Spoločnosť › Články zo Všeobecného praktika
V meste sa nestáva, že by som liečil celú rodinu
Nachádzame sa v obci Miloslavov neďaleko Bratislavy. Moderný satelit, v bývaní aktuálny trend, keď sa mladé rodiny snažia sťahovať sa mimo hlavného mesta a ruchu, ale zároveň mať mesto a jeho služby stále na dosah. Na dverách veľmi roztomilého domčeka je nápis MyDOCTOR+, vľavo je ambulancia všeobecného lekára pre dospelých, vpravo ambulancia všeobecného lekára pre deti. Oproti budove je lekáreň, pri dome je komfortné parkovisko. Ideálne miesto pre prax rodinného lekárstva. A MUDr. Peter Lipovský sa príležitosti chytil ukážkovo. Akoby chcel ukázať, že na Slovensku môže pojem rodinné lekárstvo dostať reálne kontúry. A pre mnohých, ktorí váhajú, či nabrať odvahu stať sa rodinným lekárom, hoci na Slovensku tento pojem nie je oficiálne zavedený, môže byť inšpiráciou, ale aj návodom, ako sa to dá a prečo je rodinné lekárstvo jedinečné.
Práca s generáciami je úžasná
Peter Lipovský začal lekársku kariéru za hranicami Slovenska. Študoval a pôsobil v Prahe, neskôr v Štokholme. Lekárske povolanie bolo Petrovým snom už od malička. „Vždy som chcel pomáhať iným. Aj preto som sa snažil pracovať už popri škole. V nemocnici ako sanitár, neskôr ako medik-brigádnik,“ približuje svoje začiatky. Na konci štúdia sa mu naskytla možnosť odísť do Štokholmu. Švédsko je známe výborne fungujúcim a efektívnym systémom poskytovania zdravotnej starostlivosti. „Práve v takom prostredí nájdete inšpiráciu, ako robiť veci správne,“ vraví a vysvetľuje na príklade: Nemôže sa stávať, že pacient sedí štyri hodiny v čakárni a odchádza zdeprimovaný. Napriek lákavým ponukám z Prahy i Štokholmu napokon predsa len zostal na Slovensku. Ešte vo štvrtom ročníku sa mu narodil syn a musel si vybrať medzi kariérou v zahraničí alebo na Slovensku. Rodina a láska k domovine napokon vyhrali. A rozhodnutie dodnes neľutuje. „Verili sme, že po roku 1989 to pôjde v medicíne rýchlo hore,“ vysvetľuje ďalší z dôvodov, prečo napokon nezostal v Štokholme. Ako lekár začal pôsobiť v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v Podunajských Biskupiciach. Zároveň pracoval pre švajčiarsku nadnárodnú farmaceutickú firmu, kde sa priučil manažérskym zručnostiam. Po dvadsiatich rokoch ho to však opäť lákalo do lekárskej praxe. Vybral si všeobecné lekárstvo pre dospelých. Po ambulancii v Bratislave mu prax v Miloslavove umožnila splniť si ďalšiu víziu – byť rodinným lekárom. „V meste sa nestáva, že by som liečil celú rodinu. V Miloslavove pracujem s generáciami. Viem si utvoriť obraz, keďže vidím, ako fungujú rodinné vzťahy, vnímam zdravotnú, sociálnu či psychickú stránku,“ hovorí a prízvukuje, že ak by sa v mnohých prípadoch vyriešili vzťahy, ubudlo by stresu, a teda aj chorôb. Muža v bielom plášti si v Miloslavove vážia. „Je to rodinnejšie. Pacienti sem často chodia aj s deťmi, ak ich nemajú kam dať. Ale som rád, veď o pár rokov to môžu byť moji pacienti,“ hovorí.
Ambulancia vyrástla s rozvojom obce
„Moja misia rodinného lekára sa začala v roku 2015, keď som sa stretol s pani doktorkou Cymbalovou, ktorá zakladala ambulanciu všeobecného lekára tu v Miloslavove. V tom čase mala pani doktorka okolo 800 pacientov a obec naberala na rozvoji a vývoji. Dnes už má okolo 6 000 obyvateľov. Keďže som pracoval s dospelými pacientmi, veľmi často mi kládli požiadavku na vytvorenie ambulancie pre deti. Boli to ľudia, ktorí sa sem presťahovali, mali tu svojho lekára, ale ich deti v mieste bydliska lekára nemali. A tak vznikla myšlienka, aby na jednom mieste bola ambulancia všeobecného lekára aj pediatra. Vyhliadli sme si objekt, ktorý je v blízkosti lekárne. Bol to rodinný dom, ktorý sme zrekonštruovali, pristavili a vytvorili miesto, ktoré je dnes využívané pre obidve ambulancie. Naši pacienti nesmierne oceňujú to, že všetky procesy, ktoré sa vykonávajú v rámci našej ambulancie, sú vždy jasne zadefinované a organizačne zvládnuté. Samotný pobyt pacienta u nás je obmedzený naozaj len na nevyhnutný čas, to znamená, že v čakárni nestretnete veľa pacientov – maximálne troch. Toto opatrenie sa nám osvedčilo aj počas pandémie, kde takáto regulácia pacientov bola nevyhnutná. Takto zabránime aj tomu, aby sa v čakárni miešali chorí a zdraví pacienti, ktorí prišli len na preventívnu prehliadku alebo očkovanie. Tento systém sa stretol s veľkým pochopením a spokojnosťou našich pacientov. Tým, že tu máme rodiny, často ako lekári vedieme komunikáciu a zisťujeme, aký je v danej rodine problém, čo nám našu prácu dokáže uľahčiť,“ hovorí Peter Lipovský
Základom je recepcia
„Vitajte v našej ambulancii všeobecného praktického lekárstva, ktorá je zároveň na rovnakom mieste ako pediatria, čiže poskytovanie zdravotnej starostlivosti našim deťom. Neoficiálne nazývame našu kliniku klinikou rodinného zdravotníctva, keďže tu máme rodiny, aj keď na Slovensku takáto špecializácia rodinného lekára neexistuje,“ predstavuje svoju kliniku Peter Lipovský. „Prechádzame priestorom recepcie pretože dnes je absolútne nevyhnutné, aby každá takáto ambulancia mala čo najlepšiu organizáciu. Hovoríme o komunikácii s pacientmi, o objednávacom systéme pacientov, dávania spätnej väzby. V dnešnom svete už bez kvalitnej administratívnej sily a zabezpečenia by takáto klinika nedokázala fungovať. Je to vstup do našich priestorov, zároveň robíme všetko pre to, aby sme o našich pacientoch vedeli čo najviac ešte pred tým, ako sa rozhodnú k nám prísť. Všetci naši pracovníci sa snažia čo najviac komunikovať s našimi pacientmi, či už prostredníctvom telefonických rozhovorov, elektronickej pošty, alebo iných objednávacích systémov,“ dopĺňa.
Vybavenie ambulancií posúva všeobecné lekárstvo
Keď sa navrhovali priestory kliniky, záležalo na niekoľkých dôležitých bodoch: „V prvom rade, aby bola veľmi vysoká efektivita v rámci práce, čiže aby sa nestrácal čas tým, kedy privítame pacienta a pacient sa vyzlieka, oblieka a pod. Preto sú tieto priestory prechodné, čiže vieme prechádzať z jednej miestnosti do druhej, nemusíme prechádzať cez čakáreň. Vtedy sa ten čas efektívne využíva, na začiatku s pacientom pracuje sestra, a potom prichádza lekár, ktorý robí ďalšie úkony.“
Je veľmi dôležité pri logistike kliniky, aby sme si každý priestor podrobne premysleli. Ďalším dôležitým bodom pre kliniku je technické a elektronické zabezpečenie, ktoré je už v dnešnej ambulancii všeobecného lekára nevyhnutnosťou. Veľmi dôležité je zdravotnícke vybavenie v samotných ambulanciách, a to prístroje, ako sú: EKG, ABI, CRP, vyšetrenie stolice na skryté krvácanie, INR, 24-hodinový monitoring tlaku krvi, ultrazvukový prístroj na ultrazvuk brucha, na ktorý si majú možnosť všeobecní lekári urobiť certifikát. „Všetky tieto nástroje výrazne posunuli všeobecné lekárstvo vpred v rámci kompetencií. Toto zabezpečenie je veľmi dôležité, pretože dokazuje to, že skoro 90 % pacientov vieme ošetriť už v našej ambulancii. Dôležitým bodom ambulancie je kvalitná sestra a zdravotnícky tím, ktorý je dôležitým faktorom poskytovania kvalitnej zdravotníckej pomoci,“ dopĺňa.
Všeobecný lekár otvára dvere
Povolanie všeobecného lekára podľa Petra Lipovského vyhovuje ľuďom, ktorí sú manažérsky zdatní, sú motivovaní mať vlastnú ambulanciu a sú ochotní ísť so svojou vlastnou kožou na trh. „Zároveň sa vieme s pacientmi navzájom vychovávať. Všeobecný lekár stále pracuje s tou istou komunitou ľudí, pacienti veľmi oceňujú, ak niečo funguje, sú oveľa viac spolupracujúci, ako keby to nefungovalo. Našou úlohou lekára je namotivovať pacientov, aby si uvedomili, že voči svojmu zdraviu majú veľkú povinnosť. Všeobecný lekár sa dnes posúva skôr v úlohe kouča. Dnes sa už nevyskytujú choroby ako v minulosti, kde bolo veľa infekčných ochorení, veľa fyzickej práce, ľudia nemali taký prístup k informáciám ako dnes, preto všetko, čo povedal lekár, bolo „sväté“. Ja sa dnes teším z toho, že pacienti prídu už s nejakými informáciami a majú snahu si naštudovať a vzdelávať sa v oblasti problému.
Základom je nedehonestovať, ale snažiť sa získať si toho pacienta pre partnerstvo. Keď pacient vidí, že lekár ho berie vážne a snaží sa s ním informácie rozobrať, pomôcť mu vytriediť nesprávne alebo menej dôležité, prehlbuje to vzťah a zvyšuje dôveru. A práve tieto situácie vnímam ako posunutie našej úlohy všeobecného lekára do úlohy kouča, to znamená, že ho usmerňujem, komunikujem s ním,“ hovorí. Dnes máme kvalitné jedlo, kvalitné výživové doplnky, ku ktorým sa väčšina pacientov nemá problém dostať. U pacientov skôr vnímam psychosomatickú záťaž, kde je potrebné, aby lekár využíval tie svoje manažérske schopnosti. Nie je to len o tom: predpíšem ti liek a užívaj ho, ale snažím sa ho koučovať, pomáhať mu, byť mu nápomocný. Toto na tom povolaní milujem, preto si myslím, že je toto povolanie šité na mieru ľuďom, ktorí sú vystavaní svojimi charakterovými črtami, sú komunikatívni, ale zároveň vedia pacientom aj načúvať. Všeobecný lekár otvára dvere tam, kam topacient potrebuje. Musí myslieť komplexne, väčšinu prípadov vyrieši sám, komplikované stavy v spolupráci so špecialistami. My sme prvý kontakt, od nás a od našej kvalitnej práce závisí celá ďalšia ambulantná a nemocničná starostlivosť,“ uzatváraPeter Lipovský.
Prečítajte si tiež:
