Spoločnosť › SSVPL v novinách
Štátny skríning nám dal jasnú odpoveď
Predbežné výsledky skríningu KrCa sú pre mňa horkým sklamaním. Na test ponúknutý „na tácke“ až domov do schránky zareagoval len každý piaty Slovák.
Čo urobili tí ostatní? Zahodili test rovno do koša v domnienke, že im prišla nejaká reklamná zásielka? Neporozumeli zaslanému sprievodnému listu? Nesledujú TV? Nečítajú noviny? Alebo je hlavným dôvodom to, že kašlú na prevenciu?
Neverím, že dodatočné výzvy a povzbudenia občanov nejako podstatne zvýšia doterajšiu mizernú návratnosť. Cieľom bolo dosiahnuť 50 %, no už teraz je jasné, že cieľ nedosiahneme. Neverím, že návratnosť bude viac ako tých 32 %, ktoré v posledných rokoch dosiahli všeobecní lekári, keď svojim pacientom ponúkali ten istý test osobne v rámci preventívnej prehliadky.
Roky boli všeobecní lekári kritizovaní za to, že tento test absolvovalo len 32 % pacientov z tých, ktorí naň mali nárok. Roky boli obviňovaní z toho, že sa málo snažia. Ale je to naozaj tak?
Štátny skríning nám dal na to jasnú odpoveď. Poskytol nám dôkaz, že vzťah slovenskej populácie k prevencii je vlažný. Zodpovednosť za prevenciu nespočíva totiž len na pleciach všeobecných lekárov, ale „maslo na hlave“ majú aj pacienti, pretože za svoje nezodpovedné správanie a nečinnosť nenesú žiadnu zodpovednosť.
Svoj podiel viny by mal niesť aj štát za to, že občanov doteraz neviedol k prevzatiu zodpovednosti za svoje zdravie. V praxi sa stretávame úplne bežne s pasívnym postojom našich pacientov k vlastnému zdraviu a k prevencii – „robte so mnou niečo“, „volajte ma na preventívky“.
Každý občan tohto štátu by mal dostať na rovinu informáciu, že je z veľkej miery za svoje zdravie a choroby zodpovedný sám.
Osvetovú kampaň, ktorá prebehla v médiách na podporu skríningu, hodnotím pozitívne. Ako vedľajší efekt kampane sme v praxi zaregistrovali zvýšený záujem pacientov o túto tému, zvýšenú ochotu test absolvovať, ako aj zvýšenú návratnosť testov vydaných pacientom v rámci preventívnej prehliadky. Kampaň tak viedla k uľahčeniu našej každodennej práce. Práve preto by táto téma nemala v médiách vyhasínať, ale mala by logicky pokračovať ďalej.
Porovnávanie počtu vykonaných testov na skryté krvácanie v ambulanciách všeobecných lekárov so štátnym skríningom je však ako porovnávanie hrušiek s jablkami. Všeobecný lekár totiž musí test na skryté krvácanie v stolici naviazať na preventívnu prehliadku, ktorá sa zo zákona vykonáva každé dva roky.
Ak pacient na preventívku nepríde, lekár mu test neponúkne. V prvom rade by som preto navrhovala, aby vykonanie testu na skryté krvácanie nebolo viazané na termín vykonania preventívnej prehliadky.
Ak by sa predsa štát rozhodol o pokračovaní skríningu formou zasielania obálok, tak určite treba zvoliť iné ako zimné mesiace, keď mali pacienti obavy, či po vystavení tekutiny mrazu bude ešte test spoľahlivý. Kedy je však ideálne obdobie? Pretože ani horúce letné mesiace by asi vhodné neboli.
Otázny je tiež kľúč, podľa ktorého sa do skríningu vyberali pacienti, pretože sme sa stretli s tým, že test dostali aj neplatiči zdravotného poistenia, aj tí, ktorí test absolvovali pred menej ako rokom, dokonca aj pacienti, ktorí majú stómiu alebo sa na rakovinu hrubého čreva liečia.
Neodpustím si ani kritiku do vlastných radov. Stále sa na Slovensku nájdu všeobecní lekári, ktorý test na skryté krvácanie svojim pacientom ani neponúknu. Takých, čo nesprávne vykazujú testy do zdravotných poisťovní a mýlia si vykazovanie pozitívnych a negatívnych výsledkov testu je tiež viac než dosť. Preto sa nemôžeme čudovať, že ministerstvo zdravotníctva hľadá iné spôsoby, ako zabojovať s neslávnym prvenstvom Slovenska vo výskyte rakoviny hrubého čreva.
MUDr. Jana Bendová, PhD.,
hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo
Článok vyšiel v Zdravotnícke noviny, 30. máj 2019 | č. 22
