Čo očakávame od nového ministra zdravotníctva a vlády?

30. marec 2016

Začnem tým, že SZO považuje odbor praktického lekára alebo rodinného lekára za chrbtovú kosť zdravotných systémov.

Všeobecný lekár je najbližšie svojim pacientom v zmysle dostupnosti miestnej, časovej, ekonomickej aj kultúrnej. Aj preto treba vychovávať svojich praktických lekárov a nečakať na tých za hranicami Slovenska.

Potrebujeme kontinuitu

Medicína je čoraz zložitejšia, nové produkty medicíny a nové prístupy sú čoraz nákladnejšie. Demografické trendy sú jasné, a preto iba zdravotné systémy s personálne zabezpečenou a silnou primárnou zdravotnou starostlivosťou budú schopné poskytovať kvalitné a finančne dostupné zdravotné služby.

Tieto systémy sú efektívnejšie ako systémy s malým dôrazom na primárnu zdravotnú starostlivosť.

Základnou úlohou všeobecných lekárov bude predlžovať život pacientov v zdraví s dôrazom na primárnu aj sekundárnu prevenciu. Aby sme tento základný cieľ, pomáhať starnúť občanom/pacientom v zdraví mohli splniť, musí sa stať primárna starostlivosť jednou z hlavných priorít ministrov zdravotníctva – je to úloha na najbližšie desaťročia.

Preto bude dôležitá kontinuita a jasné kroky. Zatiaľ sme svedkami toho, že počet lekárskych miest všeobecných lekárov pre dospelých klesá a počet lekárskych miest v špecializovanej starostlivosti stúpa, čo je v rozpore s odporúčaniami expertov pre efektívne zdravotné systémy.

Rovnako v roku 2014 klesol aj podiel prostriedkov/financií z celkových zdrojov na všeobecných lekárov. Aby sme zvládli starostlivosť v budúcnosti, je potrebné, aby sa sieť všeobecných lekárov rozrastala a rástli aj prostriedky, investované do primárnej starostlivosti.

Keď nič nespravíme, tak nám bude do desiatich rokov chýbať asi 500 lekárov v súčasných ambulanciách. Keď chceme, aby sa sieť rozrástla, budeme potrebovať do desiatich rokov 1 000 všeobecných lekárov.

Celkový deficit zdrojov, ktoré sektor potrebuje, už dnes tak dosahuje cca 50 mil. eur ročne (vnútorný dlh systému). Tieto chýbajúce zdroje súčasní všeobecní lekári „dotujú“ nízkou cenou svojej práce, bez možnosti rozvíjať svoje ambulancie a bez možností odovzdať ich „dorastu“, keďže nie je ani záujem ani dorast.

Na panské

Ďalšou Achillovou pätou, dlhodobo neriešenou, je povinnosť slúžiť LSPP, napriek perfektne fungujúcemu a dobre platenému záchrannému systému. Nonstop pracovať pod hrozbou pokút sú tak nútení iba všeobecní lekári a pediatri bez ohľadu na vek a zdravotný stav.

To je umocnené ešte aj neobyčajne nízkymi platbami za poskytovanie pohotovostnej služby. Dnes, keď je priemerná celková cena práce lekára aj s odvodmi podľa údajov z Treximy okolo 15 eur, lekári v LSPP pracujú aj za 3 eurá na hodinu.

Aj tu dotujú celý systém svojou nízkou cenou práce, navyše pod hrozbou pokút, ak nenastúpia „na panské“. Niekedy si kladiem otázku, či ide o zámer alebo iba neschopnosť zodpovedných politikov riešiť túto vážnu situáciu. Čakáme azda na kolaps systému a až potom sa preberieme?

Dnes už nikto nepochybuje, že situácia je vážna a keď sa nič nezmení, do desiatich rokov môže byť kritická.

Základnými problémami teda sú nedostatočné financovanie, problém LSPP, nedostatočný prírastok mladých praktických lekárov pre dospelých a ich následne zaradenie do praxe, vysoká administratívna záťaž.

Záťažou možno bude aj plánovaný eHealth. Preto od nových ministrov očakávame kontinuitu a podporu rozbehnutého rezidentského programu aj po vyčerpaní fondov EÚ a jeho administratívne zjednodušenie, podporu kapitačnej platby ako základnej platby, ktorá zabezpečí rozvoj siete, riešenie LSPP, rozširovanie kompetencií všeobecných lekárov tak, aby boli schopní kapacitne zlepšiť starostlivosť o pacientov hlavne v prevencii, ale aj v terapii s postupným presunom zdravotnej starostlivosti o chronických pacientov do domáceho prostredia v spolupráci s ADOS a sociálnymi pracovníkmi a opatrovateľmi.

Treba tiež podporiť ambulancie v odľahlých oblastiach, ktorých je podľa odhadov asi 30 percent, tak, aby bolo zabezpečené univerzálne a spravodlivé pokrytie zdravotnou starostlivosťou.

Pre včasnú a spravodlivú dostupnosť pacientov k starostlivosti bez prekážok, či už finančných, dopravných a iných, je potrebné aj uvoľnenie preskripčných obmedzení na lieky a pomôcky, a ich predpis viazať hlavne na indikačné kritériá.

ODKAZ