OZNAM ohľadom vírusovej hepatitídy A

Vážené kolegyne a kolegovia,

V súvislosti s výskytom vírusovej  hepatitídy A (VHA) v Nemocnici Poprad vznikla situácia, ktorá vyžadovala súčinnosť zdravotníckych pracovníkov. Žiaľ od všetkých pracovníkov – všeobecných lekárov pre dospelých, nebola poskytnutá správne (nesprávny výklad vyhlášky, výhrada svedomia,..), preto Vás žiadam o dôsledné dodržiavanie postupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa zákona o zdravotnej starostlivosti 576/2004 Z.z. a aktuálnych vyhlášok, ktoré sa týkajú opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosného ochorenia v čase výskytu.

  1. Dôsledne si prosím vždy preštudujte postupy v aktuálnej vyhláške a postupujte podľa nej
  2. Nižšie je uvedený výklad „výhrady vo svedomí“ :

Pojem výhrady vo svedomí bol prvýkrát použitý v právnom poriadku Slovenskej republiky v roku 2001 oznámením č. 326/2001 Z. z. v rámci Oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou  stolicou (ďalej len „zmluva so Svätou stolicou“).

Podľa článku 7 zmluvy so Svätou stolicou „Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami.“ Táto zmluva platí od 23.08.2001.

 Ďalej bola zmluva so Svätou stolicou pretavená do Etického kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí prílohu č. 4 zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch“) a ktorý bližšie upresňuje podmienky uplatnenia si výhrady vo svedomí zdravotníckymi pracovníkmi sa uvádza:

 „Od zdravotníckeho pracovníka nemožno vyžadovať taký výkon alebo spoluúčasť na ňom, ktorý odporuje jeho svedomiu okrem prípadov bezprostredného ohrozenia života alebo zdravia osôb. Ak zdravotnícky pracovník uplatní výhradu svedomia, je povinný o tejto skutočnosti informovať svojho zamestnávateľa a pri uplatnení výhrady svedomia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj svojich pacientov.“

 Ďalším zákonom dotýkajúcim sa výhrady vo svedomí zdravotníckych pracovníkov je Zákon č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), ktorý v § 12 ods. 9 upravuje aj otázky právnych vzťahov vznikajúcich pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a upravuje situácie, v ktorých poskytovateľ nemusí uzatvoriť dohodu s pacientom. Ide o tieto prípady:

  1. Ak by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie
  2. Osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
  3. Poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.

Výnimka uvedená v písmene c) sa týka len umelého prerušenia tehotenstva, sterilizácie a asistovanej reprodukcie, ako vysvetľuje odsek 11.

Výhrada vo svedomí tvorí samostatnú koncepciu ochrany osobnostnej integrity zdravotníckeho pracovníka v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Právo zdravotníckeho pracovníka uplatniť výhradu vo svedomí je explicitne upravené v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý tvorí Prílohu č. 4 k zákonu o poskytovateľoch.

  1. Odmietnutie poskytnutia zdravotnej starostlivosti má aj ďalšie právne a trestnoprávne súvislosti. V danom prípade je potrebné poukázať na povinnosť poskytovateľa poskytovať zdravotnú starostlivosti správne a tiež na ustanovenia Trestného zákona:
  • 163 Trestného zákona

(1) Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

(3) Odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
  2. b) za krízovej situácie.
  • 164 Trestného zákona 

(1) Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

  1. a) závažnejším spôsobom konania, alebo
  2. b) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

Vážené kolegyne a kolegovia, prosím zvážte vyššie uvedené upozornenie a zabezpečte poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Vašom pracovisku v súlade s predpismi a povinnosťami. Bezpečnosť pacienta a tým aj zdravotníckych pracovníkov prichádzajúcich do styku s epidemiologickým rizikom je pre nás všetkých najvyššou prioritou.  

V Bratislave dňa 24. 7. 2025

 

MUDr. Etela Janeková, PhD,

Hlavná odborníčka MZ SR  pre všeobecné lekárstvo

NADCHÁDZAJÚCE PODUJATIA

MOHLO BY VÁS ZAUJAŤ