Spoločnosť › Tlačové správy
Prídu ľudia z regiónov o praktických lekárov?
(Zdroj foto: Adobestock.com)
Tlačová správa, Bratislava, 10. 10. 2017
Slovenská spoločnosť všeobecných praktických lekárov je znepokojená medializovanou správou o povinnom zvýšení prikázaného počtu hodín na ordinovanie v ambulancii. Varuje, že toto nariadenie bude pre mnohé ambulancie likvidačné.
V zdravotníctve sa pripravuje ďalšia regulácia, ktorá priamo zasahuje do výkonu práce všeobecných praktických lekárov. Podľa dostupných informácií sa má povinne zvýšiť počet hodín, kedy musí lekár ordinovať v ambulancii.
Chystá sa zvýšenie na 35 hodín týždenne, pričom všeobecný lekár bude povinný ordinovať minimálne dva dni v týždni do 15.00 hod.
Cieľom navrhovanej úpravy ordinačných hodín má byť lepšia dostupnosť starostlivosti všeobecných lekárov. Táto regulácia však pravdepodobne dosiahne presný opak. Mnoho všeobecných lekárov, najmä v regiónoch, bude nútených zatvoriť svoje ambulancie.
„Centrálna regulácia určite nie je namieste a paradoxne spôsobí zrušenie ambulancií v niektorých regiónoch. Máme dlhodobý akútny nedostatok záujmu o odbor všeobecného lekárstva a sme v období prirodzeného odchodu všeobecných lekárov z dôvodu veku, ktorý zasiahne asi 500 ambulancií. Navrhovaná úprava ordinačných hodín zákonom je absolútnym hazardom“, hovorí MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov.
Štát, alebo pacient?
Navrhnutá časová úprava sa nedá dodržiavať. Nielen preto, že samostatne pracujúci lekári kompletne zabezpečujú chod ambulancie, alebo trávia obrovské množstvo času administratívou a výkazmi pre poisťovne.
Čas berú aj úlohy, ktoré im vyplývajú z rôznych zákonov, regulujúcich výkon ich povolania, ako je napríklad povinné sústavné vzdelávanie, potrebné pre kvalitnú prax.
V kombinácii s novými povinnosťami, ako je elektronizácia, e-health, ktoré pribudnú od januára sa bude musieť lekár rozhodovať, či splní všetky požadované „štátne zadania“, alebo dá prednosť svojim pacientom.
Praktický lekár totiž okrem ordinovania v ambulancii zabezpečuje množstvo ďalšej činnosti, bez ktorej sa ich pacienti, najmä mimo veľkých miest nezaobídu. Patrí k nim ošetrenie imobilných pacientov v domácom prostredí. Kto vysvetlí tejto krehkej a najviac ohrozenej skupine pacientov, že lekár musí zostať do 15:00 možno v prázdnej ambulancii, namiesto návštevy ťažko mobilných pacientov?
Všeobecní lekári okrem toho vypracovávajú posudky a odborné nálezy pre úrady práce, pre mestá a obce, aby pomohli pacientom zabezpečiť si napríklad opatrovateľskú službu. Svoje ambulancie musia tiež bezodplatne poskytnúť Sociálnej poisťovni na posudkovú činnosť, potrebnú pre práceneschopnosť a uznanie invalidity.
Súčasťou ich práce sú obhliadky mŕtvych a povinná lekárska služba LSPP/APS. Praktickí lekári pre dospelých v čase rozpisu z Úradu pre dohľad nemôžu opustiť mesto.
Deje sa to minimálne 24-krát za rok, podľa počtu všeobecných lekárov v regióne. Spolu so službami LSPP/APS ide o viac ako 48 dní do roka. Samozrejme, bez finančnej kompenzácie.
Uvedený výpočet odbornej práce pre pacienta v ordinácii i mimo nej, spolu s papierovaním, náročnejším ako u podnikateľov je už teraz na hrane ľudských schopností. Pri navrhovanom nastavení ordinačných hodín budú všeobecní lekári neúmerne preťažení a vystavení obrovskému tlaku.
„Ak venujeme čas pacientom, nemáme šancu dodržať zákonné nastavenia. K tomu treba pripočítať fakt, že ambulancie primárneho kontaktu patria medzi najhoršie platené ambulancie pri najväčšom počte povinností. Už teraz je obrovským problémom nábor zdravotných sestier na naše ambulancie. Budú mať najnižšie platy a najdlhší pracovný čas. Myslíte si, že sa budú húfne hlásiť do všeobecných ambulancií? Mnohí lekári v danej situácii nebudú schopní udržať ambulanciu pri živote a noví lekári ťažko nastúpia do takýchto podmienok“, pokračuje MUDr. Makara.
Lekári sa vedia pacientom prispôsobiť aj bez zákona
V súčasnosti majú všeobecní lekári nastavené ordinačné hodiny tak, ako to vyhovuje požiadavkám ich pacientom v jednotlivých regiónoch a malo by to tak zostať. Lekár dobre vie, kedy pacienti do ambulancie chodia a kedy je prázdna.
Niektoré ambulancie sú vďaka samostatnému rozhodnutiu lekára dostupné až do večera. Naopak v obciach s nízkym počtom obyvateľov sa ordinuje iba pár dní v týždni.
V niektorých dedinkách pacienti čakajú na lekára už od 6.00 ráno, k čomu prispieva aj fakt, že za ďalším vyšetrením v inom zdravotníckom zariadení pacienti musia vycestovať mimo obce.
Povinné ordinovanie do 15.00 hod., dvakrát týždenne by v takýchto prípadoch znamenalo deväťhodinovú pracovnú dobu, alebo ignorovanie potrieb pacientov, ktorých treba vyšetriť ráno.
Zvýšenie počtu hodín zlepšenie neprinesie
Nový návrh neznamená zabezpečenie lepšej zdravotnej starostlivosti, len ešte viac zhoršuje pracovné podmienky všeobecným lekárom.
„Zlepšenie môže priniesť iba nárast počtu ambulancií, krytých aj finančne. Potrebovali by sme, aby zdravotné poisťovne boli zákonne zaviazané investovať do primárneho segmentu minimálne 5 % zo zdravotníckeho rozpočtu. To skvalitní služby v ambulanciách, zníži počty pacientov a ich čas strávený v čakárni. A hlavne, predĺži čas potrebný na kvalitné a komplexné ošetrenie. Predĺženie ordinačnej doby a ďalšie nezmyselné pravidlá, podľa mňa povedú k ďalšiemu úbytku všeobecných lekárov a zhoršeniu už zlej súčasnej situácie. Kto by mal záujem zistiť, ako pracuje všeobecný lekár, rád ho privítam vo svojej ambulancii v Snine“, dodáva prezident Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov.
Celkom prirodzene sa vynára otázka, ako chce v takýchto podmienkach štát zabezpečiť nárast počtu všeobecných lekárov.
Prikáže v najbližšom období zákonom vykonávať túto profesiu vybraným skupinám lekárov a zakážete im odchod zo Slovenska?
MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov, pôsobí ako všeobecný lekár v ambulancii v Snine.
V prípade otázok kontaktujte:
MUDr. Peter Makara, Tel. +421 9030705 055
E-Mail: peter.makara@gmail.com
Kontakt s médiami zabezpečuje Advantage, s.r.o,
Jana Koziaková, Tel. +421 911 422120
E-Mail: koziakova@advantage.sk
Dlhodobo ignorované čísla a fakty
- Základná sadzba ordinačných hodín
V Českej republike, ktorá je nám ekonomicky aj kultúrne najbližšie, je základná sadzba 25 ordinačných hodín. Každé ďalšie navýšenie je na dohode medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľmi a je odmenené vyššou sadzbou. Na Slovensku sa navrhuje 35 ordinačných hodín, bez uvedenia finančného krytia. - Počet pacientov
Počet pacientov na jedného lekára na Slovensku je vyšší o 30-50 % oproti počtu pacientov napr. v Českej republike alebo v Rakúsku, pričom platby sú o dve tretiny, alebo o polovicu nižšie. V Českej republike, Rakúsku, alebo Nemecku je limitovaný počet ošetrení na deň na 20 pacientov. Na Slovensku pripadá 50 až 100 pacientov denne na jedného praktického lekára, za platby ktoré nepokrývajú ani prevádzkové náklady ambulancie. - Nedostatok ambulancií
Na Slovensku sa za posledných 20 rokov nezvýšil počet ambulancií primárneho kontaktu. - Finančné ohodnotenie
Na Slovensku patria ambulancie primárneho kontaktu medzi najhoršie platené ambulancie, pri najväčšom počte povinností. Povinnosť slúžiť (LSPP) je pod hrozbou pokuty zabezpečená zákonom, ale mzda už zabezpečená nie je a lekári niekde dodnes slúžia za celkovú cenu práce 4 €. - Investície poisťovní do primárneho kontaktu
Už roky na Slovensku investujú zdravotné poisťovne do primárneho kontaktu iba necelé 2 %. V Českej republike je to cca 5 % , vo Švajčiarsku 25 %.
Poisťovne tvrdia, že viac zdrojov do primárneho kontaktu môžu dať iba keď lekári zvýšia výkon. Pri počte 50-100 pacientov denne v ambulanciách slovenských všeobecných lekárov je uvedený argument priam výsmechom.
