Spoločnosť › Aktuality
Školenie zdravotníckych pracovníkov je investíciou
List prezidentky svetovej WONCA ministrom zdravotníctva členských krajín SZO
Uplynulo už 40 rokov od momentu, keď Almaatská deklarácia prvýkrát zdôraznila celosvetovú dôležitosť primárnej starostlivosti v rámci dosiahnutia a maximálneho upevnenia zdravia pre všetkých.
Dnes, keď sme všetci spoločne zodpovední za poskytovanie globálnej zdravotnej starostlivosti1, je potreba posilniť primárnu zdravotnú starostlivosť našou kľúčovou stratégiou.
Mnoho krajín bojuje s narastajúcimi nákladmi v zdravotníctve.
Desať rokov od napísania správy z roku 2008 (2) je neregulovaný rast v nemocničnom sektore s fragmentovanými a nerovnomerne rozdelenými službami stále problémom.
Svetová zdravotnícka organizácia sa zasadzuje za starostlivosť zameranú na človeka, ktorá integruje služby podľa potrieb jednotlivcov, ich rodín a komunít (3). Hovorí tiež o potrebe „zdravotného personálu zameraného na podporu zdravia, prevenciu chorôb a zdravotnícke služby na komunitnej báze a individualizovanú dlhodobú starostlivosť“(4).
Školenie zdravotníckych pracovníkov je investíciou, ktorá môže krajine priniesť prospech tým, že ľuďom zaistí platené zamestnanie a zlepšovanie služieb.
Systém však musí byť nastavený tak, aby títo pracovníci dokázali robiť správne veci v správnom čase a dosahovali tak maximálny zdravotný prínos. Tie najlepšie systémy dokážu poskytovať efektívnejšie služby pri nižších nákladoch spôsobom, ktorý je uspokojivejší pre pacientov a zároveň prináša lepšie výsledky za celú populáciu.
To však závisí od dostatočnej hustoty siete zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú na všetkých aspektoch prevencie, diagnostiky a priebežnej práce. Práve v takomto nastavení sa ukázal tím so všeobecnými zručnosťami, ktorý dokáže spravovať mnoho rôznych aspektov zdravia pri rovnakom režime konzultácií a celkového nastavenia, ako nákladovo efektívny.
Rodinní lekári sú vyškolení, aby boli „prvým kontaktom v rámci systému zdravotnej starostlivosti, ktorý svojim klientom poskytuje otvorený a neobmedzený prístup a rieši všetky zdravotné problémy bez ohľadu na vek, pohlavie alebo iné charakteristiky dotknutej osoby“ (5).
V niektorých krajinách, kde vývoj viedol k tomu, že majú rad nekvalifikovaných „praktických lekárov“, existuje ponuka podobnej odbornej prípravy pre zvýšenie kvalifikácie týchto kolegov, aby mohli zabezpečiť modernú ponuku všeobecných lekárskych schopností potrebných v tíme primárnej starostlivosti.
Podľa slov jedného pacienta, ktorý zakúsil novú službu „MDGP“ v Nepále – „predtým sme museli hľadať chirurga, potom všeobecného lekára, potom detského lekára, potom gynekológa – a všetci boli veľmi ďaleko. Teraz sme všetci zaradení k jednému lekárovi – a je blízko!“
Napríklad výskumy a recenzie od Starfield ukázali, že lepšie zdravotné výsledky obyvateľstva sústavne korelujú s vyššou hustotou siete lekárov primárnejstarostlivosti (rodinných) a že náklady sa znižujú, ak je možné pokryť starostlivosťou celú populáciu a ak sú prvým bodom lekárskej starostlivosti. (6)
Medzi krajiny, ktoré rozšírili pôsobnosť všeobecných praktikov v ostatných 10 – 20 rokoch, patria Brazília, Thajsko, Čína a Ghana.
V súčasnosti je viac ako 130 krajín členmi Svetovej organizácie rodinných lekárov (WONCA). WONCA je registrovaná ako neštátny člen v rámci WHO (7).
V systémoch, aký má napríklad Veľká Británia, kde rodinní lekári absolvovali povinný postgraduálny výcvik od 90. rokov, títo lekári prijímajú všetkých pacientov, ktorí vyžadujú zdravotný kontakt v danej lokalite, a všetky vyšetrenia v nemocnici vyžadujú ich odporúčanie.
V mieste poskytovania starostlivosti nie je žiadna platba a systém je financovaný z daní.
Existuje len malý počet súkromných lekárov, pretože systém ponúka vysokú úroveň starostlivosti a pacienti nevidia dôvod platiť viac za inú službu. Bežná komunitná klinika má rodinných lekárov, zdravotné sestry, zdravotníckych asistentov (HCA) a administratívnych pracovníkov, pričom ďalšie služby, ako sú pôrodné asistentky a detské zdravotné sestry, sú k dispozícii na tej istej klinike alebo v jej blízkosti.
Zdieľané elektronické zdravotné záznamy uľahčujú prenos informácií a zdieľané riadenie. Uvediem dva typické prípady, z ktorých je jasný rozsah všeobecných lekárskych schopností umožňujúci osobnú a komplexnú starostlivosť.
76-ročná žena je vyzvaná, aby sa zúčastnila na každoročnej prehliadke, pretože má cukrovku typu II, prekonala infarkt, z ktorého sa uzdravila, a má bolesti kolena od osteoartrózy.
Zdravotnícky asistent jej urobí krvné testy a zmeria tlak a v niektorých výsledkoch zistí výrazné zhoršenie, takže dostane odporúčanie navštíviť všeobecného praktika podľa vlastného výberu.
Pacientka navštívi všeobecného praktického lekára a vďaka nadviazanému vzťahu z minulosti a niekoľkým vhodným úvodným otázkam sa pacientka zdôverí, že odkedy ovdovela v minulom roku, cíti sa čoraz sociálne izolovanejšia, depresívna a kompenzuje to tým, že trávi popoludnia v kaviarni miestnej komunity, kde si môže dovoliť len lacnejšie sladené koláče a nápoje.
Lekár s ňou diskutuje o tom, ako jej pomôcť s depresiou, radí o možných zmenách liekov, povzbudzuje ju k zmene stravy, poukazuje na niektoré ďalšie miestne komunitné aktivity, na ktorých by sa mohla zúčastňovať, a uľahčuje kontakt s miestnou charitou, ktorá môže poskytnúť finančnú podporu.
Po 6-týždňovej kontrole sa jej krvný tlak, cukor v krvi a funkcie obličiek zlepšili, rovnako ako nálada. Tri schôdzky, žiadna nemocnica… a znova môže ísť za svojím lekárom.
V druhom príbehu vystupuje mladá žena, ktorá má za úlohu priniesť svoje dieťa na kontrolu kvôli nedostatočnému prírastku hmotnosti. V lokalite je celkom nová, ale jedna zo všeobecných praktických lekárok pozná rodinu, ktorej syn je otcom dieťaťa, a spomína si na jeho záznam ako užívateľa drog počas dospievania.
Mladá žena sa zdráha zdieľať príliš veľa informácií a praktická lekárka má dojem, že obe strany nedôverujú úradom a majú čo skrývať. Dieťa je kompletne vyšetrené, je čisté a usmieva sa, hoci je chudé, a tak sa lekárka snaží primať matku, aby povedala niečo viac o sebe, živote doma, ako sa jej tu páči atď.
Nakoniec si s ňou dohodne následnú kontrolu po niektorých základných vyšetreniach dieťaťa a naznačuje, že by mohla navštevovať materské centrum.Na nasledujúcu kontrolu príde, ale do centra nechodí a lekárka má obavy, tak sa jej znovu ozve.
Klientka súhlasí s tým, že príde, a pri tejto schôdzke poďakuje lekárke, že sa nevzdala, a zdôverí sa, že jej život v domácnosti je ťažký – niekedy nie je veľmi bezpečný, pretože jej partner občas stráca kontrolu nad svojím správaním – a že má veľké problémy postarať sa o seba a deti kvôli úzkostiam.
Nasleduje celý rad intervencií smerom k matke aj k deťom: a podstatné je, že tím/informácie z komunity a proaktívna doktorka s individuálnym prístupom pomáhajú identifikovať „rizikovú“ situáciu rýchlo, čím zabezpečí prevenciu pred eskaláciou situácie.
Aké sú výzvy pri získavaní väčšieho počtu rodinných lekárov?
Mnohí lekári sa špecializujú na rôzne odbornosti – ale to len zvyšuje náklady. Mladí lekári si nevyberajú rodinnú medicínu, pretože o nej nevedia, a niektoré krajiny venujú príliš veľa pozornosti vzdelávaniu zdravotných sestier a komunitných pracovníkov.
Všetky tieto problémy možno riešiť správnymi stratégiami. Ale mať všeobecného lekára v prvej línii starostlivosti so širokým rozsahom klinických a interpersonálnych zručností znamená možnosť integrovať aspekty prevencie, diagnostiky a manažmentu a dohliadať na tím pri rozširovaní svojich zručností a kvality starostlivosti.
V neposlednom rade to tiež umožňuje identifikovať nesplnené potreby a riešiť ich. Napokon, vášeň rodinných lekárov, s ktorou sa snažia zmeniť životy a možnosti svojich pacientov, ide ruka v ruke s programom rovnosti v oblasti zdravia a s potrebou sociálnej zodpovednosti u odborníkov v oblasti zdravotníctva.
Rodinní lekári vidia každý deň na svojich klinikách vplyvy sociálnych determinantov zdravia a sú školení a motivovaní, aby sa zapojili do verejných a komunitných zdravotných intervencií spolu s inými organizáciami.
Špecializovaný výcvik je pomerne krátky, lekári slúžia v službách a zároveň sa zúčastňujú na školeniach, a keď vstúpia do pracovného pomeru, sú v prvej línii a majú všeobecný záber, čím znižujú mieru využívania nemocníc a ich náklady.
Preto apelujeme na vlády a všetkých s rozhodovacími právomocami, aby zabezpečili, že ich kroky smerom k silnejšej primárnej zdravotnej starostlivosti poskytujúcej služby celej populácii budú zahŕňať explicitné ciele o vyškolení adekvátneho zdravotníckeho personálu v podobe rodinných lekárov.
Amanda Howe
prezidentka WONCA
1 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs395/en/
2 WHO Report ‘Primary Care Now More than Ever‘ 2008
3 WHO Framework for Integrated People Centred Health Services
4 Dublin Declaration on Human Resources for Health, 2017
5 European Academy of Teachers in General Practice (EURACT). The European Definition of General Practice/Family Medicine. 2005; WONCA Europe.
http://www.woncaeurope.org/sites/default/files/documents/Definition%20EURACTshort%20version.pdf
6 Starfield, B., Shi, L., Macinko, J.https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2690145/
7 See www.globalfamilydoctor.
