„Silná a kvalitná primárna zdravotná starostlivosť je základom efektívneho zdravotného systému. Lekári prvého kontaktu tvoria jeho chrbticu a sú prvou líniou zdravotnej starostlivosti.“ Vetami tohto typu sa začína väčšina diskusií o primárnej sfére.
Hoci je úloha primárnej starostlivosti v systéme zdravotníctva nespochybniteľná, dlhé roky chýbali konkrétne kroky na jej posilnenie. Namiesto systematických zmien ostávali diskusie bez reálneho posunu. V slovenskom kontexte sa tomuto segmentu v posledných dekádach nevenovala dostatočná, a najmä systematická pozornosť.
Náš zdravotnícky systém je stále dominantne zameraný na nemocničnú starostlivosť, ktorá pohlcuje významnú časť zdrojov aj pozornosti kľúčových aktérov v zdravotníctve.
Pritom lekári prvého kontaktu zohrávajú kľúčovú úlohu. Majú zásadný potenciál ovplyvniť zdravie populácie, predchádzať hospitalizáciám a zvyšovať efektivitu celého systému. Ak má slovenské zdravotníctvo napredovať, mal by sa dôraz presunúť práve na posilnenie primárnej starostlivosti.
SÚČASNÝ STAV V PRIMÁRNEJ SFÉRE: NEŽNEME, LEBO SME NEZASIALI
Stav všeobecnej ambulantnej starostlivosti (VAS) v SR možno zhrnúť do súboru známych problémov. Vysoký vek všeobecných lekárov, absencia generačnej obmeny, nízky kompetenčný status v porovnaní s európskym štandardom, čoho dôsledkom je nevyužitý potenciál na plnenie gatekeepera v systéme. Naďalej pretrváva model sólo praxí – jeden lekár, jedna sestra a nevyužitý potenciál na efektívne rozdelenie kompetencií medzi lekára, sestru a administratívnu silu v ambulancii. K tomuto všetkému prichádza výzva novej generácie lekárov, ktorí začínajú preferovať kariérnu cestu „byť zamestnaný“ namiesto voľby prevádzkovania vlastnej ambulancie, teda byť podnikateľskými subjektmi.
Najväčšia zraniteľnosť ambulantného sektora dnes je v tom, že tempo, ktorým budú prichádzať noví lekári do všeobecných ambulancií, nebude v najbližších rokoch postačovať na to, ako rýchlo budú ich starší kolegovia odchádzať z ambulancií z dôvodu veku.
Z dôvodu nepriaznivej demografickej štruktúry sa začína (v časti regiónov sa už začalo) obdobie, keď odchádza silná, početná skupina všeobecných lekárov, ako aj primárnych pediatrov, ktorí začínali vo vlastných ambulanciách pred vyše 20 rokmi. Táto vlna odchodu je bližšie, ako by sa mohlo zdať, a predikcie nie sú priaznivé.
Je korektné doplniť, že pokles počtu všeobecných lekárov je celoeurópsky problém, kde v rozmedzí rokov 2000 – 2017 klesol podiel všeobecných lekárov z celkového počtu lekárov vo väčšine krajín OECD. Viaceré krajiny začali oveľa skôr prijímať riešenia na stabilizáciu personálnej situácie v primárnej sfére, a pokúšajú sa zvrátiť nepriaznivé predikcie.
Vo všeobecnosti reformné opatrenia na posilnenie primárnej starostlivosti vychádzajú z troch oblastí, resp. premís:
- Len s lekármi sa systém nepodarí stabilizovať
- Zmena organizácie práce v ambulancii je nevyhnutná
- Starnutie populácie bude vytvárať tlak na racionalizáciu návštev
V prípade prvej kategórie sú predikcie jednoznačné. Z dostupných údajov o ročných prírastkoch a úbytkoch všeobecných lekárov zo siete vieme, že sa nemôžeme spoliehať na to, že sieť včas doplníme novými všeobecnými lekármi, aby nebola znížená súčasná dostupnosť v najbližších 5 až 7 rokoch. Z tohto dôvodu časť reformných opatrení musí byť zameraná na využitie kapacít nelekárskeho personálu. Efektívne rozdelenie kompetencií členov tímu ambulancie tak, aby každý robil maximum toho, na čo má odbornú spôsobilosť, resp. vzdelanie.
Druhá kategória reformných opatrení sa zameriava na zmenu organizácie práce v ambulanciách a zvyšovanie produktivity. Digitálne zručnosti personálu v ambulancii už sú a budú kľúčové. Šetria
čas, zvyšujú kapacitu ambulancie, ako aj efektivitu diagnostiky a bezpečnosť pacienta. Inovatívne prístupy v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, využitie umelej inteligencie (AI) a telemedicíny už dnes predstavujú viac než len nástroje na vzdialenú komunikáciu. Stávajú sa nevyhnutnou súčasťou riešenia výziev starnúcej populácie a očakávanej epidémie chronických ochorení.
Tretia kategória súvisí so starnutím populácie a zvyšovaním dopytu po zdravotnej starostlivosti čo sa týka počtu pacientov, počtu chronických ochorení, nárokov a očakávaní pacientov v ambulanciách. Je nevyhnutné racionalizovať návštevy tak, aby každému bola v ambulancii poskytnutá zdravotná starostlivosť vtedy, keď ju potrebuje, a nie vtedy, keď ju chce, a zároveň platí, že nie každá návšteva v ambulancii sa musí nevyhnutne končiť návštevou lekára, veľa vecí zvládne zrealizovať sestra ako vysoko kvalifikovaný zdravotnícky pracovník.
NULTÝ KROK MINISTERSTVA: NOVÁ VEREJNÁ OPTIMÁLNA SIEŤ
Ešte na začiatku roku 2021 sa diskusia držala v rovine „máme málo všeobecných lekárov, chýbajú nám v regiónoch“, ale chýbal kvantifikovaný údaj. Koľko je to „málo lekárov“, koľko ich potrebujeme a kde ich potrebujeme? Chýbali relevantné údaje o tom, koľko nám chýba lekárov, kde chýbajú viac, kde menej, aký veľký je problém medzi regiónmi, resp. okresmi.
Ak chcete robiť adresné opatrenia, musíte vedieť, na čom ste. Z tohto dôvodu bolo nultým krokom definovanie novej siete všeobecných ambulancií. Pôvodný normatív z roku 2008 v praxi problém nedostatku všeobecných lekárov nesignalizoval, nekvantifikoval, nelokalizoval, a najmä nepredvídal. Na základe legislatívnej úpravy sú od roku 2022 každoročne zverejňované výsledky stavu siete všeobecných ambulancií. Dôležitým aspektom je, že sieť je dizajnovaná na úrovni okresov a je dynamická. To znamená, že sa každoročne aktualizuje potreba siete (koľko ambulancií potrebujeme) na základe určených parametrov, napr. počet poistencov, vek poistencov v okrese, vnútroštátna migrácia, a táto potreba sa porovnáva voči verejnej sieti – koľko máme všeobecných ambulancií. Databázu údajov spravujú priamo samosprávne kraje. Vyhodnotenie siete prvé dva roky vykonávalo ministerstvo, od roku 2024 bola táto kompetencia presunutá na ÚDZS. Ministerstvo má v gescii tzv. klasifikáciu okresov, teda zaradenie každého okresu do jedného zo štyroch stupňov podľa rizika zabezpečenia dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti (geografickej a kapacitnej). Zaradenie do jedného zo stupňov závisí od troch parametrov s pridelenou váhou. Prvým parametrom je geografická dostupnosť. Ak majú všetky obce v okrese dostupnú všeobecnú ambulanciu do 25 minút (čas dojazdu), parameter je splnený. Druhý parameter sleduje demografickú štruktúru všeobecných lekárov. Má za cieľ upozorňovať na skutočnosť, aké veľké percento všeobecných lekárov je v okrese starších ako 63 rokov. Čím ich je viac, tým sa okres posúva do rizikovejšieho stupňa. Tretím parametrom s najväčšou váhou je miera naplnenia potrebnej kapacity, teda koľko všeobecných ambulancií chýba v okrese, aby bola naplnená optimálna potreba.
VIEME, ČO CHCEME? VÍZIA PRIPRAVENÁ ZDOLA
Zásadným impulzom, ktorým sa rezort zdravotníctva prihlásil k segmentu VAS ako k priorite, bolo schválenie strategického dokumentu „Stratégia všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030“ v roku 2023. Ide o východiskový dokument, z ktorého vychádzajú všetky reformné opatrenia. Materiál bol pripravený pod záštitou programov podpory štrukturálnych reforiem Európskej komisie. Sú v ňom definované opatrenia, ktorých cieľom je posilnenie VAS na Slovensku ako celku. Navrhované opatrenia sú rozdelené do šiestich prioritných oblastí:
- posilnenie kompetencií všeobecných lekárov a primárnych pediatrov,
- posilnenie kompetencií sestier a nové formy spolupráce,
- vzdelávanie a atraktivita povolania všeobecný lekár,
- verejná optimálna sieť a dostupnosť,
- zníženie administratívnej záťaže,
Pri tvorbe stratégie sme zvolili prístup maximálnej participácie stakeholderov. Zapojenie čo najširšieho spektra zástupcov sektora do diskusií a návrhu opatrení bolo pre nás kľúčové. Dokument vznikol v úzkej spolupráci s hlavnými odborníkmi MZ SR pre všeobecné lekárstvo, pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast, zástupcov odborných spoločností, stavovských organizácií, záujmových združení poskytovateľov, zástupcov samosprávnych krajov, ako aj zdravotných poisťovní. Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva sa významným spôsobom podieľala na tvorbe a pripomienkovaní stratégie, ako aj ďalších sprievodných materiálov, napr. Príručky pre začínajúceho všeobecného lekára. Chcem vyzdvihnúť, že spolupráca s odbornou spoločnosťou je konštruktívna a má pre nás vysokú pridanú hodnotu.
Celý proces prípravy stratégie trval vyše pol roka. Absolvovali sme desiatky stretnutí, diskusií, workshopov so zahraničnými expertmi. Široké spektrum názorov, aj za cenu ťažkých, dlhých a kritických diskusií, má na konci dňa viacero výhod. Je to investícia, ktorá vám stráži odbornú kvalitu opatrení. Je testom, že návrh vychytal zásadné, kritické chyby, a je predpokladom, že návrh je v kontakte s realitou, že rieši ťažisko problému a nielen jeho parciálnu časť.
Nevyhnutnou súčasťou spolupráce na dokumente bola aj prioritizácia opatrení, teda v akom poradí a kedy implementovať jednotlivé navrhované opatrenia. Tu sa potreby medzi všeobecným lekárstvom a primárnou pediatriou mierne líšili. Pre primárnu pediatriu boli ako prvé zásadné stabilizačné opatrenia, napr. konsolidácia počtu bodov ambulantnej pohotovostnej služby pre deti a dorast alebo rozšírenie intervalov preventívnych prehliadok u detí. Vo všeobecnom lekárstve boli dominantné požiadavky na úpravu rezidentského programu, aby zamestnávateľom rezidenta mohol byť opätovne aj ambulantný poskytovateľ, alebo realizácia konkrétnych požiadaviek na uvoľňovanie indikačných a preskripčných obmedzení. Takto vznikol implementačný plán a záväzok pre rezort – implementácia.
NEZOSTANE VÍZIA OPÄŤ RAZ V ŠUPLÍKU? IMPLEMENTAČNÝ PLÁN A PROJEKTOVÉ RIADENIE
Schválená stratégia predstavuje mandát od sektora a záväzok ministerstva ju realizovať. To, či zostane, ako sa hovorí „v šuflíku“, alebo sa začne proces implementácie v praxi, závisí od viacerých faktorov. Tým prvým a najzásadnejším je, či si primárnu sféru ako prioritu adoptuje vedenie rezortu. Realizovať víziu, teda presadzovať riešenia v praxi, nie je možné bez podpory vedenia. Tím, ktorý pripravuje opatrenia zo stratégie, bez „zelenej“ zo strany vedenia nedotiahne legislatívne návrhy do úspešného politického konca, ktorým je schválenie v parlamente.
Pre úspešnú implementáciu sú ďalej nevyhnutné intenzita a konzistentné implementačné tempo. Nestačí schváliť jedno opatrenie ročne, potrebujeme systematicky prijímať balík zmien každý rok, aby sme zabezpečili plynulý progres. Vo fáze implementácie sú železná dôslednosť a dôraz na detail kľúčové. Bez nich prichádza spätná väzba od lekárov z praxe v štýle „nefunguje to“. Ak je potrebné pilotné testovanie, skúsenosti ukazujú, že by malo prebiehať s tými najlepšími a s tými, ktorí sú otvorení zmenám a ochotní hľadať riešenia.
Keďže v rezorte zdravotníctva sa, žiaľ, vedenie často mení, je kľúčové zabezpečiť kontinuitu už rozbehnutých procesov. Aby reformné opatrenia pokračovali aj po zmene vedenia alebo výmene členov implementačného tímu, bol implementačný plán premietnutý do projektových kariet. Projektové karty obsahujú jasne definované míľniky, časový harmonogram a zodpovednosti jednotlivých členov tímu. Zároveň slúžia ako priama komunikačná linka s vedením rezortu, ktorému na dvojtýždennej báze reportujeme stav plnenia míľnikov. Tento systém umožňuje udržať konzistentnosť v implementácii opatrení bez ohľadu na personálne zmeny.
Implementačný plán stratégie sa darí postupne napĺňať. Podarilo sa zrealizovať viaceré opatrenia (bližšie rozobraté v nasledujúcich odsekoch) aj počas obdobia, v ktorom sa niekoľkokrát menilo vedenie rezortu. V súčasnosti je agenda reformy všeobecnej ambulantnej starostlivosti v gescii štátneho tajomníka Michala Štofka, od ktorého má náš tím podporu a vytvára nám dobré podmienky na prácu.
REALIZÁCIA V PRAXI: ODPOČET ZMIEN
OBLASŤ: KOMPETENCIE VŠEOBECNÝCH LEKÁROV
Pod taktovkou bývalej hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo MUDr. Adriany Šimkovej, PhD., pribudli nové štandardné diagnostické a terapeutické postupy a boli rozšírené kompetencie všeobecných lekárov, napríklad:
- Manažment hypotyreózy v ambulancii všeobecného lekára
- Manažment dospelého pacienta s prediabetes vo všeobecnej ambulancii
- Manažment nadváhy/obezity v dospelom veku v ambulancii všeobecného lekára
- Indikácia osteodenzitometrického vyšetrenia aj všeobecným lekárom
- Uvoľnenie preskripčných a indikačných obmedzení na perorálne hypolipidemiká pre všeobecných lekárov
- Starostlivosť o onkologického pacienta v remisii vo všeobecnej ambulancii
MUDr. Etela Janeková, PhD., ako nová hlavná odborníčka rezortu pre všeobecné lekárstvo (od 3/2024) si vybrala za jednu zo svojich priorít uvoľňovanie preskripčných obmedzení. V septembri 2024 boli zrušené obmedzenia na preskripciu liekov určených pre pacientov s ochorením pľúc. Aktuálne je v procese úprava preskripčných obmedzení aj v ďalších kategóriách. O týchto novinkách, verím, že už čoskoro, bude pani hlavná odborníčka informovať.
Čo sa týka štandardných diagnostických a terapeutických postupov, plán na najbližšie obdobie je ešte v roku 2025 začať pripravovať nasledujúce štandardy:
- Prevencia recidivujúcich respiračných infekcií v ambulancii všeobecného lekára
- Manažment správnej hladiny vitamínu D a osteopénie v ambulancii všeobecného lekára
- Manažment alergickej rinokonjuktivitídy v ambulancii všeobecného lekára
- Manažment pacienta s periférnym artériovým ochorením dolných končatín v ambulancii všeobecného lekára
- Manažment predoperačnej prípravy pacienta pred plánovaným operačným výkonom v ambulancii všeobecného lekára
Aj touto cestou chcem oceniť spoluprácu a nasadenie oboch hlavných odborníčok, na ktoré sme sa mohli kedykoľvek obrátiť. Ako sa vraví, svojou prácou obidve naplno žijú. Ďakujeme.
OBLASŤ: KOMPETENCIE SESTIER, PRAKTICKÝCH SESTIER – ASISTENTOV
V úvode som spomenula kľúčovú premisu: „Len s lekármi to nepôjde.“ Dnes už máme dostatok údajov, ktoré potvrdzujú, že nebudeme schopní včas nahradiť všetkých odchádzajúcich lekárov novými. Zahraničné skúsenosti jasne ukazujú, že riešením je tímová spolupráca v ambulanciách, ktorá umožní zvýšiť celkovú kapacitu starostlivosti. To znamená nielen vytvoriť okolo lekára funkčný tím, ale aj rozšíriť a efektívne nastaviť kompetencie jeho členov. Každý člen tímu by mal mať priestor pracovať v maximálnom rozsahu svojej odbornej spôsobilosti, čím sa lekárovi uvoľnia ruky na riešenie medicínsky najnáročnejších úloh. No vytvoriť tím v praxi nie je jednoduché. Sestra je najhľadanejší článok v personálnom reťazci a ich nedostatok zostáva jednou z najväčších výziev v zdravotníctve.
Rezort preto postupne realizuje presun kompetencií z lekára na sestru a zo sestry na administratívneho pracovníka. Prvým krokom bolo rozšírenie kompetencií praktických sestier – asistentov v júli 2023. V auguste 2024 bola prijatá nová vyhláška upravujúca kompetencie sestier, ktorá vychádza z kompetenčných diagramov navrhnutých Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek. Od januára 2025 majú všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti možnosť zamestnať administratívneho pracovníka s oprávnením nakladať so zdravotnou dokumentáciou v presne stanovenom rozsahu. Ide o zásadnú zmenu, keďže doteraz administratívni pracovníci nemali oprávnenie pracovať so zdravotnou dokumentáciou, čo predstavovalo výraznú administratívnu záťaž pre zdravotnícky personál. Administratívny pracovník musí mať vydaný elektronický preukaz pracovníka v zdravotníctve, na základe ktorého získava prístup k údajom z elektronickej zdravotnej knižky pacienta v nasledujúcom rozsahu:
- záznam žiadanky na vyšetrenia v spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách vrátane popisu vzorky,
- záznam o odporúčaní lekára na špecializovanú ambulantnú starostlivosť,
- záznam o odporúčaní ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej zdravotnej starostlivosti,
- záznam o poskytnutej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, vrátane telemedicíny.
Legislatívne požiadavky na efektívne rozdelenie kompetencií sú nastavené, no to je len prvý krok. Zmeniť zákon alebo vyhlášku je jedna vec, no ich reálne uplatnenie v praxi je vec druhá. Roky zaužívané pracovné postupy sa nemenia zo dňa na deň. Skutočná zmena sa začína v postoji samotného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Aby bola zmena kompetencií úspešná, lekár musí byť presvedčený, že nová organizácia práce mu prinesie vyššiu spokojnosť personálu aj pacientov. Neočakávame okamžité výsledky. Niektoré opatrenia si vyžadujú čas, aby sa naplno prejavil ich potenciál. Dobrou správou však je, že pribúdajú lekári, ktorí úspešne pracujú v tíme, prispôsobili si ho svojim potrebám. Čím viac takýchto ambulancií bude, tým odolnejší bude ambulantný sektor a lepšie zvládne rastúci tlak na kapitačné kmene, ktorý prichádza s odchodom lekárov do dôchodku.
OBLASŤ: VZDELÁVANIE A ATRAKTIVITA POVOLANIA VŠEOBECNÝ LEKÁR
Atraktivita povolania všeobecného lekára sa odráža aj v počte absolventov medicíny, ktorí si tento odbor vyberú ako svoju profesijnú cestu. Na rozdiel od Slovenska, v Českej republike patrí všeobecné lekárstvo medzi tri najatraktívnejšie špecializačné odbory.
Rezidentské štúdium je hlavným nástrojom ministerstva na podporu a financovanie vzdelávania nových všeobecných lekárov. Hoci v minulosti prešlo viacerými zmenami, dnes môžeme povedať, že sme na dobrej ceste. Zásadným krokom bolo opätovné umožnenie zamestnávania rezidentov aj v ambulanciách. Legislatívna úprava bola správny krok.
V súčasnosti máme v rezidentskom štúdiu vyše 260 študentov v odbore všeobecné lekárstvo. V roku 2024 sme začali pravidelné diskusie s medikmi na lekárskych fakultách, ktoré sa konajú dvakrát ročne za účasti hlavných odborníčok pre všeobecné lekárstvo a pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast. Spolu s medikmi diskutujeme o tom, čo dnes znamená byť všeobecným lekárom alebo primárnym pediatrom a aké sú ich kariérne možnosti.
Určite máme čo zlepšovať, ale tou najcennejšou spätnou väzbou je pre nás to, že v roku 2024 sa do rezidentského štúdia v odbore všeobecné lekárstvo zapísalo rekordných 63 nových študentov. V apríli opäť navštívime lekárske fakulty a už teraz sa na stretnutia veľmi tešíme.
Obrovskú zásluhu na budovaní atraktivity všeobecného lekárstva majú aj Mladí praktici. Tvoria silnú komunitu, prinášajú inovácie a sú skutočne inšpiratívni. Som ich fanúšik a držím im palce v ich ďalších aktivitách
OBLASŤ: ADMINISTRATÍVNA ZÁŤAŽ
Ministerstvo zdravotníctva koncom roka 2022 zrealizovalo audit administratívnej záťaže ambulantných poskytovateľov v úzkej spolupráci so zástupcami sektora. Cieľom bolo zmapovať súčasné administratívne povinnosti ambulancií a identifikovať možnosti ich zníženia. Audit sa sústredil výlučne na administratívnu záťaž vyplývajúcu z poskytovania zdravotnej starostlivosti – nezahŕňal povinnosti, ktoré musí znášať každý podnikateľský subjekt bez ohľadu na odvetvie. Výsledkom je rozsiahly zoznam administratívnych úkonov, pričom nie všetky je možné úplne zrušiť. Mnohé z nich však možno zjednodušiť, zúžiť alebo automatizovať, napríklad využitím údajov z iných inštitúcií.
Od 1. januára 2025 nadobudol účinnosť súbor opatrení, ktoré prispejú k zníženiu administratívnej záťaže poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Medzi hlavné zmeny patrí:
- predpis liekov pri prepustení pacienta z nemocnice najviac na 28 dní,
- predĺženie lehoty na odporúčanie preskripcie liekov od špecialistu,
- preventívna prehliadka v špecializovanej ambulancii bez odporúčania,
- návšteva špecializovanej ambulancie bez odporúčania do 2 rokov od poslednej návštevy
Hoci tieto kroky predstavujú významný posun, priznávam, že je potrebné zrýchliť tempo zmien. Administratívna záťaž je stále jednou z najväčších prekážok efektívneho fungovania ambulancií, a preto zostáva prioritou pokračovať v jej ďalšom znižovaní.
OBLASŤ: SIEŤ, DOSTUPNOSŤ A PRÍSPEVOK NA AMBULANCIU
Dostupnosť a rovnomerné geografické rozloženie všeobecných lekárov sú kľúčovými faktormi odolného systému. Ak je všeobecný lekár ťažko dostupný, pacienti sa presúvajú do nákladnejších foriem zdravotnej starostlivosti, čo z dlhodobého hľadiska zvyšuje tlak na celý systém. Nebudeme si klamať – takú hustú sieť všeobecných ambulancií, akú sme mali na začiatku prvej dekády 21. storočia, už Slovensko pravdepodobne nikdy mať nebude. Dôvody sú jasné:
- Obyvateľstvo sa presúva do miest, kde je vyššia životná úroveň, viac pracovných príležitostí a lepšia infraštruktúra. V mnohých vidieckych oblastiach počet obyvateľov klesá, čo znamená nižší dopyt po lekárskych službách a zároveň nižšiu motiváciu mladých lekárov zakladať ambulancie v týchto regiónoch.
- Technologické inovácie a nástup umelej inteligencie – AI zásadne mení spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti – od diagnostiky, cez predpisovanie liekov až po vzdialený monitoring pacientov. Niektoré fyzické návštevy budú postupne nahradené digitálnymi riešeniami, ktoré umožnia pacientom konzultovať svoj zdravotný stav z pohodlia domova. Kým u nás evidujeme smutné príbehy, kde pacienti čakajú pred budovou v rade od štvrtej ráno, vo svete fungujú prelomové AI inovácie, ako napríklad virtuálni asistenti na prvotnú diagnostiku a triedenie pacientov, AI analyzátory zdravotných záznamov pre presnejšiu a rýchlejšiu diagnostiku alebo digitálne platformy umožňujúce lekárom efektívne manažovať pacientov na diaľku.
Realita je taká, že do mnohých obcí, kde lekári pôsobili desaťročia, už noví neprídu. A to nie je otázka len prihraničných alebo vidieckych oblastí. Problém s nedostatkom všeobecných lekárov je dnes celoslovenský.
Ministerstvo od roku 2022 vyčlenilo 10 miliónov eur z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti na nenávratný finančný príspevok na zriadenie novej všeobecnej ambulancie. Každoročne sa vyhlasuje výzva na nenávratný finančný príspevok, pričom aktuálna je už tretia výzva v poradí. Bilancia dvoch už uzatvorených výziev je celkovo 140 žiadostí, z toho 107 úspešných žiadateľov. V rámci tretej výzvy evidujeme takmer 50 žiadostí. Očakávame, že v priebehu tohto roka bude vyčerpaná celá alokovaná suma a míľnik Plánu obnovy splnený. Na doplnenie uvediem, že najčastejším typom žiadateľov boli práve absolventi rezidentského štúdia. O príspevok sa však môžu uchádzať aj existujúce všeobecné ambulancie, ak majú záujem otvoriť ďalšiu ambulanciu a v nej zamestnať nového všeobecného lekára.
Čo sa týka výšky príspevku, ktorý je vyplácaný jednorazovo v plnej sume po predložení právoplatného povolenia na novú ambulanciu, na čierne okresy je príspevok 80-tisíc eur, na červené okresy 70-tisíc eur a na oranžové okresy je suma 60-tisíc eur, kde priamo VÚC určuje zoznam oranžových okresov s nárokom na príspevok.
Veľmi častou otázkou je, či príspevok možno použiť na kúpu obchodného podielu existujúcej spoločnosti, ktorá prevádzkuje všeobecnú ambulanciu. Na tento prípad sa príspevok nevzťahuje, nedochádza totiž k zvýšeniu kapacity lekárov v okrese. Kapacita ostáva rovnaká, dochádza k výmene lekárov v ambulancii, ktorá už má vybudovaný kapitačný kmeň. Systémový nástroj na podporu práve generačnej obmeny lekárov v ambulanciách, ktorý by zásadne ovplyvnil rozhodnutie mladých lekárov, zatiaľ chýba. Všetky ďalšie informácie sú k dispozícii na webovej stránke www.novaambulancia.sk.
Finančné motivácie sú dôležité, no samy osebe problém dlhodobo nevyriešia. Efekt dotácií a príspevkov, či už zo strany ministerstva, alebo samosprávnych krajov, sa skôr či neskôr vyčerpá. Iba peniaze na pritiahnutie lekárov do odľahlejších regiónov nebudú stačiť. Takmer každý kraj už dnes ponúka benefity. Ak si lekár môže vyberať, čo dnes môže, tak nepôjde tam, kde je najvyšší benefit, ale tam, kde má buď rodinné väzby, alebo reálne atraktívny život. Preto odpoveďou na to, ako dostať nových lekárov do regiónov, je zvýšenie celkovej atraktivity regiónu. Lekár prichádza do regiónu nielen pracovať, ale aj žiť. Prichádza často s rodinou. To znamená bývanie, občianska vybavenosť, infraštruktúra, škôlky, školy, športové a kultúrne možnosti. V prvom rade musí byť región atraktívny na život.
ZÁVER
Pre mnohých sa môže zdať, že tieto systémové zmeny nereflektujú každodenné výzvy lekárov v ambulancii. Či už ide o elektronizáciu kapitačných dohôd, financovanie ambulancií, vplyvy transakčnej dane, alebo poplatky v ambulanciách.
Je pravda, že spomenuté opatrenia možno nie sú okamžite viditeľné a nemusia pôsobiť ako riešenia na urgentné problémy, no sú kľúčové pre dlhodobú stabilitu a udržateľnosť primárnej starostlivosti na Slovensku. Bez nich by tlak na všeobecných lekárov len narastal a situácia by sa ďalej zhoršovala.
Rovnako dôležitá ako realizácia opatrení je komunikácia s ambulantným sektorom. Z iniciatívy ministra zdravotníctva Kamila Šaška sa začali na mesačnej báze pravidelné stretnutia zástupcov odborných spoločností pre všeobecné lekárstvo a hlavnej odborníčky MUDr. Janekovej s vedením rezortu. Stretnutia sú operatívne, preberajú sa na nich aktuálne témy, ktoré „horia“ v teréne. Prebehli už dve stretnutia, naposledy práve k eDohodám za účasti zástupcov NCZI, ktorý bude spravovať register dohôd. Je to dobrý signál, že ministerstvo aktívne počúva a zapája odbornú verejnosť do riešenia aktuálnych výziev.
Na záver chcem zdôrazniť, že dôležitá bude nielen kontinuita týchto stretnutí, ale aj reálne kroky v praxi. Potrebujeme udržateľný systém, ktorý nebude stáť iba na entuziazme lekárov, ale najmä na funkčných riešeniach pre ambulantný sektor.
Február, 2024
