod, komplikácií a hospitalizácií, ako aj priame a nepriame náklady.

Memorandum o spolupráci v manažmente s artériovou hypertenziou podpísali (zľava) prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ, prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti MUDr. Anna Vachulová, PhD., prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Peter Makara, ministerka zdravotníctva SR Zuzana Dolinková, prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., viceprezident Slovenskej lekárskej spoločnosti a hlavný odborník MZ SR pre odbor vnútorné lekárstvo a odbor endokrinológia prof. MUDr. Juraj Payer. 

Aktívny prístup pacientov aj všeobecných lekárov môže výrazne obmedziť výskyt kardiovaskulárnych ochorení a hypertenzie. Artériová hypertenzia je totiž ochorenie, ktoré sa dá včasne diagnostikovať a správne manažovať. Je pri ňom absolútne nutné začať liečbu ešte pred poškodením orgánov. Na podporu spoločného postupu v manažmente pacientov s vysokým tlakom vznikla Charta 70/2028 ako iniciatíva odborných spoločností manažujúcich hypertenziu. Podľa dostupných dát totiž len menej než polovica pacientov dosahuje odporúčané hodnoty krvného tlaku. Charta 70/2028 má zlepšiť komunikáciu, skríning a kontrolu hypertenzie.

Cieľom Charty 70/2028 je, aby 70 % pacientov s vysokým krvným tlakom dosiahlo do roku 2028 cieľové hodnoty tlaku.

Aj preto bolo zástupcami Ministerstva zdravotníctva SR a odborných spoločností podpísané Memorandum o spolupráci v manažmente s artériovou hypertenziou.

„Vďaka iniciatíve Charta 70/2023 sme efektívnejšie zaviedli európske odporúčania pre manažment vysokého krvného tlaku do každodennej klinickej praxe. Výsledky sú skvelé. Miera kontroly hypertenzie sa zlepšila zo 46 % v roku 2019 na súčasných 74 %. To znamená, že viac pacientov má svoj krvný tlak pod kontrolou, čo znižuje riziko vážnych zdravotných komplikácií,“ skonštatovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.

Novovytvorené podmienky, ktoré umožňujú, aby pacientov s nekomplikovanou hypertenziou zvládol manažovať aj všeobecný lekár, uvoľnia kapacity pre špecialistov, najmä kardiológov, ktorí sa tak môžu venovať pacientom, ktorí do ich ambulancií aj reálne patria. Podľa odborníkov už dve tretiny pacientov s esenciálnou, nekomplikovanou hypertenziou mimo zobrazovacích vyšetrení v súčasnosti zvládne v plnej miere manažovať všeobecný lekár.

Kľúčom k dosiahnutiu cieľov Charty 70/2028 je systematická starostlivosť v ambulanciách všeobecných lekárov, ktorí majú dnes k dispozícii široké spektrum moderných liekov.

„Chceme tak zlepšiť diagnostiku a liečbu hypertenzie, znížiť kardiovaskulárne ochorenia a celkovo zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ povedala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková.

Scheuermannovu chorobu má každý 36. človek. Celková prevalencia bola vyčíslená na 2,8 %. U mužov je prevalencia 3,6 % a u žien 2,1 %. Ochorenie teda postihne každého 28. muža a každú 48. ženu. Morbus Scheuermann a idiopatická skolióza sú najčastejšie chyby chrbtice u školopovinných detí. Podľa aktuálnej literatúry (Kolár alebo Dungl) je Morbus Scheuermann včas diagnostikovaný málokedy či zriedkavo. Pri idiopatickej skolióze je situácia priaznivejšia, napriek tomu môže v diagnosticko-liečebnom procese prichádzať k ťažkostiam. Príčinou je súbor faktorov.

Potenciálne následky, ako sú chronická bolesť alebo telesná dysmorfia, však možno minimalizovať len včasnou intenzívnou a špecializovanou rehabilitáciou, príp. korzetoterapiou. Pre dospelých pacientov s neskorou diagnózou môže byť nádejou špecializované cvičenie vyvíjané v Bratislave, zodpovedajúca analgetická medikácia, podpora v pacientskych skupinách, a vo vybraných prípadoch aj spondylochirurgická korekcia. K včasnému záchytu ochorenia na dedičnú zložku chýb chrbtice u detí môže prispieť edukácia a osveta u dospelej populácie. O zmenu sa v tomto smere usiluje česko-slovenská osvetová kampaň v rámci vysokoškolskej práce, ktorú spolu s dobrovoľníkmi uskutočňuje pacient s Morbus Scheuermann, Tadeáš Řáha. Projekt prebieha pod záštitou Scheuermann’s Disease Fund s podporou IKSŽ FSV UK a organizácie Mladí lekári.

Viac informácií vrátane odkazov na pacientske skupiny možno nájsť na www.scheuermannova-choroba.sk.

Ambulancia všeobecnej lekárky MUDr. Jany Bendovej leží v srdci obce Veľký Biel v budove zdravotného strediska, takže pacienti zo všetkých častí dediny majú k nej rovnako ďaleko. Ale dlhšiu cestu za „svojou“ pani doktorkou neváhajú merať ani pacienti zo vzdialenejších obcí či z hlavného mesta.

„Moji pacienti presne vedia, kedy som začínala, pretože som ešte dojčila a druhú dcéru mi nosili do ambulancie ‚na desiatu‘. Teraz má osemnásť, tak ako moja ambulancia,“ spomína s úsmevom, ktorý jej nechýba ani pre pacientov, šarmantná doktorka Bendová. „Dospeli spolu – aj dcéra, aj ambulancia,“ dodáva. Prirovnanie je namieste, pretože za osemnásť rokov sa jej podarilo nastaviť celkový chod ambulancie podľa vlastných predstáv. „Aj keď je stále čo zlepšovať.“

Láska k všeobecnému lekárstvu prišla postupne…

MUDr. Jana Bendová dnes ordinuje v zmodernizovaných priestoroch ambulancie, kde tridsať rokov pôsobil ten istý všeobecný lekár. Pacienti v regióne teda boli zvyknutí „na svojho“ lekára. „Susedmi“ v zdravotnom stredisku, ktoré patrí obci, sú pediatrická, stomatologická ambulancia a lekáreň. Obec v priebehu rokov upravila okolie, pred strediskom vybudovala parkovisko a vymenila strechu. Ďalšie úpravy budovy a okolia sú naplánované v blízkej budúcnosti.

Lekárska fakulta UK v Bratislave a sen stať sa alergiologičkou. „Vtedy to bolo trendy, ale nedalo sa stážovať na alergiológii. Takže som stážovala na pľúcnom, a pľúcne je dodnes moja srdcová záležitosť. Začínala som v Nitre, a potom som sa presunula do Bratislavy do Národného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb, kde som pracovala na pľúcnom oddelení,“ opisuje začiatky svojej lekárskej cesty doktorka Bendová.

Atestácia z interny a na niekoľko rokov presun do oblasti výskumu motivovaný najmä materstvom. V medzinárodnej firme, kde mohla využiť znalosti angličtiny a nemčiny, sa venovala výskumu nových liečiv. Na tejto práci doktorka Bendová oceňovala lepšie podmienky ako v nemocnici, nehovoriac o tom, že ako matka malého dieťaťa nemusela chodiť do nočných služieb.

A moja cesta k všeobecnému lekárstvu? Počas tohto obdobia som zistila, že niektoré moje spolužiačky si urobili špecializáciu vo všeobecnom lekárstve, a to ma zaujalo. Môj vtedajší zamestnávateľ mi umožnil pracovať na čiastočný úväzok, čo mi dalo priestor absolvovať predpísané cirkulácie. Bolo to obdobie, keď sa dalo zaradiť do špecializácie z rozhodnutia ministerstva zdravotníctva. V tom čase som si myslela, že je to atestácia skôr do ‚zásuvky‘. Aj keď sa mi odbor veľmi páčil, bola som spokojná vo firme, kde som pracovala.“

Človek mieni, život mení… Hoci na začiatku lekárskej kariéry Jana Bendová nikdy neuvažovala o dráhe všeobecnej lekárky, druhé tehotenstvo a príležitosť prevziať ambulanciu neďaleko bydliska bolo v tom čase nanajvýš praktickým riešením. „Naozaj nebolo v tom možno toľko entuziazmu, ako mám teraz. Vtedy sa mi to zdalo fajn, dokázať si budovať kariéru v lokalite, kde žijem, popri dvoch malých deťoch. A láska k všeobecnému lekárstvu prišla až postupne,“ priznáva Jana Bendová.

Do praxe všeobecného lekára však bola hodená náhle ako ryba do vody. Lekár, po ktorom prebrala ambulanciu, odchádzal do dôchodku a spoločné plány boli, že zostane v ambulancii pracovať ako zamestnanec, pokiaľ bude pani doktorka na materskej s niekoľkomesačným dieťaťom. No znovu zaúradovalo staré známe – človek mieni… Autonehoda lekára zmenila nielen jeho plány, ale aj plány čerstvej mamičky, ktorá musela neplánovane v  predstihu nastúpiť do ambulancie.

Ordináciou vidieckeho lekára sme radi…

Pokiaľ bolo ešte v nedávnej minulosti označenie vidiecky lekár vnímané skôr podradne, dnešná generácia všeobecných lekárov sa k prívlastku vidiecky hrdo hlási. „Áno. Sme ordináciou vidieckeho lekára, pretože naši pacienti od začiatku chceli, aby bolo čo najviac vecí vybavených tu. Cestovanie do mesta pre nich znamená časovú aj finančnú stratu. Viem to porovnať aj s pacientmi v mestách, ktorí sa veľmi rýchlo žiadajú k špecialistovi a od všeobecného lekára si pýtajú ‚len‘ výmenný lístok. Tu sa stretávam s opakom. Pacienti často nechcú nikam ísť, len nech ich vyriešime ‚doma‘.“

Podľa doktorky Bendovej takto sami vidiecki lekári zisťujú, kde sú ich hranice, a vtedy už musia pacientovi povedať: Toto už nedokážem vyriešiť ja, musíte ísť na ďalšie vyšetrenie.“

A hranice všeobecných vidieckych lekárov sa vďaka pribúdajúcim kompetenciám a modernému prístrojovému vybaveniu ambulancie neustále posúvajú v prospech pacientov, ktorí chcú zostať „doma“

Boli sme medzi prvými, ktorí začali používať CRP prístroj a vyšetrovať INR prístrojom priamo v ambulancii. Máme dve EKG, aby sa dalo vyšetrovať v každej miestnosti, aj ABI s pulzovou vlnou. Od minulého roka máme aj POCT analyzátor na vyšetrovanie D-diméru a troponínu. Tlakovým holterom vyšetrujeme už desať rokov, samozrejme, robíme aj predoperačné vyšetrenia. Čo nám chýba? Asi už len ultrazvuk.“ Modernizácia prístrojového vybavenia je však podľa MUDr. Jany Bendovej nielen finančná, ale najmä odborná a propacientska investícia. „Tlakový holter som kúpila preto, lebo som vnímala jeho dôležitosť v manažovaní hypertonikov, a to v čase, keď ešte zdravotné poisťovne toto vyšetrenie nehradili. Získala som tak v predstihu skúsenosti, ktoré som vedela využiť, a hneď ako začali poisťovne vyšetrenie hradiť, dokúpila som ďalší holter. V súčasnosti vieme teda paralelne vyšetrovať dvoch pacientov naraz.“

Mám dve pravé ruky

Tím ambulancie doktorky Bendovej dnes tvorí päť ľudí – dve všeobecné lekárky, dve sestričky a asistentka na čiastočný úväzok. „Kedy prišla druhá Zuzka?“ pýta sa doktorka Bendová prvej sestričky Zuzky. O  kreovaní súčasného efektívneho personálneho zloženia ambulancie hovorí: „Klasické tradičné rozdelenie síl v ambulancii je jedna sestra, jeden lekár a určujú ho najmä tradícia a priestorové možnosti. V poliklinikách bola vždy len jedna miestnosť a viac personálu sa tam ani nezmestilo. My máme výhodu, že priestoru je viac, a tak nám pred šiestimi rokmi pribudla druhá sestrička, pretože pribudli pacienti.

Ani nie preto, že by sme ich chceli mať viac, ale Veľký Biel je satelitom Bratislavy, pribudli nové domy, celé ulice a aj ľudia s trvalým pobytom v obci. Takže za posledných pätnásť rokov narástol počet pacientov takmer dvojnásobne. Druhá sestra teda už bola nevyhnutnosťou. Lekárom pribudli aj kompetencie a sestry dnes môžu manažovať pacientov s hypertenziou, dyslipidémiou. Majú plné ruky práce a robia všetko, čo im štandardné postupy umožňujú.“

Pribúdanie kompetencií sestrám je pri súčasnom nedostatku všeobecných lekárov podľa doktorky Bendovej správnou cestou, ako zabezpečiť pacientom plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť a  komfort s ňou spojený. „Moje sestry sú vzdelané a skúsené a vďaka nim mám ‚dve pravé ruky‘. Keď má jedna dovolenku, jej absencia v ambulancii je veľmi cítiť. Hneď sme oveľa viac zahltené prácou.“

A ako sa stala súčasťou tímu asistentka? „Prišla k nám ako dobrovoľníčka počas epidémie covidu. Oslovila ju výzva na sociálnych sieťach, že nestíhame a zostala u nás už ako zamestnankyňa.“

Zloženie personálu ambulancie je výsledkom manažérskeho uvažovania doktorky Bendovej. „Neustále uvažujem o tom, ako sa dajú procesy fungovania ambulancie vylepšovať, ako sa dajú presúvať činnosti tak, aby mal každý adekvátne pracovné vyťaženie a nikto nebol preťažený. Ale zároveň sa snažíme, aby boli sestričky zastupiteľné. Sú to roky cibrenia systému manažmentu. A podľa mojich skúseností, keď k nám prídu rezidenti, pokiaľ sa dá, tento systém skopírujú, a takto vedia úspešne efektívne manažovať svoje ambulancie. Keď dokážeme ísť príkladom, asi sme to nastavili dobre,“ hodnotí s úsmevom doktorka Bendová, aj keď vzápätí dodáva, že stále je a bude čo zlepšovať, ale na to sú všetci pripravení.

Ako to u nás funguje?

Pacienti doktorky Bendovej prichádzajú po objednaní sa a termíny návštev sa pohybujú v pätnásťminútových intervaloch. Jedna sestra kontroluje termíny, a ak sú na dnes alebo zajtra ešte z rôznych dôvodov voľné, prideľuje ich pacientom, aby v chode ambulancie nevznikali „prázdne okná“ a aby boli čas aj kapacity ambulancie plne využité. Jedna sestra robí prvý filter v mailoch, druhá v telefonátoch. „A keďže máme objednávkový systém, do ktorého môžeme vstupovať všetci a simultánne ho vidíme, vieme objednať pacientov do voľných miest,“ opisuje systém objednávania pacientov doktorka Bendová. Medzitým však zvládajú ošetriť aj akútne či urgentné stavy. „Dnes sme mali napríklad pacientku so začínajúcou sepsou. Tú nemôžeme odložiť na zajtra.“

Objednávkový systém dáva lekárovi aj sestrám približnú predstavu o práci na celý týždeň a umožňuje im už dopredu sa pripraviť na návštevu pacienta. „Objednávanie na presný čas praktizujeme už niekoľko rokov. Začali sme s ním ešte pred covidom, takže pacienti boli zvyknutí. V  období bežiaceho covidu a chrípky sa však nevyhneme tomu, že prichádzajú aj neobjednaní pacienti. Napríklad sa boja, že zajtra vystavená PN-ka im nebude platiť od dnes. Čo sa dá, vybavíme. Mnohí, najmä starší pacienti, sa pýtajú, kedy objednávanie, ktoré sa stalo bežnou praxou cez covid, zrušíme s vlastnými argumentmi, že na objednávanie už nie je dôvod. My však dôvod na objednávanie máme. Aby som mala na každého pacienta dostatočný priestor.“

Asistentka ambulancie Monika Szigeti:

Prišla som sem ako dobrovoľníčka asi pred dvomi rokmi s cieľom pomôcť pri očkovaní proti covidu. Pomáhala som pri objednávaní ľudí na očkovanie. Zistili sme, že viem pomôcť aj v iných veciach a zostala som tu. Mojou úlohou v ambulancii je najmä odbremenenie sestričiek od administratívy. Keď nosia pacienti správy od špecialistov, treba to zapísať, vybavujem maily, ktoré viem a môžem, telefonáty, objednávanie pacientov, zakladám správy, pomáham teda zdravotníckemu personálu, aby mal viac času na komunikáciu s pacientom a zdravotnú starostlivosť.“

V našej ambulancii nezvonia telefóny…

Počas návštevy v ambulancii doktorky Bendovej nezazvonil ani raz telefón. Nikto nevolá? Alebo je prerušené spojenie? To, že nezvonia však neznamená, že sa pacient do ambulancie nedovolá.

Vyriešenie tejto záhady doktorka Bendová vysvetľuje takto: „Telefón je na tiché zvonenie a sestra vidí na displeji, že niekto volá. Zvonenie nás vyrušovalo v práci, počas práce v ambulancii a komunikácie s iným pacientom by bolo neprofesionálne až neetické vybavovať telefonáty s ostatnými. Čo vie vybaviť sestrička, vybaví ona, ale ak pacient potrebuje hovoriť so mnou, sestrička mi dá zoznam pacientov, ktorých musím telefonicky vybaviť. Ale, samozrejme, až potom, keď sa ‚minú‘ pacienti, ktorí boli objednaní osobne.“

Denne vybavia v ambulancii doktorky Bendovej v priemere 120 – 130 pacientov. Počet tých, ktorí prídu do ambulancie „naživo“, vďaka účinnému objednávkovému systému vie personál dobre manažovať. Ako sa mu to darí v mailovej a SMS-kovej komunikácii s pacientmi? „Situácia sa stala neúnosnou už počas epidémie covidu, keď sme boli extrémne zahltení mailovou a  telefonickou komunikáciou. Popritom chodili pacienti aj osobne. Tí, ktorí ráno napísali e-mail, boli už po dvoch hodinách v čakárni so sťažnosťou, že nedostali odpoveď. Bola to naozaj ťažká situácia, v ktorej som dospela k rozhodnutiu, že na jedného lekára je to priveľa. Naša rezidentka bola ochotná zostať, tak sme ju zamestnali. Momentálne sme dve lekárky spolu na jeden a pol úväzku. Druhý lekár vždy pracuje formou home office. Počas niekoľkých hodín odpovedá na e-maily, ktoré už nevedia vyriešiť sestričky alebo asistentka, a tiež zhodnotí laboratórne výsledky z predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje doktorka Bendová.

Sme otvoreným pracoviskom…

V  ambulancii všeobecného lekára vo Veľkom Bieli už pravidelne rozširujú počet členov personálu rezidenti, ktorí sa podľa doktorky Bendovej za niekoľko mesiacov veľa naučia nielen po odbornej, ale aj manažérskej stránke. „Ambulancia je firma, ktorú sa treba naučiť manažovať. Pomáham im aj v prípade, ak si otvoria svoju vlastnú ambulanciu. Napríklad aktuálne naša bývalá rezidentka otvorila ambulanciu v Modre, a keď začínala, potrebovala fakturovať, prišli jej chybové dávky – dobre jej padlo, že sme problémy spolu konzultovali a myslím, že jej to pomohlo prekonať začiatočné obdobie v oblasti, o ktorej toľko informácií nemala.“

MUDr. Jana Bendová sa pokladá nielen za lekárku, ale v rámci výchovy rezidentov aj za učiteľku či lektorku. „Napĺňa ma to a mám aj výbornú spätnú väzbu od bývalých rezidentov, s ktorými sme stále v kontakte. Sčasti je to môj zmysel života, odovzdávať svoje vedomosti a skúsenosti mladším.“

Zdravotná setra Zuzana Eliášová:

V ambulancii doktorky Bendovej pracujem osem rokov a predtým som pracovala dvanásť rokov na pôrodnej sále. Máme široké vekové spektrum pacientov od mladých až po vysoký seniorský vek, a škála diagnóz u pacientov pochádzajúcich z celého regiónu je u nás pestrá. Náš deň sa začína od siedmej odbermi, ktoré robíme až do desiatej hodiny, selektujeme pacientov podľa akútnosti, robíme prevencie a vybavujeme požiadavky pacientov, ktoré vieme ako sestry vybaviť. V rámci kompetencií toho zvládame veľa – robíme EKG, odbery, CRP, vyšetrenie ciev, ambulantné vyšetrenie moču – takže pacienta komplexne ‚pripravíme‘ pre pani doktorku. Pokiaľ ide o počet pacientov, niekedy ich máme denne aj 140. Neznamená to však, že sa všetci vystriedajú v čakárni. Do tohto počtu sú zahrnuté aj mailové a telefonické konzultácie či elektronické predpisovanie liekov. V čakárni sa ich fyzicky vystrieda denne okolo štyridsať. Dnes je oveľa väčšia aj telemedicínska starostlivosť o pacientov.“

Pacient je môj partner…

Doktorka Bendová bola vždy zástancom myšlienky, že pacient je partnerom lekára v spolurozhodovaní. „A to je aj v súlade s medzinárodným trendom. Pretým bol na Slovensku lekár vnímaný ako autorita, v zmysle, čo povie lekár, to musí platiť. Moji pacienti majú možnosť spolurozhodovať sa. Ak nejakú liečbu odmietnu, vysvetlím im, že sa tým na našom vzťahu nič nemení. Majú právo rozhodovať si sami o sebe. Vidím, že takýto prístup k pacientom z dlhodobého hľadiska prináša lepšie výsledky v spolupráci s ním ako autoritatívny prístup. Aj keď je skupina pacientov, ktorí mi povedia: Pani doktorka, bude tak, ako poviete…“ dodáva s úsmevom.

MUDr. Jana Bendová kladie vo svojej ambulancii veľký dôraz na spoluprácu s pacientom aj v rámci prevencie. Aj keď sú mnohí ľudia dnes stále presvedčení, že lekár je rád, ak k nemu pacienti chodia čo najčastejšie. „Opak je pravdou. Cieľom každého všeobecného lekára je to, aby jeho pacienti boli zdraví. Mám aj pacientov, ktorí si myslia, že úlohou všeobecného lekára je vysvetľovať im základné zásady prevencie. Ja takto svoju úlohu nevnímam. To je skôr poslaním médií, vzdelávania a osvetových kampaní. Úlohou všeobecného lekára je skôr vyhľadávať, keď sa niečo deje a naštartovaný proces zvrátiť – napríklad pri zvýšenom cukre či vyšších hladinách cholesterolu. Ale je to ťažká práca, pretože slovenský pacient je veľmi pasívny. Dokážem to porovnať s  osobnými skúsenosťami z praxe všeobecného lekára v susednom Rakúsku alebo v Anglicku, kde sa ľudia pýtali: Čo môžem urobiť, aby som mal lepší zdravotný stav?, kým u nás pacienti v ambulanciách žiadajú: Urobte so mnou niečo, aby sa to zlepšilo.“

V poslednom čase sa doktorka Bendová začala vo svojej ambulancii venovať téme nadváhy a obezity, pretože ako lekárke jej pre pacienta nestačí konštatovanie – „mali by ste schudnúť“, ale chce mu ponúknuť aj návod ako. Absolvovala školenia výživového poradenstva, v súčasnosti sa venuje obezitológii a motivovaných pacientov vedie zmenou životného štýlu, aby schudli zdravo. „Prináša mi to radosť a pocit zmysluplnosti.“

Z Veľkého Bielu do veľkého sveta…

Sú dni, keď by pacienti doktorku Bendovú hľadali v ambulancii márne. O jej prítomnosti sú však informovaní dostatočne vopred a namiesto na recepte alebo lekárskej správe nájdeme jej podpis na prezenčných listinách, domácich alebo európskych, ba dokonca svetových odborných konferenciách. Naposledy sa vrátila z austrálskeho Sydney z WONCA WORLD 2023, kde spolu so kolegami zo SSVPL aktívne reprezentovala slovenské všeobecné praktické lekárstvo.

Celý život sa rada vzdelávam, baví ma to. Je to jednak inšpirácia, výmena skúseností, možnosť podeliť sa o výsledky vlastného výskumu. A v pozícii hlavnej odborníčky ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo bolo pre mňa dôležité vedieť, aký je medzinárodný trend, kam všeobecné lekárstvo smeruje a ako sa u nás doma máme pohnúť dopredu. A na každom novom kongrese či konferencii doma či v zahraničí sa presviedčam, že sa ‚hýbeme‘ v našom odbore smerom do budúcnosti moderným a správnym smerom.“

Nachádzame sa v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy. Moderný satelit, v bývaní aktuálny trend, keď sa mladé rodiny snažia sťahovať sa mimo hlavného mesta a ruchu, ale zároveň mať mesto a jeho služby stále na dosah. Na dverách veľmi roztomilého domčeka je nápis MyDOCTOR+, vľavo je ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, vpravo ambulancia všeobecného lekára pre deti. Oproti budove je lekáreň, pri dome je komfortné parkovisko. Ideálne miesto pre prax rodinného lekárstva. A MUDr. Peter Lipovský sa príležitosti chytil ukážkovo. Akoby chcel ukázať, že na Slovensku môže pojem rodinné lekárstvo dostať reálne kontúry. A pre mnohých, ktorí váhajú, či nabrať odvahu stať sa rodinným lekárom, hoci na Slovensku tento pojem nie je oficiálne zavedený, môže byť inšpiráciou, ale aj návodom, ako sa to dá a prečo je rodinné lekárstvo jedinečné.

Práca s generáciami je úžasná

Peter Lipovský začal lekársku kariéru za hranicami Slovenska. Študoval a pôsobil v Prahe, neskôr v  Štokholme. Lekárske povolanie bolo Petrovým snom už od malička. „Vždy som chcel pomáhať iným. Aj preto som sa snažil pracovať už popri škole. V nemocnici ako sanitár, neskôr ako medik-brigádnik,“ približuje svoje začiatky. Na konci štúdia sa mu naskytla možnosť odísť do Štokholmu. Švédsko je známe výborne fungujúcim a efektívnym systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Práve v takom prostredí nájdete inšpiráciu, ako robiť veci správne,“ vraví a vysvetľuje na príklade: Nemôže sa stávať, že pacient sedí štyri hodiny v čakárni a odchádza zdeprimovaný. Napriek lákavým ponukám z Prahy i Štokholmu napokon predsa len zostal na Slovensku. Ešte vo štvrtom ročníku sa mu narodil syn a musel si vybrať medzi kariérou v zahraničí alebo na Slovensku. Rodina a láska k domovine napokon vyhrali. A rozhodnutie dodnes neľutuje. „Verili sme, že po roku 1989 to pôjde v medicíne rýchlo hore,“ vysvetľuje ďalší z dôvodov, prečo napokon nezostal v Štokholme. Ako lekár začal pôsobiť v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Zároveň pracoval pre švajčiarsku nadnárodnú farmaceutickú firmu, kde sa priučil manažérskym zručnostiam. Po dvadsiatich rokoch ho to však opäť lákalo do lekárskej praxe. Vybral si všeobecné lekárstvo pre dospelých. Po ambulancii v Bratislave mu prax v Miloslavove umožnila splniť si ďalšiu víziu – byť rodinným lekárom. „V meste sa nestáva, že by som liečil celú rodinu. V Miloslavove pracujem s generáciami. Viem si utvoriť obraz, keďže vidím, ako fungujú rodinné vzťahy, vnímam zdravotnú, sociálnu či psychickú stránku,“  hovorí a prízvukuje, že ak by sa v mnohých prípadoch vyriešili vzťahy, ubudlo by stresu, a teda aj chorôb. Muža v bielom plášti si v Miloslavove vážia. „Je to rodinnejšie. Pacienti sem často chodia aj s deťmi, ak ich nemajú kam dať. Ale som rád, veď o pár rokov to môžu byť moji pacienti,“ hovorí.

Ambulancia vyrástla s rozvojom obce

„Moja misia rodinného lekára sa začala v roku 2015, keď som sa stretol s pani doktorkou Cymbalovou, ktorá zakladala ambulanciu všeobecného lekára tu v Miloslavove. V tom čase mala pani doktorka okolo 800 pacientov a obec naberala na rozvoji a vývoji. Dnes už má okolo 6 000 obyvateľov. Keďže som pracoval s dospelými pacientmi, veľmi často mi kládli požiadavku na vytvorenie ambulancie pre deti. Boli to ľudia, ktorí sa sem presťahovali, mali tu svojho lekára, ale ich deti v mieste bydliska lekára nemali. A tak vznikla myšlienka, aby na jednom mieste bola ambulancia všeobecného lekára aj pediatra. Vyhliadli sme si objekt, ktorý je v blízkosti lekárne. Bol to rodinný dom, ktorý sme zrekonštruovali, pristavili a vytvorili miesto, ktoré je dnes využívané pre obidve ambulancie. Naši pacienti nesmierne oceňujú to, že všetky procesy, ktoré sa vykonávajú v rámci našej ambulancie, sú vždy jasne zadefinované a organizačne zvládnuté. Samotný pobyt pacienta u nás je obmedzený naozaj len na nevyhnutný čas, to znamená, že v čakárni nestretnete veľa pacientov – maximálne troch. Toto opatrenie sa nám osvedčilo aj počas pandémie, kde takáto regulácia pacientov bola nevyhnutná. Takto zabránime aj tomu, aby sa v čakárni miešali chorí a zdraví pacienti, ktorí prišli len na preventívnu prehliadku alebo očkovanie. Tento systém sa stretol s veľkým pochopením a spokojnosťou našich pacientov. Tým, že tu máme rodiny, často ako lekári vedieme komunikáciu a zisťujeme, aký je v danej rodine problém, čo nám našu prácu dokáže uľahčiť,“ hovorí Peter Lipovský

Základom je recepcia

„Vitajte v našej ambulancii všeobecného praktického lekárstva, ktorá je zároveň na rovnakom mieste ako pediatria, čiže poskytovanie zdravotnej starostlivosti našim deťom. Neoficiálne nazývame našu kliniku klinikou rodinného zdravotníctva, keďže tu máme rodiny, aj keď na Slovensku takáto špecializácia rodinného lekára neexistuje,“ predstavuje svoju kliniku Peter Lipovský. „Prechádzame priestorom recepcie pretože dnes je absolútne nevyhnutné, aby každá takáto ambulancia mala čo najlepšiu organizáciu. Hovoríme o komunikácii s pacientmi, o objednávacom systéme pacientov, dávania spätnej väzby. V dnešnom svete už bez kvalitnej administratívnej sily a zabezpečenia by takáto klinika nedokázala fungovať. Je to vstup do našich priestorov, zároveň robíme všetko pre to, aby sme o našich pacientoch vedeli čo najviac ešte pred tým, ako sa rozhodnú k nám prísť. Všetci naši pracovníci sa snažia čo najviac komunikovať s našimi pacientmi, či už prostredníctvom telefonických rozhovorov, elektronickej pošty, alebo iných objednávacích systémov,“ dopĺňa.

Vybavenie ambulancií posúva všeobecné lekárstvo

Keď sa navrhovali priestory kliniky, záležalo na niekoľkých dôležitých bodoch: „V prvom rade, aby bola veľmi vysoká efektivita v rámci práce, čiže aby sa nestrácal čas tým, kedy privítame pacienta a pacient sa vyzlieka, oblieka a pod. Preto sú tieto priestory prechodné, čiže vieme prechádzať z jednej miestnosti do druhej, nemusíme prechádzať cez čakáreň. Vtedy sa ten čas efektívne využíva, na začiatku s pacientom pracuje sestra, a potom prichádza lekár, ktorý robí ďalšie úkony.“

Je veľmi dôležité pri logistike kliniky, aby sme si každý priestor podrobne premysleli. Ďalším dôležitým bodom pre kliniku je technické a elektronické zabezpečenie, ktoré je už v dnešnej ambulancii všeobecného lekára nevyhnutnosťou. Veľmi dôležité je zdravotnícke vybavenie v samotných ambulanciách, a to prístroje, ako sú: EKG, ABI, CRP, vyšetrenie stolice na skryté krvácanie, INR, 24-hodinový monitoring tlaku krvi, ultrazvukový prístroj na ultrazvuk brucha, na ktorý si majú možnosť všeobecní lekári urobiť certifikát. „Všetky tieto nástroje výrazne posunuli všeobecné lekárstvo vpred v rámci kompetencií. Toto zabezpečenie je veľmi dôležité, pretože dokazuje to, že skoro 90 % pacientov vieme ošetriť už v našej ambulancii. Dôležitým bodom ambulancie je kvalitná sestra a zdravotnícky tím, ktorý je dôležitým faktorom poskytovania kvalitnej zdravotníckej pomoci,“ dopĺňa.

Všeobecný lekár otvára dvere

Povolanie všeobecného lekára podľa Petra Lipovského vyhovuje ľuďom, ktorí sú manažérsky zdatní, sú motivovaní mať vlastnú ambulanciu a sú ochotní ísť so svojou vlastnou kožou na trh. „Zároveň sa vieme s pacientmi navzájom vychovávať. Všeobecný lekár stále pracuje s tou istou komunitou ľudí, pacienti veľmi oceňujú, ak niečo funguje, sú oveľa viac spolupracujúci, ako keby to nefungovalo. Našou úlohou lekára je namotivovať pacientov, aby si uvedomili, že voči svojmu zdraviu majú veľkú povinnosť. Všeobecný lekár sa dnes posúva skôr v úlohe kouča. Dnes sa už nevyskytujú choroby ako v minulosti, kde bolo veľa infekčných ochorení, veľa fyzickej práce, ľudia nemali taký prístup k informáciám ako dnes, preto všetko, čo povedal lekár, bolo „sväté“. Ja sa dnes teším z toho, že pacienti prídu už s nejakými informáciami a majú snahu si naštudovať a vzdelávať sa v oblasti problému.

Základom je nedehonestovať, ale snažiť sa získať si toho pacienta pre partnerstvo. Keď pacient vidí, že lekár ho berie vážne a snaží sa s ním informácie rozobrať, pomôcť mu vytriediť nesprávne alebo menej dôležité, prehlbuje to vzťah a zvyšuje dôveru. A práve tieto situácie vnímam ako posunutie našej úlohy všeobecného lekára do úlohy kouča, to znamená, že ho usmerňujem, komunikujem s ním,“ hovorí. Dnes máme kvalitné jedlo, kvalitné výživové doplnky, ku ktorým sa väčšina pacientov nemá problém dostať. U pacientov skôr vnímam psychosomatickú záťaž, kde je potrebné, aby lekár využíval tie svoje manažérske schopnosti. Nie je to len o tom: predpíšem ti liek a užívaj ho, ale snažím sa ho koučovať, pomáhať mu, byť mu nápomocný. Toto na tom povolaní milujem, preto si myslím, že je toto povolanie šité na mieru ľuďom, ktorí sú vystavaní svojimi charakterovými črtami, sú komunikatívni, ale zároveň vedia pacientom aj načúvať. Všeobecný lekár otvára dvere tam, kam topacient potrebuje. Musí myslieť komplexne, väčšinu prípadov vyrieši sám, komplikované stavy v spolupráci so špecialistami. My sme prvý kontakt, od nás a od našej kvalitnej práce závisí celá ďalšia ambulantná a nemocničná starostlivosť,“ uzatváraPeter Lipovský.

---

Prečítajte si tiež:

Hudba mi dobíja baterky – MUDr. Peter Lipovský