Spoločnosť › Aktuality
Keď lekár/-ka hovorí: „Mám depresiu“
Moja prvá reakcia, keď mi kolega alebo kolegyňa povie: „mám depresiu“, je kritická z viacerých dôvodov. Lekári majú neoblomnú emocionálnu masku a je ťažké pre môjho kolegu/kolegyňu dôverovať niekomu a odhaliť to.
Z dôvodu obrovskej stigmy, ktorá obklopuje psychické choroby v doktorskej profesii, takýto lekár/lekárka môžu už dlho v tichosti strádať, trpia pravdepodobne nedostatkom spánku a môžu byť v ohrození, možno si sami predpíšu antidepresíva, benzodiazepín, alebo pijú alkohol.
Obyčajná útecha nie je dostatočná.
Musím pozorne počúvať. Ak je ten lekár priateľ, môžem mu pomôcť v zabezpečení správnej liečby od iného všeobecného lekára so špecializáciou na mentálne zdravie a so skúsenosťami.
Ako lekári máme lepšie postavenie než väčšina pacientov vo využívaní našich sietí pri hľadaní správnej pomoci, vrátane prístupu k nezávislému všeobecnému lekárovi mimo našej geografickej zóny praxe, aby sme si ochránili naše tajomstvo, poradenským zdravotným službám doktora alebo k telemedicínskej podpore pre tých z nás, ktorí pracujú ďaleko, alebo pracujú na zmeny.
Keď je mojim klientom lekár, počúvanie je tiež moja najsilnejšia stránka, pretože prezentovaný problém zvyčajne nie je hlavným dôvodom konzultácie.
Často sa stane, že pacient-lekár/lekárka sa rozplače, keď sa ho/jej opýtam, ako sa cíti, pretože veľmi málo ľudí kladie doktorom túto otázku, alebo si nájde čas, aby si vypočuli odpoveď úplne. Mnohí doktori zriedkavo odhaľujú svoje príbehy smútku, traumy a nespravodlivosti, a teda je pre nich úľavou to urobiť.
Na to, aby som získala celý príbeh, musím si získať dôveru uistením doktora – pacienta o diskrétnosti a rozptýlením mýtu o povinnom podávaní reportov. Nikdy som nenahlásila žiadneho doktora/doktorku s psychickou poruchou lekárskemu výboru, keďže vidím, ako kolegovia nasledujú liečbu a ako si berú voľno z práce, keď je to potrebné. Moji lekári- pacienti poskytujú vysoký štandard starostlivosti o pacienta – avšak, niekedy príliš na úkor seba samých.
Vždy sa v mysli pridŕžam nasledovného rámca, aby som si bola istá, že som pokryla všetky aspekty komplexného posudku mentálneho zdravia počas niekoľkých konzultácií.
Zdroj foto: Adobestock.com
Určenie všeobecných rizikových faktorov
Iba prostredníctvom dôkladného preskúmania bežných rizikových faktorov môžeme byť proaktívni v prístupe k nim.
Samozrejme, lekári majú tie isté rizikové faktory mentálnych porúch ako bežná populácia. Nie je prekvapujúce, že naši lekári – pacienti môžu mať prípady psychických chorôb v rodine, ako aj alkoholizmus alebo užívanie iných látok, chronické choroby alebo bolesti, negatívne životné skúsenosti a vzťahy, rozbité rodinné štruktúry, príbehy násilia a samovraždy v pôvodnej rodine a históriu zneužívania detí.
Táto minulosť sa môže opakovane prebúdzať, keď sa naši lekári – pacienti starajú o svojich vlastných pacientov s tými istými problémami.
Navyše, často sme perfekcionisti, sebakritickí, prehnane ostražití a zameraní na úlohy, čo z nás síce robí skvelých doktorov, ale vystavuje nás riziku zlyhania v našich vlastných neuskutočniteľných očakávaniach.
Z vlastnej skúsenosti viem, že sú to práve tí veľmi starostliví, oddaní a neegoistickí lekári, kto podlieha väčšiemu riziku psychickej poruchy než tí z nás, ktorí majú nepoddajné emocionálne štíty.
Keď si lekári uvedomia, že ich osobnostné silné stránky môžu byť rovnako ich zraniteľnými miestami, dovolia sami seba stanoviť si zdravé hranice a stanú sa ešte silnejšími ako predtým.
Pacienti potrebujú lekárov, ktorí sú starostliví, oddaní a zdraví – nie nesebeckých.
Zdroj foto: Adobestock.com
Rozpoznať zmiešaný vzorec atypických symptómov
Lekár – pacient môže prichádzať so vzorcom zmiešaných symptómov spojených s depresívnou poruchou, úzkostnou poruchou a post-traumatickou stresovou poruchou kvôli tomu, že je akútne a chronicky vystavený traumám pacienta, násiliu, zneužívania a smrti, vrátane samovraždy.
Často prichádzajú s atypickými symptómami, ako napríklad zvláštna podráždenosť a hnev, ťažkosti so sústredením alebo rozhodovaním sa, pretože sa prehnane strachujú, chýba im empatia, spoločenský kľud a/alebo sú príliš unavení a majú málo energie kvôli nespavosti.
Diagnostika a liečba môžu preto byť komplexné.
Pýtať sa ťažké otázky
Aby ste sa prepracovali cez všetky problémy, je dôležité pokryť ostatné aspekty histórie komplexného mentálneho zdravia do detailov – minulosť, rodinnú históriu, minulé/súčasné liečby, priebeh vývoja, vzdelanie, pracovnú históriu, spoločenskú históriu, riziko samovraždy, minulé a súčasné myšlienky na samovraždu.
Keďže samovraždy sú bežnejšie u lekárov než v ostatnej populácii, doktori sú často traumatizovaní smrťou kolegu/kolegyne a a teda vystavený riziku vlastnej samovraždy.
Nie je jednoduché opýtať sa mojich doktorov – pacientov túto otázku: „Mnohí ľudia, ktorí sú pod extrémnym tlakom, si chcú ublížiť. Už ste sa niekedy takto cítili?“ Avšak, je to nevyhnutné. Lekári majú ľahký prístup k prostriedkom, a preto posúdenie prítomnosti rizika samovraždy je rozhodujúce.
Prekonať špeciálne nástrahy menežmentu
Je jednoduché padnúť do pasce poskytnutia stručnej telefonickej kontroly alebo opakovaného predpísania liekov lekárom – pacientom, ktorí sú príliš zaneprázdnení, aby prišli osobne.
Priebežná osobná starostlivosť je potrebná na to, aby sa zabránilo recidíve problémov mentálneho zdravia u akéhokoľvek pacienta.
Formálne psychologické liečby, ako behaviorálna terapia, interpersonálna terapia, terapia akceptácie a kognitívno-behaviorálna terapia môžu byť založené na dôkazoch u bežnej populácie, ale môžu byť nedostatočné u lekárov.
Lekári sú školení, aby premýšľali a majú dobre rozvinuté negatívne mentálne filtre a negatívne kognitívne tendencie. Mať averziu voči riziku je súčasť toho, čo robí dobrého doktora.
Nie je ľahké prekonať tieto zakorenené charakteristiky tým, že spochybníme negatívne myslenie zvyčajnými technikami kognitívno-behaviorálnej terapie.
Zistilo sa, že štruktúrovaná formálna kognitívno-behaviorálna terapia založená na pozornosti je efektívnou liečbou depresie a ja som zistila, že funguje dobre pre doktorov. Je možné, že bude potrebná aj liečba antidepresívami.
Tak, ako mnohí všeobecní lekári so špecializáciou na mentálne zdravie, ja som tiež schopná poskytovať tieto terapie, ale je pre mňa dôležité vedieť uznať, že môj kolega/kolegyňa môže chcieť byť patrične pridelený/-á psychológovi alebo psychiatrovi.
Hoci doktori majú tendenciu brať si veľmi málo voľna z dôvodu choroby, mnohé zdravotnícke prevádzky nepodporia svojich doktorov, keď žiadajú o menšie počty pacientov alebo o voľno.
Niekedy sa stáva, že moji lekári – pacienti potrebujú moju podporu, aby si mohli vziať nemocenskú, a to kvôli strachu o kariéru, keby sa prezradilo, že majú problémy s psychickým zdravím.
Nanešťastie, tento strach je často oprávnený. V takomto prípade a so súhlasom lekára – pacienta, môže ošetrujúci lekár vydať potrebné potvrdenie priamo pre pracovisko, bez uvádzania lekárskych dôvodov a bez toho, aby lekár – pacient musel osobne zdôvodňovať svoju dočasnú absenciu. Toto je, samozrejme, právo ktoréhokoľvek zamestnanca.
Zdroj foto: Adobestock.com
Advokát pre vľúdnejšie, férovejšie zdravotnícke pracovisko
Práca v zdravotníctve nebola doteraz nikdy taká náročná a komplexná a namiesto toho, aby bola podporujúca, naša príkra lekárska kultúra zvyšuje pravdepodobnosť, že doktori budú mať psychické zdravotné problémy.
Odporúčanie odolnosti lekárom v prípade komplexných problémov, akými sú napríklad šikana na pracovisku, sexuálne obťažovanie, diskriminácia, rasizmus, sťažnosti pacientov alebo lekársko-právne konania, je rovnako bláznivé a škodlivé ako snažiť sa vyriešiť dislokovanú komplikovanú zlomeninu tým, že ju zakryjeme obväzom.
Nepriaznivé podmienky v práci musia byť riešené bežne ako súčasť komplexného menežérskeho plánu mentálneho zdravia. Z pozície našej profesie máme možnosť zmeniť to tým, že vyjdeme von z našich konzultačných miestností, aby sme sa stali advokátmi a vodcami.
Zhrnutie
Vysoká kvalita zdravotníckej starostlivosti zameranej na klienta vyžaduje, aby lekári poskytovali liečbu prispôsobenú individuálnym potrebám ich pacientov. Naši lekári – pacienti tiež potrebujú liečbu prispôsobenú ich špeciálnym potrebám.
Ako ošetrujúci lekári sme schopní prispôsobiť náš štýl konzultácie úrovni zdravotného vzdelania našich rozličných pacientov. Našim lekárom – pacientom môžeme upraviť náš prístup primerane ich vysokej úrovni medicínskeho vzdelania o duševnom zdraví.
V Austrálii obklopuje psychické choroby veľmi silná stigma, ktorá odrádza od vyhľadania včasnej liečby psychických problémov a prispieva k zvyšujúcim sa počtom samovrážd.
Profesia lekára je zodpovedná za odstránenie tejto stigmy namiesto toho, aby ju udržiavala a mala by podporovať všetkých pacientov, vrátane doktorov – pacientov, aby vyhľadali optimálnu psychickú zdravotnú starostlivosť.
Keď ktokoľvek povie: „Mám depresiu“, nestačí obyčajná útecha; vôľa počúvať naplno, však, môže byť silnou schopnosťou.
Autorkou článku je Leanne Rowe. Profesorka klinickej medicína, Leanne Rowe, je všeobecná lekárka, bývalá predsedkyňa RACGP a spoluautorka publikácie Every doctor: healthier doctors = healthier patients (Každý doktor: zdravší doktori = zdravší pacienti) www.everydoctor.org
Originálny článok v anglickom jazyku nájdete TU.
Ak tento článok vo Vás vyvolal otázky, pomoc je dostupná tu:
Obrátiť sa môžete na Vášho všeobecného lekára, psychológa alebo psychiatra.
[pozn. prekl.: tam, kde si to text vyžaduje pre zjednodušenie, používam na osoby iba mužský rod, avšak zahŕňa to obe pohlavia]
