Spoločnosť › Aktuality
Komentár hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo k správe Svetovej banky
Competencies of general practitioners in the Slovak Republic: Scope for change – Komentár hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo k správe Svetovej banky
Správu Svetovej banky Competencies of general practitioners in the Slovak Republic: Scope for change vnímam veľmi pozitívne.
Uvedená správa sumarizuje medzinárodné vedecké poznatky a predkladá dôkazy, že posilnenie úlohy všeobecných lekárov, najmä rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov pre dospelých má byť kľúčovou prioritou Ministerstva zdravotníctva SR.
Silná primárna starostlivosť zaistená všeobecnými lekármi je základom fungujúceho zdravotníctva vo všetkých vyspelých krajinách. Má zásadný vplyv na zdravotný stav celej populácie a dlhodobú ekonomickú udržateľnosť celého zdravotného systému. Kvalitne pracujúci, motivovaný a maximom možných kompetencií vybavený všeobecný lekár je jeho základným kameňom.
Aj v našich podmienkach obmedzených kompetencií a prebujnenej siete nemocníc a ambulantných špecialistov vyriešil už v roku 2012 všeobecný lekár sám problémy až 72 % pacientov, ktorí sa na neho obrátili, len 28 % pacientov putovalo ďalej zdravotným systémom.
Nie je teda pravdou to, čo sa medzi špecialistami posmešne traduje– že všeobecný lekár je len “rozdávačom výmenných lístkov”, vybaví len 20 % problémov pacientov a až 80 % putuje ďalej v systéme. 72 % je však príliš málo, európskym štandardom je totiž 90 %. Ak sa chce Slovensko k tomuto štandardu priblížiť, bez rozšírenia kompetencií všeobecných lekárov a lekárok to nepôjde. Rozsah kompetencií, ktoré všeobecní lekári v SR majú bol ohodnotený ako najslabší z 31 európskych krajín.
Potenciál všeobecných lekárov na Slovensku v porovnaní s vyspelými krajinami EU nie je využitý. Nevyužitý potenciál spočíva predovšetkým v nízkych kompetenciách všeobecných lekárov. To je spôsobené najmä posunom kompetencií v prospech špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
Experti, občania využívajúci zdravotnú starostlivosť, aj všeobecní lekári sa zhodli na tom, že primárna starostlivosť na Slovensku potrebuje viac kompetencií. Niektoré zdravotné problémy budú vždy vyžadovať špecializovanú starostlivosť, ale všeobecne sa uznáva, že viac ako 90 % problémov by malo byť úplne vyriešených počas konzultácií v primárnej ZS.
Kľúčovou súčasťou zmien navrhovaných v správe Svetovej banky musí byť posilnenie primárnej zdravotnej starostlivosti, ktorá musí byť schopná poskytnúť v maximálnom rozsahu čo najširšiu a pritom kvalitnú starostlivosť, ktorá zostane pre pacienta naďalej ľahko dostupnou. To predpokladá zásadné zmeny v prístupe v primárnej starostlivosti a s tým súvisiace navýšenie finančných prostriedkov na úhradu primárnej starostlivosti. Primárna starostlivosť na Slovensku spotrebúva ale len 8 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo. Pritom výdavky na primárnu starostlivosť v krajinách OECD predstavujú približne 12 % z celkových výdavkov na zdravotníctvo.
Podľa správy je kompetencie všeobecných lekárov a lekárok jednoznačne potrebné rozšíriť. O ktoré kompetencie by malo ísť? Kompetencie, ktoré pribudnú všeobecným lekárom a lekárkam v SR, by mali byť starostlivo vybrané z aktivít, ktoré sa bezpečne poskytujú v primárnej starostlivosti v iných krajinách, samozrejme pri rešpektovaní špecifík SR.
Správa Svetovej banky identifikuje oblasti, kde by v SR mohlo dôjsť k rozšíreniu kompetencií VL. Ide najmä o:
- manažment chronických ochorení – arter. hypertenzia, dyslipidémia, diabetes mellitus, ischemická choroba srdca, CHOCHP
- liečebné výkony – drobné chirurgické výkony.
Všeobecní lekári majú oklieštené kompetencie najmä v diagnostike aj manažmente chronických ochorení. Napríklad pri diabetes mellitus majú síce kompetenciu vykonávať skríning, ale už nemôžu iniciovať potrebnú liečbu, len odoslať pacienta do dispenzárnej starostlivosti k diabetológovi. Mnohé chronické ochorenia smú monitorovať a manažovať len špecialisti (okrem diabetes mellitus ide napr. o CHOCHP, bronchiálnu astmu, ischemickú chorobu srdca, hypotyreózu a ďalšie).
Všeobecný lekár musí pri všetkých týchto chronických ochoreniach pacienta odoslať do starostlivosti špecialistov a následne už len predpisovať liečbu odporučenú špecialistami. Tieto reštriktívne opatrenia limitujú schopnosť všeobecného lekára riešiť mnohé bežné zdravotné problémy v primárnej starostlivosti. Pritom v mnohých krajinách so silným systémom primárnej zdravotnej starostlivosti (napr. Holandsko, Švédsko, Veľká Británia) všeobecní lekári a lekárky manažujú pacientov s bežnými chronickými ochoreniami a konzultujú špecialistov len ak je to potrebné.
Posilnenie primárnej starostlivosti je kľúčom k riešeniu mnohých aktuálnych problémov, ktorým SR čelí – vysoká mortalita, morbidita kardiovaskulárnych, cerebrovaskulárnych a onkologických ochorení, nízka efektívnosť zdravotného systému a navyše aj starnúca populácia. Chronických chorých pribúda a túto „epidémiu“ chronických ochorení sa bez zapojenia všeobecných lekárov nepodarí zvládnuť.
Správa predkladá dôkazy, že rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov bude viesť:
- k odľahčeniu sekundárnej starostlivosti (ambulantných špecialistov)
- k redukcii využívania sekundárnej starostlivosti, ktorá je nákladnejšia
- k poklesu využívania pohotovostí (APS a urgentov)
- k poklesu počtu hospitalizácií
- k poklesu duplicít v diagnostike a monitorovaní ochorení
- k zlepšeniu výsledkov v oblasti zdravia – k zníženiu morbidity a mortality
- k zvýšeniu spokojnosti pacientov (v dôsledku lepšej geografickej a časovej dostupnosti)
- k včasnejšiemu záchytu ochorení
- k lepšej orientácii na potreby starnúcej populácie
- k pomalšiemu nárastu výdavkov na zdravotníctvo
Správa Svetovej banky poukazuje aj na nedostatočné ľudské zdroje, nízky počet všeobecných lekárov, ich klesajúci počet a nepriaznivú vekovú štruktúru. Napriek rezidentskému programu sa pre všeobecné lekárstvo rozhoduje príliš málo absolventov medicíny – len 9 %. Pritom všeobecní lekári tvoria v súčasnosti 14,3 % všetkých lekárov v SR, teda ani aktuálny rezidentský program nezabráni ďalšiemu zhoršovaniu situácie – prehlbovaniu nedostatku všeobecných lekárov a lekárok, najmä vo vidieckych oblastiach. Odbor všeobecné lekárstvo pre absolventov nie je dostatočne atraktívny. Hlavnými dôvodmi sú práve nízke kompetencie všeobecných lekárov a lekárok, status všeobecných lekárov a tiež finančné ohodnotenie, ktoré je horšie ako finančné ohodnotenie lekárov v nemocniciach.
Všeobecní lekári už aj v minulosti opakovane žiadali o rozšírenie svojich kompetencií a tiež zrušenie preskripčných obmedzení, no nestretli sa s podporou na MZ SR a dokonca narazili na silný odpor odborných spoločností (napr. diabetologickej). Všeobecní lekári argumenty uvádzané v tejto správe podložené dôkazmi z medzinárodných vedeckých štúdií používajú už niekoľko rokov v komunikácii s MZ SR ako aj v médiách, no tieto argumenty neboli akceptované, resp. MZ SR nepodniklo kroky vedúce reálne k posilňovaniu primárnej zdravotnej starostlivosti. Verím, že tie isté argumenty, ale tentokrát predložené v správe Svetovej banky, konečne presvedčia kompetentných (stakeholders), že rozšírenie kompetencií VL je tou správnou cestou, ktorá povedie k zlepšeniu fungovania slovenského zdravotníctva, k zvýšeniu kvality, efektívnosti, aj k zvýšeniu spokojnosti našich pacientov a hlavne k zlepšeniu zdravotného stavu nášho obyvateľstva.
Niekoľko rokov sa zúčastňujem konferencií všeobecných lekárov na európskej i svetovej úrovni WONCA, kde som mala možnosť vypočuť si na prednáškach výsledky uvádzané v správe Svetovej banky priamo od autorov uvedených medzinárodných štúdií (B. Starfield, D. Kringos, A. Windaka a ďalších) a o týchto výsledkoch priamo s autormi diskutovať. Preto argumenty uvádzané v správe Svetovej banky pre mňa osobne nie sú žiadnou novinkou. Novinkou pre mňa je len to, že je MZ SR ochotné podniknúť kroky v zmysle odporučení uvádzaných v tejto správe – kroky, ktoré povedú k posilneniu primárnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Rada budem pri príprave a implementácii týchto krokov MZ SR nápomocná.
30.júla 2018 MUDr. Jana Bendová, PhD.
