MUDr. Adriána Jarolímková, MHA
- Klinika všeobecného lekárstva Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca a UPJŠ
- pracuje od júla 2020
„Všeobecné lekárstvo má obrovský potenciál, no jeho budúcnosť závisí od aktívnych lekárov, ktorí chcú odbor nielen vykonávať, ale aj formovať. SSVPL pre mňa predstavuje bezpečný a podporný priestor, kde sa môžeme stretávať, vzdelávať, zdieľať skúsenosti a presadzovať naše odborné aj profesijné záujmy. Mojou víziou je moderný rodinný lekár – odborník s dostatočnými kompetenciami, autonómiou a časom na pacienta, ktorý je rovnocenným sprievodcom pacienta na ceste ku kvalitnejšiemu, zdravšiemu a dlhšiemu životu.“
Ako vnímate súčasné postavenie všeobecných lekárov v systéme zdravotníctva, aj očami pacientov?
Postavenie všeobecných lekárov vnímam v súčasnosti ako postupne sa zlepšujúce, hoci stále existuje priestor na jeho výrazné posilnenie, a to v očiach pacientov, ale i kolegov z iných odborov. Uvedomujem si, že systém nás často stavia do náročnej pozície a že chyby a nedostatky existujú na viacerých úrovniach, vrátane nastavenia samotného zdravotníctva. Všeobecný lekár je tak neraz nútený aktívne obhajovať svoje kompetencie a význam. Zároveň však čoraz viac vnímam úsilie kolegov o to, aby všeobecné lekárstvo získalo väčšiu autonómiu a prestalo byť vnímané len ako akýsi „administratívny medzičlánok“ medzi pacientom a špecializovanou prípadne nemocničnou starostlivosťou. Tento odbor má obrovský potenciál, čo jasne ukazujú aj zdravotnícke systémy v západnej Európe, kde je všeobecný lekár pevnou a rešpektovanou oporou systému. Aktívne sa usilujeme o posilňovanie kompetencií, odbornosti a postavenia všeobecných lekárov a zároveň o to, aby pacienti aj kolegovia lepšie chápali našu úlohu ako kvalitnej prvej línie zdravotnej starostlivosti a jedného z pilierov celého systému.
V čom obohacuje jednotlivých členov SSVPL členstvo v našej odbornej spoločnosti?
Ako mladá lekárka po škole som si hľadala svoje miesto a komunitu, kde by som stretla ľudí s podobným nadšením, optimizmom a chuťou aktívne formovať odbor, ktorý som si vedome vybrala. Vždy som cítila potrebu nielen pracovať v systéme, ale aj prispievať k jeho pozitívnej zmene. Práve takýto priestor som našla v rámci aktivít SSVPL, vrátane pravidelných stretnutí a iniciatív, ako sú Mladí praktici. SSVPL pre mňa predstavuje bezpečnú a podpornú zónu, kde sa môžu všeobecní lekári stretávať, zdieľať skúsenosti, vzdelávať sa a nachádzať pochopenie, a to bez ohľadu na to, či sú na začiatku kariéry, alebo už vedú zabehnutú ambulanciu. Spoločnosť poskytuje odbornú aj praktickú podporu, či už ide o vzdelávanie, poradenstvo pri zakladaní ambulancie, riešenie každodenných problémov v praxi alebo ďalší profesionálny rast. Zároveň si veľmi vážim, že SSVPL aktívne podporuje účasť svojich členov na medzinárodných podujatiach, ako sú konferencie WONCA alebo EYFDM, ktoré umožňujú výmenu skúseností so všeobecnými lekármi z celého sveta a prinášajú inšpiráciu aj nové pohľady do našej praxe. Nemenej dôležitá je aj úloha SSVPL v presadzovaní práv a záujmov všeobecných lekárov na úrovni Ministerstva zdravotníctva SR, čím posilňuje naše postavenie v rámci celého zdravotníckeho systému.
Aké výzvy stoja pred našou odbornou spoločnosťou v nasledujúcich štyroch rokoch?
Zdravotníctvo sa dnes mení veľmi rýchlo a s tým prirodzene rastie tlak na jeho flexibilitu a schopnosť adaptácie. Všeobecné lekárstvo v tomto nie je výnimkou, ako prvá línia zdravotnej starostlivosti čelíme týmto zmenám často najintenzívnejšie. Jednou z kľúčových výziev najbližších rokov bude úspešná a zmysluplná digitalizácia zdravotníctva a implementácia moderných technológií priamo do ambulantnej praxe. Za zásadný problém však považujem výrazné rozdiely medzi jednotlivými ambulanciami. Kým niektoré pracoviská sú špičkovo vybavené, využívajú moderné technológie, infúzne jednotky a implementujú aj prvky umelej inteligencie, ambulancie v odľahlejších regiónoch fungujú v podmienkach limitovanej dostupnosti nadväznej zdravotnej starostlivosti, zastaraného vybavenia. Ambulancie zároveň ovplyvňujú nižšie finančné zdroje, menej priaznivá demografická a socio-ekonomická štruktúra spádovej populácie. V jednej ambulancii pacienti vítajú telemedicínu, v inej sa lekár stretáva s úplne základnými sociálnymi problémami, ako je nedostupnosť pitnej vody či nemožnosť doplatiť si za lieky. Práve táto nerovnosť predstavuje podľa mňa jednu z najväčších výziev všeobecného lekárstva na Slovensku.
Aká je vaša vízia všeobecného lekárstva a ideálny stav pre lekára aj pacienta?
Z tejto reality vychádza aj moja vízia. Nemyslím si, že je možné zjednotiť všetky ambulancie na jednu úroveň, ale vytvoriť systém podpory, ktorý umožní každej ambulancii rásť, rozvíjať sa a čo najlepšie slúžiť svojim pacientom, a to bez ohľadu na región či socioekonomické podmienky. Veľký význam vidím v edukácii. Nielen pre lekárov, ale aj pre pacientov, a to spôsobom, ktorý bude praktický a zrozumiteľný pre všetkých. Ideálny stav pre mňa znamená návrat všeobecného lekára k modelu moderného „rodinného lekára“ – odborníka s dostatočnými kompetenciami, autonómiou a časom na pacienta. Lekára, ktorého nezahlcuje administratíva, ale ktorému moderné technológie a umelá inteligencia pomáhajú odbremeniť sa od rutinných administratívnych úloh. Zároveň vnímam potrebu posilňovať úlohu a kompetencie stredného zdravotníckeho personálu, bez ktorého kvalitná ambulantná starostlivosť nemôže fungovať. Vzťah medzi všeobecným lekárom a pacientom by mal byť založený na vzájomnom rešpekte, dôvere a pochopení. V napätej spoločenskej atmosfére sa na to niekedy zabúda. Moderný model zdravotnej starostlivosti už nie je striktne paternalistický. Prináša to so sebou nové výzvy, ale aj príležitosti. Mojou predstavou ideálneho stavu je všeobecný lekár ako rovnocenný sprievodca pacienta na ceste ku kvalitnejšiemu, zdravšiemu a dlhšiemu životu.
