Koronavírus – „britský“ variant 11. februára 2021

Nový koronavírus a COVID-19 – v čom mi pomôže všeobecný lekár?

Pandémia spôsobená novým koronavírusom SARS-CoV-2 valcuje svet už viac ako rok. Koronavírus na Slovensku spôsobil okrem úmrtí aj ťažkú ekonomickú situáciu mnohým ľuďom.

Aké má ochorenie COVID-19 príznaky?

Ako sa prenáša koronavírus?

Ako sa dať otestovať na koronavírus?

Ako mi vie pomôcť môj všeobecný lekár?

Čo je koronavírus?

Koronavírusy sú medzi nami už dlho. Niektoré z nich spôsobujú bežné prechladnutie, iné nebezpečné choroby SARS či MERS, ktoré poznáme najmä z ázijských krajín. Koronavírus na Slovensku začal byť „pojmom“ až od príchodu nového koronavírusu SARS-CoV-2.

Nový koronavírus spôsobuje ochorenie COVID-19.

Ako vznikol koronavírus?

Hoci vzniklo viacero teórií o vzniku nového koronavírusu v laboratóriu a následnom úmyselnom či neúmyselnom „vypustení“ medzi ľudí, viacerí vedci sa prikláňajú k opaku. V časopise Nature bola zverejnená jedna zo štúdií, ktoré vysvetľujú vznik koronavírusu prirodzeným spôsobom.

Je bežné, že vírusy mutujú – mení sa ich genetická informácia. Tieto mutácie, ak sú pre vírus výhodné, šíria sa a menia vlastnosti vírusov. Umožňujú vírusu napríklad prežiť na inom hostiteľovi než doposiaľ alebo sa ľahšie šíriť.

Koronavírus – „britský“ variant

Niektoré mutácie spôsobujú ťažší priebeh ochorenia. To však pre vírus nie je výhodné, pretože zabíja svojho hostiteľa a bez neho nedokáže prežiť ani sa šíriť.

Výhodnejšia je mutácia, vďaka ktorej sa rýchlejšie šíri, no nespôsobí ťažší priebeh ochorenia. To sa stalo aj s novým koronavírusom. Britská mutácia je omnoho nákazlivejšia ako dovtedajšie varianty.

Podobne už vírus mutoval viackrát, napríklad skorší D-variant vírusu rýchlo vytlačil G-variant, ktorý taktiež nespôsoboval ťažší priebeh ochorenia, ale ľahšie sa šíril. Od polovice marca 2020 začal prevládať, ako informovali vedci z Duke University v magazíne Cell.

Ako sa prenáša koronavírus?

Nový koronavírus sa javí ako mimoriadne životaschopný. Otázka, ako sa šíri koronavírus, je kľúčová. Ak zabránime šíreniu, pandémia zhasne.

Koronavírus sa šíri najmä priamo medziľudským kontaktom prostredníctvom infikovaných čiastočiek hlienu z úst či nosa.

Určitý čas prežíva aj na povrchoch, preto je potrebné ich dezinfikovať. Otázka, ako dlho prežíva koronavírus, záleží od typu povrchu a okolitých podmienok.

Príznaky COVID-19: ako sa prejavuje koronavírus?

Príznaky COVID-19 môžu byť mierne až závažné. Veľká časť ľudí infekciu prekoná bezpríznakovo, čo je problém najmä pre ostatných.

Aj v prípade bezpríznakového priebehu môžete nakaziť druhých.

Najčastejšie príznaky COVID-19 – mierny priebeh:

  • Bolesť hlavy (70,3 %),
  • Strata čuchu (70,2 %),
  • Upchatý nos (67,8 %),
  • Kašeľ (63,2 %),
  • Asténia – slabosť tela (63,3 %),
  • Bolesti svalov (62,5 %),
  • Výtok z nosa (60,1 %),
  • Porucha chuti(54,2 %),
  • Bolesť hrdla (52,9 %),
  • Zvýšená teplota (45,4 %)

Pacienti, ktorí pre COVID-19 musia byť hospitalizovaní, najčastejšie trpia zvýšenou teplotou, ťažkosťami s dýchaním, kašľom, únavou a zmätenosťou.

Objavujú sa aj bolesti kĺbov, hnačka, nechutenstvo, zvracanie, bolesti brucha.

Obávanou komplikáciou COVID-19 býva zápal pľúc so zníženým okysličením krvi. Hrozbou ťažkého priebehu sú aj poruchy zrážanlivosti krvi, ktoré vedú k upchávaniu drobných cievok. Tieto komplikácie môžu ústiť do zlyhávania rôznych orgánov.

Pri covide bolo popísané aj poškodenie centrálnej nervovej sústavy a je predpoklad, že koronavírus môže vstupovať do mozgu. Časť ľudí trpí tzv. zahmlením mozgu. Prejavom sú poruchy pamäti, rozhodovania a myslenia.

Čo robiť pri podozrení na COVID-19?

Ak si myslíte, že môžete byť infikovaní novým koronavírusom, vždy najprv telefonujte, kým navštívite lekára.

Zavolajte do ambulancie svojmu všeobecnému lekárovi a informujte ho o svojom podozrení. Poradí vám, čo robiť ďalej – podľa toho, ako sa cítite. Dodržujte karanténu.

Máte možnosť objednať sa priamo na test na koronavírus cez stránku www.korona.gov.sk.

Zdroj foto: AdobeStock.com

Testy na COVID-19 – druhy testov

Diagnostika COVID-19 vychádza z popisu vašich príznakov a testu na koronavírus. Test môže byť antigénový alebo presnejší PCR test. Obidva druhy zisťujú prítomnosť koronavírusu, nie protilátok.

Antigénové testy odhalia vírus najmä v štádiu, keď máte už príznaky ochorenia.

PCR test odhalí aj jedinú vírusovú časticu v zachytenej vzorke aj v čase, keď nemáte príznaky, je presnejší. Nezachytí len živý vírus, ale aj mŕtve častice vírusu alebo jeho fragmenty. Preto po prekonaní ochorenia býva test často pozitívny aj desiatky dní napriek tomu, že už nie ste infekční.

Z krvi nezisťujeme prítomnosť vírusu, ale protilátok, ktoré sa objavujú až neskôr, počas infekcie a po jej prekonaní. Vytvára ich náš imunitný systém – reaguje tak na stretnutie s novým koronavírusom.

Ako sa robia testy na koronavírus?

Je potrebné urobiť výter z nosohltanu, pri PCR teste cez každú nosnú dierku a z úst.

Pri antigénovom teste stačí výter cez jednu nosnú dierku.

Testy na COVID-19 vám urobia v mobilných odberových miestach. Všeobecní lekári majú vo svojej ambulancii zvyčajne k dispozícii antigénové testy. Vždy sa však vopred telefonicky s lekárom dohodnite, či vám test môže urobiť.

V mobilných odberných miestach vám antigénový test urobia buď na objednanie, alebo bez objednania. Informujte sa na regionálnom úrade verejného zdravotníctva, ktorý prislúcha oblasti, kde žijete, alebo si informácie zistite na internete.

Na PCR test sa musíte objednať cez www.korona.gov.sk.

Kto zomiera na COVID-19?

Rizikové skupiny sú starší ľudia a ľudia s chronickými chorobami. U mladých ľudí je významným znevýhodnením nadváha a obezita, ktoré pravdepodobne zosilnia zápal.

Rizikoví sú aj onkologickí pacienti vo fáze liečby, ľudia vyžadujúci domácu liečbu kyslíkom, dialyzovaní pacienti, ľudia po transplantácii orgánu alebo kostnej drene, ľudia trpiaci cukrovkou, poruchami pečene či obličiek, chronickými chorobami dýchacích ciest, vysokým tlakom a podobne.

Neznamená to, že ak patríte k rizikovej skupine a dostanete COVID-19, zomriete. Mnohí seniori sú vo veľmi dobrej kondícii a môžu infekciu prekonať bezpríznakovo. Aj ostatné rizikové skupiny môžu chorobu prežiť ľahko, no riziko je vyššie.

Liečba COVID-19

Momentálne sa stále vyvíjajú postupy pre čo najlepšiu liečbu COVID-19. Liečba závisí od vašich pridružených ochorení, celkového zdravotného stavu a líši sa pri miernom a vážnom priebehu.

Mierny a stredne závažný priebeh COVID-19 s vami zvládne na diaľku aj všeobecný lekár.

Ako sa lieči koronavírus doma?

Mierny priebeh infekcie COVID-19 zvládnete doma bežnými prostriedkami ako pri každej inej viróze. Teploty a bolesti utlmíte antipyretikami – napríklad paracetamol, ibuprofén, acylpyrín.

Výber správneho lieku závisí od vašich pridružených chorôb, ostatných užívaných liekov a celkového vášho zdravotného stavu. Nikdy nekombinujte naraz v jednej dávke dve rôzne antipyretiká. Ak je to nevyhnutné, môžete kombinovať paralen a ibuprofén s odstupom najmenej 4 hodiny.

Pri užívaní liekov sa poraďte so svojím všeobecným lekárom, ktorý pozná váš celkový zdravotný stav.

Nezabudnite na dostatok tekutín. Lieky sa potrebujú v tele dobre rozpustiť a dopraviť do cieľových tkanív. Je to podobné, ako s automatickou práčkou. Nestačí do nej pridať prášok a len malé množstvo vody. Bielizeň sa tak nielenže neoperie, ale bude obsahovať okrem špiny aj nežiaduce chemické látky. Podobne je to aj s liekmi, ak popri ich užívaní neprijímate dostatok tekutín. Tekutiny sú dôležité, aj keď lieky neužívate.

Rizikoví pacienti a pacienti s podozrením na pridruženú bakteriálnu infekciu sú liečení aj antibiotikami.

Ak liečite COVID-19 doma, nepodceňujte zhoršenie stavu. Ak sa objavia ťažkosti s dýchaním, poruchy vedomia či čokoľvek, čo považujete za nebezpečné, volajte svojmu lekárovi. V prípade výrazných ťažkostí volajte priamo 112.

Liečba COVID-19 v nemocnici

Pacientov do nemocnice zvyčajne privedú ťažkosti s dýchaním.

Časť pacientov potrebuje kyslík, v horšom prípade umelú pľúcnu ventiláciu. Popri tom lekári monitorujú určité hodnoty vo vašej krvi a bránia rozvratu vnútorného prostredia, poskytujú vám adekvátne množstvo tekutín a výživy.

V nemocnici dostanete často aj lieky na riedenie krvi, aby nedošlo k nežiaducemu zrážaniu. Z antivirotík sa používa napríklad remdesivir, ktorý síce WHO neodporúča, no lekári s ním majú dobré skúsenosti. Podáva sa najmä v začiatkoch infekcie.

Časť pacientov dostáva aj kortikoidy – lieky, ktoré okrem iného tlmia imunitný systém. Problémom pri priebehu COVID-19 býva totiž aj neprimeraná reakcia imunitného systému. Pri podozrení na pridruženú bakteriálnu infekciu budete dostávať aj antibiotiká.

Špecifický liek na koronavírus zatiaľ nepoznáme, hoci vedci skúmajú viacero doposiaľ známych liekov, ako aj vyvíjajú nové.

Koľko trvá karanténa

Zdroj foto: AdobeStock.com

Kedy už nie som infekčný po covide? Koľko trvá karanténa?

Ak máte potvrdenú infekciu novým koronavírusom, karanténa trvá 10 dní (od 8.2. 2021 minimálne 14 dní !) od zistenia pozitívneho výsledku v prípade, ak ste nemali príznaky ochorenia.

Ak ste mali aj príznaky, karanténa trvá najmenej 10 dní od pozitívneho testu, ale končí len v prípade, ak ste už najmenej 3 dni bez príznakov.

Ak ste boli v kontakte s chorým na koronavírus, karanténa je takisto 10 dní od pozitívneho testu nakazeného, prípadne viac, ak sa ukáže, že ste sa nakazili.

„Kontakt kontaktu“ (ste ním, ak ste boli s osobou, ktorá bola s pozitívnou osobou) nemá nárok na karanténnu PN, ale pokiaľ býva spolu v jednej domácnosti, odporúčame dôsledné oddelenie, až po vylúčenie infekcie u úzkeho.

Po prekonaní COVID-19 vám váš všeobecný lekár na vaše požiadanie vystaví potvrdenie o prekonaní COVID-19. Na základe tohto potvrdenia nemusíte napríklad byť povinne či plošne testovaní. Slúži ako náhrada certifikátu o plošnom testovaní, pretože potvrdzuje, že patríte medzi výnimky z testovania.

„Ľudia, ktorí prekonali covid-19, už o tom nepotrebujú potvrdenie od všeobecného lekára pre výnimku z celoplošného testovania“. Viac informácií nájdete TU.

Imunita po prekonaní COVID-19

Vedci neustále skúmajú, ako dlho po prekonaní infekcie novým koronavírusom sme odolní proti prípadnej opätovnej infekcii. Zatiaľ stále nemáme dostatok informácií, pretože imunitu nám nedávajú len protilátky.

Testy na protilátky proti COVID-19 nám poskytnú orientačný obraz o nedávno prekonanej infekcii a môžeme odhadovať určitú odolnosť. Protilátky časom z krvi miznú, ale dôležitou zložkou imunity sú aj biele krvinky. Ich aktivitu a schopnosť zneškodniť infekciu po prekonaní infekcie koronavírusom zatiaľ nijako nemeriame.

Sú známe zriedkavé prípady opätovnej infekcie, no skutočný obraz o počte takýchto prípadov nemáme. Potvrdenie opakovanej infekcie je totiž veľmi náročné. Nestačí opakovane pozitívny test na koronavírus. V skutočnosti preto takýchto prípadov môže byť viac. Popisujú sa najskôr približne 3 mesiace po prekonaní predošlej infekcie. Iné zdroje udávajú predpokladanú imunitu približne 6 mesiacov od predošlej infekcie.

Prečo máme nosiť rúška?

Prevencia nákazy sú čisté ruky, dostatočné odstupy od druhých a nosenie rúšok.

Povinné rúška boli vo viacerých krajinách prijímané len s rozpakmi. Ukázalo sa však, že rúška chránia jednak svojho nositeľa a jednak ostatných.

Rúško tvorí bariéru a bráni rozprašovaniu infikovaných kvapôčok hlienu a slín. Chorý, ktorý nosí rúško, tak obmedzuje šírenie nákazy. Tento jav dokázali viaceré štúdie aj skúsenosti najmä z ázijských krajín.

Zdravý, ktorý nosí rúško, dostáva menšiu „dávku“ vírusov v prípade stretnutia s infikovaným. Štúdie ukázali, že na úvodnej „dávke“ záleží. Ak dostanete priveľa vírusov, priebeh ochorenia býva ťažší.

Prečo máme nosiť rúška

Zdroj foto: AdobeStock.com

Koronavírus – ako sa chrániť? Zhrnutie:

  • Umývajte si ruky, noste rúška a dodržiavajte odstup aspoň 2 metre od druhej osoby, ak s vami nežije v spoločnej domácnosti.
  • Využite možnosť očkovania, keď ju budete mať.
  • Obmedzte návštevy a účasť na spoločenských podujatiach.
  • V obchode sa zdržujte len nevyhnutne dlhý čas, vopred si premyslite, čo idete nakupovať, a skúste do obchodov chodiť čo najzriedkavejšie.
  • Využívajte možnosť vybaviť čo najviac vecí online či cez telefón.

Autorka: MUDr. Katarína Kosová

Odborný garant článku: MUDr. Peter Makara, všeobecný lekár pre dospelých, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Vzhľadom na rýchle sa meniace nariadenia odporúčame sledovať našu internetovú stránku a https://korona.gov.sk/

Zdroje:

https://www.health.gov.sk/Clanok?covid-19-02-01-2021-ockovanie-formular-zdravotnici

https://www.uvzsr.sk/docs/info/ut/ciastka_26_2020.pdf

https://www.awmf.org/uploads/tx_szleitlinien/113-001l_S2k_Empfehlungen_station%C3%A4re_Therapie_Patienten_COVID-19_2020-11.pdf

https://www.aktuality.sk/clanok/808619/koronavirus-sa-meni-v-com-je-iny-ako-na-zaciatku-pandemie/

https://www.uptodate.com/contents/coronavirus-disease-2019-covid-19-overview-the-basics?topicRef=126981&source=see_link

https://koronavirus.mzcr.cz/pro-zdravotniky/

http://www.ssaki.eu/

https://ssvpl.sk/standardny-postup-pre-poskytovanie-zdravotnej-starostlivosti-vo-vseobecnej-ambulancii-pre-dospelych-pocas-pandemie-covid-19/

https://www.awmf.org/uploads/tx_szleitlinien/113-001l_S2k_Empfehlungen_station%C3%A4re_Therapie_Patienten_COVID-19_2020-11.pdf

zápal pankreasu liečba vysoký krvný tlak Kolorektálny karcinóm – rakovina hrubého čreva Ako schudnúť natrvalo_ Čo robiť ak nefunguje žiadna diéta_stop obezite Hlboká žilová trombóza – poznáte jej prejavy

ĎAKUJEME NAŠIM PARTNEROM

DÔLEŽITÉ ODKAZY

wonca.net Global Family Doctor

woncaeurope.org World Organization of Family Doctor

ipccs.org European Primary Care Cardiovascular Society

sk.zdravita.com Združenie ambulantných lekárov

who.int World Health Organization

health.gov.sk Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

uvzsr.sk Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

udzs-sk.sk Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

sukl.sk Štátny ústav pre kontrolu liečiv