MUDr. MÁRIA MATUSOVÁ
- ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, Dunajská Streda
- ako všeobecná lekárka pracuje 15 rokov
„V najbližších štyroch rokoch sa chcem zamerať na zlepšenie finančného ohodnotenia všeobecných praktických lekárov a podporu ich profesijného rozvoja. Dôležitá je pre mňa aj medzinárodná spolupráca a dostupnejšie vzdelávanie. Zároveň chcem klásť dôraz na pacienta, individuálny prístup v liečbe a zlepšenie komunikácie medzi zdravotníkmi a pacientmi. Verím, že tieto kroky prispejú k posilneniu postavenia všeobecných praktických lekárov.“
VZDELANIE
1998 – 2004
Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
2006
Postupová skúška – spoločný internistický kmeň, Slovenská zdravotnícka univerzita
2010
Atestácia zo všeobecného lekárstva
PROFESIONÁLNE SKÚSENOSTI
2004 – 2005
Sekundárna lekárka, Interné oddelenie II. internej kliniky LFUK Bratislava
2006 – 2008
Sekundárna lekárka, Interné oddelenie NsP Dunajská Streda
2010 – 2013
Všeobecná lekárka pre dospelých, Dunajská Streda
od 2013 – súčasnosť
Ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, súkromná prax, Dunajská Streda
DOTERAJŠIE AKTIVITY V SSVPL A MEDZINÁRODNÉ PÔSOBENIE
Od roku 2014 som členkou výboru SSVPL.
Dlhodobo sa venujem prednáškovej činnosti na výročných konferenciách SSVPL SLS, ako aj na regionálnych odborných stretnutiach všeobecných lekárov v dunajskostredskom regióne.
Od roku 2018 pôsobím ako členka EQuiP (European Society for Quality and Safety in Family Practice), od roku 2022 ako národná delegátka tejto organizácie v rámci WONCA Europe. EQuiP sa zameriava na kvalitu zdravotnej starostlivosti, bezpečnosť pacientov a zlepšovanie praxe vo všeobecnom lekárstve.
Aktívne sa podieľam na organizácii a spoluorganizácii medzinárodných odborných podujatí, napríklad:
- 53rd EQuiP Assembly Meeting, Bratislava (2018)
- Česko-slovenský deň WONCA Europe, Praha (2019)
- pripravované 69th EQuiP Council Meeting and Project Conference, Bratislava (20.–21. november 2026), organizované SSVPL
Som tiež aktívne zapojená do workshopových a prednáškových aktivít na medzinárodných kongresoch, napríklad WONCA Krakow 2018, kde som pôsobila ako spolufacilitátorka workshopu v spolupráci s Dr. Jo Buchanan (EURACT, UK) a Dr. Tuomasom Koskelom (Fínsko) na tému:
Ensuring the delivery of quality of care in times of high workload – using the example of managing a pandemic.
V rámci projektu PREPARE sme analyzovali dáta z regiónov týkajúce sa manažmentu chrípkovej epidémie so zameraním na kvalitu starostlivosti a pripravenosť systému na epidémiu – v čase, keď ešte nebolo známe, že o dva roky neskôr zasiahne pandémia COVID-19.
Ďalej som sa zúčastnila ako spoluprednášajúca na 55th EQuiP Assembly Meeting, kde sme sa venovali téme:
Useful indicators to work on quality in GP practice
v spolupráci s Dr. Evou Arvidsson (Švédsko).
Aké výzvy stoja pred vašou odbornou spoločnosťou v nasledujúcich štyroch rokoch?
V nasledujúcich rokoch stojí pred odbornou spoločnosťou viacero zásadných výziev, ktoré sa týkajú tak samotného fungovania všeobecného lekárstva, ako aj jeho postavenia v rámci zdravotníckeho systému.
Za jednu z kľúčových oblastí považujem zlepšenie ohodnotenia všeobecných lekárov. Bez adekvátneho finančného a spoločenského ocenenia nie je možné dlhodobo udržať kvalitu ani stabilitu odboru, najmä v kontexte rastúceho tlaku na ambulantnú starostlivosť.
Druhou významnou výzvou je udržanie a ďalšie rozvíjanie medzinárodnej spolupráce. Všeobecné lekárstvo je odbor, ktorý sa prirodzene rozvíja v medzinárodnom kontexte a výmena skúseností je pre jeho kvalitu nevyhnutná. Práve preto je dôležité posilňovať medzinárodnú komunikáciu, aktívne sa zapájať do odborných organizácií a prenášať overené riešenia do domácej praxe.
S tým úzko súvisí aj zlepšovanie možností vzdelávania všeobecných lekárov na medzinárodnej úrovni. Moderné všeobecné lekárstvo sa dynamicky vyvíja a bez kontinuálneho vzdelávania a kontaktu so zahraničnými trendmi hrozí zaostávanie za európskou praxou.
Veľmi dôležitou témou je aj posilňovanie pacientskej orientácie starostlivosti. To znamená nielen medicínsky správny postup, ale aj individualizovaný prístup, ktorý rešpektuje potreby, možnosti a životný kontext pacienta. Všeobecný lekár zohráva v tomto smere kľúčovú úlohu ako koordinátor starostlivosti.
Napokon je nevyhnutné zlepšovať komunikáciu – ako medzi zdravotníckymi pracovníkmi navzájom, tak aj medzi lekárom a pacientom. Kvalitná komunikácia priamo ovplyvňuje výsledky liečby, adherenciu pacienta aj celkovú efektivitu zdravotnej starostlivosti.
Akú rolu v týchto zmenách chcete zohrávať osobne?
V rámci týchto výziev vnímam svoju úlohu najmä v prepájaní klinickej praxe s odborným a medzinárodným rozmerom všeobecného lekárstva.
Moje klinické záujmy sa dlhodobo zameriavajú na manažment chronických ochorení, predovšetkým prostredníctvom podpory úprav životného štýlu a dlhodobých behaviorálnych zmien. V praxi sa ukazuje, že práve tieto faktory majú zásadný vplyv na prognózu pacienta, často ešte väčší ako samotná farmakoterapia.
Osobitnú pozornosť venujem aj problematike adherencie k liečbe založenej na dôkazoch. Vnímam ju ako komplexný proces, ktorý si vyžaduje nielen predpis liekov, ale aj edukáciu, motiváciu a partnerský prístup k pacientovi. Cieľom je, aby pacient liečbu nielen „užíval“, ale jej aj porozumel a aktívne sa podieľal na jej úspechu.
Dôležitou súčasťou mojej práce je preto podpora pacienta pri uskutočňovaní reálnych, dlhodobo udržateľných zmien životného štýlu, a zároveň zabezpečenie vysokej miery adherencie k liečbe, ktorá je založená na klinických dôkazoch.
Aké inšpirácie zo zahraničia považujete za dôležité pre ďalší rozvoj všeobecného lekárstva?
Mnohé krajiny čelia veľmi podobným výzvam ako my – rastúcim nákladom na zdravotnú starostlivosť, starnúcej populácii, nárastu chronických ochorení, nedostatku zdravotníckeho personálu a obmedzenému prístupu k starostlivosti. Práve preto je mimoriadne dôležité sledovať inovatívne riešenia zo zahraničia a inšpirovať sa nimi.
Veľmi dobrým príkladom je Fínsko, ktoré úspešne implementovalo celonárodné preventívne programy zamerané na znižovanie kardiovaskulárneho rizika. Projekt North Karelia ukázal, že systematická verejná edukácia, podpora zdravého životného štýlu a komunitne orientované intervencie môžu výrazne znížiť mortalitu na srdcovo-cievne ochorenia. Ide o príklad toho, ako môže verejné zdravie zásadne ovplyvniť dlhodobé výsledky populácie.
Ďalšou inšpiráciou je Estónsko, ktoré patrí medzi lídrov v oblasti digitalizácie zdravotníctva. Plne integrovaný e-health systém umožňuje prístup k zdravotným záznamom, elektronickým receptom aj laboratórnym výsledkom v reálnom čase. Takýto systém zvyšuje efektivitu, transparentnosť a koordináciu starostlivosti a zároveň významne znižuje administratívnu záťaž lekára.
Veľmi zaujímavým konceptom je aj tzv. sociálna preskripcia, rozšírená najmä vo Veľkej Británii. Ide o prístup, pri ktorom lekári odporúčajú pacientom neklinické, komunitné formy podpory zdravia a pohody. Môže ísť o aktivity zamerané na zmiernenie osamelosti, podporu pohybu, psychickú stabilizáciu či zmenu životného štýlu.
Tento prístup je mimoriadne prínosný najmä pre pacientov, ktorí často prichádzajú s ťažkosťami bez jasnej medicínskej príčiny, trpia úzkosťou, depresiou, chronickým stresom alebo sociálnou izoláciou.
Výhodou sociálnej preskripcie je nielen zlepšenie fyzického a duševného zdravia pacientov, ale aj zníženie tlaku na ambulancie všeobecných lekárov a urgentné služby. Zároveň podporuje samostatnosť pacienta, jeho aktívny prístup k zdraviu a posilňuje sociálne väzby v komunite.
