Spoločnosť › SSVPL v novinách
Lekárka o horúčavách: Telu nepomáha horúci čaj ani ľadová voda
Slovensko má za sebou najteplejší jún v histórii, odhadujú meteorológovia.
Keď je vonku extrémne teplo, treba sa inšpirovať južanskými zvykmi, hovorí ADRIANA ŠIMKOVÁ, všeobecná lekárka pre dospelých z Pezinka.
Uplynulý jún bol najteplejší, aký Slovensko zažilo v histórii meraní, vyhodnotili meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Záchranári len za uplynulý pondelok vyrazili za stovkou ľudí, ktorí z tepla skolabovali. Za minulý týždeň bolo týchto prípadov spolu viac ako šesťsto.
Ak sa človek chce vyhnúť kolapsu, musí sa napiť sa ešte predtým, ako cíti smäd, vysvetľuje lekárka Šimková.
Niekto hovorí, že v horúčave pomôže vypiť horúci čaj. Je to tak?
Určite nie. Keď sa organizmus snaží ochladiť, nie je dobré prihodiť mu do toho ešte horúci čaj. Ak je mi horúco a vypijem niečo veľmi teplé, organizmus sa ďalej ohrieva.
Je teda lepšie vypiť niečo ľadové?
Nie, je to teplotný šok pre telo. Človek si hrdlo obarí nielen horúcou, ale aj studenou vodou. Potom má z toho zapálené hrdlo. Organizmus má teplotu, ktorú toleruje, pri ktorej mu je dobre. Nič horúce ani ľadové mu nepomáha. Treba piť tekutiny s izbovou teplotou. Pokojne letný čaj odstáty na kuchynskej linke.
Je pravda, že človeku je pocitovo chladnejšie po horúcej sprche?
Určite to neodporúčam. To je, akoby mal človek teplotu a myslel by si, že mu pomôže vriaca voda. Ale ľadová sprcha tiež nie je dobrá. Najmä u ľudí s chorobami srdcovo-cievneho systému, u starších a u detí. Cievy sa stiahnu a hrozí kolaps. Opäť je to rovnaký princíp ako pri pití tekutín – najlepšia je vlažná voda, žiadne šoky.
Výborným nápadom sú rozprašovače, ktoré teraz majú mestá v uliciach. Sú príjemné, človek nedostane šok ako pri prúde
vody zo sprchy.
Zdroj foto: Adobestock.com
Čo pomáha?
Kľúčové je mať so sebou vždy fľašu vody, všetko ostatné je vedľajšie. Sú to len ďalšie možnosti, ako schladiť organizmus, ale fľaša je základ.
Treba piť po malých dávkach, kým človek ešte necíti smäd. Keď je smädný, už je neskoro. Pozor si musia dať hlavne starí ľudia, ktorí často smäd vôbec necítia.
Aj keď človek v teple nemá chuť na jedlo, treba sa prinútiť aspoň k polievke. Zeleninový vývar obsahuje minerály. Človek neodpadáva len z toho, že potením stráca vodu, ale aj z toho, že stráca minerály.
Pomáha vyhnúť sa priamemu slnku. A zbytočne necestovať, ak to nie je nutné. Najmä starší ľudia by mali vysoké teploty prečkať doma a ísť von napríklad nakúpiť až po tretej.
Pomáha vejár?
Samozrejme. Vytvorí prúdenie vzduchu a to ochladzuje.
Keď už človek musí vyjsť von počas obednej horúčavy, je lepšie ísť pešo alebo v dopravnom prostriedku bez klimatizácie?
Vonku páli slnko, v dopravnom prostriedku je zase vydýchaný vzduch, je to uzavretý priestor. Riziko je v oboch prípadoch. Výhoda auta alebo MHD je, že sa na miesto dostanem skôr a skrátim tak pobyt v teplom vzduchu.
Ako zistím, či je mi len nepríjemne horúco, alebo sa už blíži kolaps?
Pred kolapsom začne byť človeku ťažko a slabo, hučí mu v ušiach, má závraty, bolesti hlavy, ťažšie sa mu dýcha. Môže mu rýchlejšie búšiť srdce. Vtedy sa treba hneď napiť a dostať sa do tieňa.
U niektorých sa organizmus s teplotou vyrovná pomalšie. Pozor si musia dať hlavne starší ľudia, ľudia so srdcovo-cievnymi ochoreniami, chudokrvní ľudia.
Horúčavy ovplyvňujú aj tlak, ľudia s vysokým tlakom by si ho preto mali kontrolovať častejšie.
Zdroj foto: Adobestock.com
Čo robiť, keď niekto odpadne z tepla?
Ak je pri vedomí, dať mu vodu. Zdvihnúť nohy hore, aby sa krv vrátila do mozgu. Dať ho do chladu, ovlažiť tvár vodou.
Akú vonkajšiu teplotu už ľudské telo nezvláda?
Záleží na tom, kde sa človek narodil, kde vyrastá. Ľudia na Slovensku sú prispôsobení nižším teplotám ako človek v Indii či v Arabských emirátoch.
Na Slovensku je tridsaťpäť stupňov už dosť kritických. Vtedy už je treba myslieť na prevenciu pred prehriatím.
Zvykne si organizmus s klimatickou zmenou na teplejšie počasie?
Bude musieť. Ale nebude to za rok za dva, to chce čas. Prispôsobili sa ľudia v teplejších krajinách, budeme sa musieť prispôsobiť aj na Slovensku.
Musíme pre teplo zmeniť to, ako žijeme?
Už teraz by sme sa mali inšpirovať tými, ktorí žijú v iných klimatických podmienkach. Viac si dávať pozor na pitný režim, obstarať si do bytov a domov klimatizácie a tienidlá. Spraviť si siestu a nechodiť von a nepracovať počas najväčších horúčav.
4. júl 2019 o 23:11 ZUZANA STRAKOVÁ
Pôvodný článok nájdete TU.
