Braňo Závodský Naživo: Michaela Macháčová

Pridané 15. júla 2019 | Rozhovor -

Branislav Závodský, moderátor: „Praktickí lekári hovoria o kríze a varujú pred kolapsom. Dve tisícky ambulancií sa obávajú, či dokážu zabezpečiť pre pacientov dostupnú zdravotnú starostlivosť a sťažujú sa na slabé odmeňovanie. Rokovania so štátnou zdravotkou sú na bode mrazu.

Čo to vlastne znamená a čo žiadajú lekári a ich ambulancie? Ako na to môžu doplatiť pacienti? A prečo sú stále poslední tí, ktorí majú byť prví? Na Slovensku sa okrem toho tento týždeň stretávajú dve tisícky rodinných a všeobecných lekárov.

Konferencia globálnej úrovne má riešiť ľudskú stránku medicíny. Ako sa má teda vyrovnať lekár s prístupom k pacientovi? Ako vôbec má vyzerať správny prístup nášho praktického lekára? Čo od neho očakávame a čo nám je schopný poskytnúť?

O tomto všetkom sa pobavíme dnes tu v štúdiu s viceprezidentkou Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov, zároveň aj prezidentkou tejto veľkej Európskej konferencie všeobecných praktických lekárov tu u nás na Slovensku Michaelou Macháčovou. Pani doktorka, dobrý deň, vitajte u nás.“

Michaela Macháčová, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti pre všeobecné praktické lekárstvo a prezidentka WONCA Europe konferencie 2019, (hosť v štúdiu): „Dobrý deň, ďakujem.“

Branislav Závodský: „Veľmi pekne ďakujem, že ste prišli. No, poďme najprv k tej téme, ktorá je veľmi vážna, evidentne aj z tých vašich správ mimoriadne aktuálna a horúca. Hovoríme o dlhoročnej kríze v dofinancovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti, najmä teda u všeobecných praktických lekárov. Chcem sa spýtať, že čo tým myslíte, aká je teda v tomto momente situácia so všeobecnými a praktickými lekármi z pohľadu ich príjmov, ich fungovania, a aké sú možno riešenia?“

Michaela Macháčová: „Momentálne sme stále v jednaní so zdravotnými poisťovňami, ktoré sa však na druhej strane bránia, že nemajú dostatok financií zo strany štátu. My sme v podstate platení od kapitácie, čiže koľko máme v registri pacientov, za každého pacienta mesačne dostávame kapitáciu. Tá kapitácia je viazaná – čím vyšší vek, tak tým vyššia kapitácia, maximálne však dosahuje 3 eurá.“

Branislav Závodský: „3 eurá je maximum, čo dostanete za pacienta, ktorého máte akoby v tom vlastnom zozname, ktorý je vaším pacientom.“

Michaela Macháčová: „Áno, presne, s tým, že my by sme určite uvítali, keby bola tzv. vážená kapitácia, ako majú trebárs napríklad aj v Holandsku, kde sa nepozerá len na vek pacienta, pretože častokrát starý človek nemusí byť chorý, a mladý človek, 40–50-ročný je…“

Branislav Závodský: „Nemusí byť úplne zdravý.“

Michaela Macháčová: „… a má veľa ochorení, čiže to by bolo výborné, keby vlastne tá kapitácia bola, preto sa volá vážená, že by bola oddiferencovaná nielen od toho veku, ale by sme dostávali viacej peňazí aj za náročnejších pacientov, chorých pacientov, ktorí vyžadujú tú vyššiu starostlivosť a tú našu pozornosť. Čiže, my sme financovaní, vlastne dostávame z tých zdravotných poisťovní, dostávame mesačne túto kapitačnú platbu…“

Branislav Závodský: „Tie 3 eurá, čo ste spomínali, tá najvyššia, aká je tá priemerná, alebo najnižšia?“

Michaela Macháčová: „Mohli by sme povedať, že okolo tých, tie 2 – 2,5 eura by to mohlo byť tak priemerne…“

Branislav Závodský: „A toto je jediný príjem všeobecného praktického lekára?“

Michaela Macháčová: „Toto je príjem, ktorý máme mesačne zaručený, plus k tomu nad rámec kapitácie sú hradené určité výkony, a to sú preventívne prehliadky, ktoré sa uskutočňujú každé dva roky. Tie sú v podstate povinné pre toho pacienta, u pacientov, ktorí sú darcami krvi, tak tam sa to uskutočňuje jedenkrát ročne. Súčasne môžme robiť predoperačné vyšetrenia, to sa nám podarilo vybojovať, dostali sme kompetencie…“

Branislav Závodský: „Za to dostanete tiež od poisťovne peniaze.“

Michaela Macháčová: „Za to dostaneme, to je zase to nad rámec kapitácie, je platby. Môžme sa starať o pacienta s vysokým krvným tlakom, ale podmienka je taká, že my ho musíme prvého zdiagnostikovať, nemal by už predtým byť u špecialistu. Tým pádom…“

Branislav Závodský: „Aha, ak bol tak tým pádom platba neexistuje.“

Michaela Macháčová: „Áno, je tá platba, keď si porovnáte, keď chcete investovať to vybavenie na to, aby ste toho pacienta s tým vysokým krvným tlakom mohli monitorovať, čiže EKG samozrejmosť, ale to 24-hodinové meranie krvného tlaku, to je relatívne vysoká investícia…“

Branislav Závodský: „Ten Holter, alebo ako sa to volá.“

Michaela Macháčová: „Áno, Holter sa to volá ľudovo, a je to relatívne veľká investícia, a pritom tá platba za toho pacienta za rok je okolo 24 euro, sledovanie toho hypertonika.“

Branislav Závodský: „No, lebo ja sa to práve preto pýtam, lebo ak teda všeobecní praktickí lekári hovoria o kríze a dokonca varujú pred kolapsom, tak to má asi nejaký hlbšiu podstatu, to znamená, že, ak by som to tak zjednodušil, tak vlastne tvrdíte, že tie peniaze, ktoré máte či už za kapitáciu, za tých pacientov, o ktorých sa teda staráte každý mesiac čo mesiac, plus tieto ďalšie extra peniaze za tieto vyšetrenia a prehliadky, alebo, čo ja viem čo, takže je to skrátka málo, že to nestačí?“

Michaela Macháčová: „Ono to nestačí preto, pretože u nás v podstate ten lekár, aby vedel zabezpečiť, keďže my sme súkromní podnikatelia, väčšinou sme, fungujeme v s.r.o. systéme, a keďže chceme zabezpečiť vlastne celý ten chod tej ambulancie, to sa nepozerajme, že mne dôjde len príjem z tej poisťovne, ale ja musím zaplatiť sestričku, prenájom, atď…“

Branislav Závodský: „Toto všetko z tých peňazí.“

Michaela Macháčová: „Toto všetko z tých peňazí, samozrejme, zo žiadnych iných, a ja potrebujem mať minimálne tých 1 500 – 1 600 pacientov vo svojej kapitácii, aby som toto dokázala zabezpečiť, a to nehovorím, sebe si nemôžem dať tabuľkový plat, ktorý mi prináleží podľa počtu mojich atestácií, podľa odpracovaných rokov…“

Branislav Závodský: „Čiže si dávate plat aký? Že toľko, čo zostane, tak to ide potom na plat toho lekára, ktorý vedie tú ambulanciu?“

Michaela Macháčová: „Presne, lebo by som inak tým pádom musela ukrátiť napríklad sestričku, ktorú ale musím zaplatiť a chcem ju zaplatiť, pretože…“

Branislav Závodský: „Dá sa povedať, aký je priemerný plat takéhoto praktického všeobecného lekára tu na Slovensku po tom, čo zaplatí všetky tieto náklady?“

Michaela Macháčová: „Možno, že okolo takých 1 000 – 1 500 eur, ale to by som, možno…“

Branislav Závodský: „Vážne?“

Michaela Macháčová: „Myslím si, že som to prehnala.“

Branislav Závodský: „Že ešte menej to môže byť.“

Michaela Macháčová: „Ešte menej je to, hej. Preto si myslím, že jednoduchšie je, aj v súčasnosti sa radšej zamestnať, prísť ráno do roboty…“

Branislav Závodský: „Ako kde? Kdesi v nemocnici, alebo…?“

Michaela Macháčová: „V nemocnici napríklad, kde máte ten tabuľkový plat, zarobíte si na tých službách, a potom už vás nič iné nezaujíma, všetko ostatné zabezpečuje váš zamestnávateľ.“

Branislav Závodský: „Tak, rozumiem, no a to, čo ste spomenuli, že ak vôbec chce takýto praktický lekár vyžiť, tak že musí mať, musí sa starať minimálne o okolo 1 700 pacientov…“

Michaela Macháčová: „1 700 pacientov…“

Branislav Závodský: „Ja si to neviem predstaviť, čo to znamená, to je veľa, alebo je to málo, alebo čo je to?“

Michaela Macháčová: „Ja mám napríklad 2 400 pacientov, a keď sa chcete každému pacientovi poriadne venovať, keď sa chce venovať naozaj medicíne, venovať sa aj nielen pozeranie do hrdla, ale pozerať toho pacienta aj po tej kardiálnej stránke, aj sledovať iné ochorenia, tak tomu pacientovi musíte venovať aj viacej času. A keď si predstavíte, že denne, pretože u nás je viacmenej taký ten otvorený systém…“

Branislav Závodský: „Vy pôsobíte v Topoľčanoch, aby bolo jasné.“

Michaela Macháčová: „Ja pôsobím v Topoľčanoch, áno, ja som všeobecný lekár v Topoľčanoch, viacmenej mám na starosti, situovanú mám ambulanciu v Topoľčanoch, ale viacmenej mám na starosti okolité dediny, čiže moji pacienti sú viazaní na autobusy, nejaký objednávací systém ja si nemôžem dovoliť, pretože jednak sú to aj seniorskí pacienti, a musíme brať ohľad hlavne na tie autobusy, kedy prídu, a…“

Branislav Závodský: „Rozumiem.“

Michaela Macháčová: „A denne máme do tých 50 – 60 ľudí na tej ambulancii, ktorých musíte vyšetriť. A plus nám ešte pribudli…“

Branislav Závodský: „Koľko ste povedali? 50- 60…?“

Michaela Macháčová: „50- 60 ľudí…“

Branislav Závodský: „Každý deň?“

Michaela Macháčová: „Počas chrípkovej epidémie to je raz toľko, a keď ešte zastupujete kolegu trebárs, ktorý ochorie, tak máte čo robiť, aby ste boli…“

Branislav Závodský: „Dobre, ale stále je to jedno, či urobíte vyšetrenie, že, teraz to preženiem, že dve, alebo 2 400…“

Michaela Macháčová: „Nie, tá platba je rovnaká, toto je také demotivujúce pre nás, že vy môžte spraviť pre toho pacienta, vy mu môže urobiť akékoľvek vyšetrenie, tá platba je stále rovnaká.“

Branislav Závodský: „No dobre, a čo by tomu pomohlo, keby teda tie poisťovne tú kapitáciu zvýšili? To by bola pomoc?“

Michaela Macháčová: „To by bolo výborné, keby poisťovne kapitáciu zvýšili, a keby sa zvýšili ešte nad rámec kapitácie ďalšie výkony, ale tým pádom by nám museli aj pustiť kompetencie. My sme veľmi obmedzení v kompetenciách. V porovnaní so zahraničím, kde ten, napríklad v Holandsku 98 % pacientov vyrieši všeobecný lekár pre dospelých, neposiela k žiadnemu špecialistovi, pretože všetko si vie spraviť na ambulancii…“

Branislav Závodský: „OK, ale to by ste mali asi problémy potom s tými ambulantnými lekármi – špecialistami…“

Michaela Macháčová: „Nemali by sme problém.“

Branislav Závodský: „Nie? By ste mali viac?“

Michaela Macháčová: „Samozrejme aj špecialistom by netrebalo navýšiť, pretože oni by sa starali naozaj už o toho vážne chorého pacienta.“

Branislav Závodský: „Aha, OK, no, dobre, ak som zaregistroval správne, tak čo sa týka tých rokovaní, vy ste to už spomínali, tie zdravotné poisťovne, tak ja som zachytil také informácie, že by ste mohli byť dohodnutí s Dôverou o navyšovaní úhrad zhruba 12 %, s Unionom o zhruba 10 %, Všeobecná, neviem, teda, ako ste tam. Toto sú čo za čísla? Ako, čo vám…?“

Michaela Macháčová: „To sú momentálne nereálne čísla.“

Branislav Závodský: „Aha, nereálne.“

Michaela Macháčová: „Nereálne.“

Branislav Závodský: „Čiže to sa len hovorí, že o toľko…“

Michaela Macháčová: „To sa len hovorí, stále je to v rokovaní, je pravda, že tie poisťovne niečo popustili v prospech všeobecných lekárov, ale tiež každý si stráži ten svoj budget a vyhovára sa, že nemáme toľko peňazí…“

Branislav Závodský: „Čiže jednak neveríte tomu, že by sa tie zmluvy takto zdvihli, a jednak, keby sa náhodou aj zdvihli, tak stále nestačí?“

Michaela Macháčová: „Ja som optimista, ja tomu verím, ale zase na druhej strane my potrebujeme v prvom rade, aby sme mali všeobecných lekárov, nových všeobecných lekárov, pretože ja môžem mať 5 000 ľudí v obvode, zarobím, ale ja to…“

Branislav Závodský: „Rozumiem, proste nemôže to stihnúť ten lekár.“

Michaela Macháčová: „Nemôžem to stihnúť, nevyšetrím tých pacientov.“

Branislav Závodský: „To je aj tá moja ďalšia otázka, že ako vôbec je to na Slovensku so všeobecnými lekármi, aká je ich veková štruktúra, koľko ich vlastne máme, lebo podľa údajov, ktoré zas uvádzate vy, na Slovensku už dnes chýba okolo 500 všeobecných praktických lekárov, čo je brutálne číslo, no ale dodávate aj to, že vzhľadom na ten vysoký priemerný vek nás v najbližších rokoch čaká odchod ďalších 500 lekárov, je to v skutočnosti až takéto?“

Michaela Macháčová: „Ten exodus už začal. Už aj Bratislava má problém, kde pediatri začali skladať ambulancie do rúk VÚC lekára, takto aj v iných regiónoch, proste nemajú komu odovzdať ten svoj obvod, nie je proste…“

Branislav Závodský: „Povedzme, že lekár končí, lebo už je starší, tak necháva celý ten svoj kmeň tak, lebo nemá kam prejsť?“

Michaela Macháčová: „A odovzdá VÚC lekárovi, a ten v podstate potom hľadá náhradu ďalších lekárov pre týchto ľudí…“

Branislav Závodský: „… kam by sa mali zapísať…“

Michaela Macháčová: „Samozrejme, a každý sa tomu bránime, lebo už teraz robíme, máme hrozne veľa pacientov, v stave, keď sa pozrieme na tie rurálne oblasti, vidiecke oblasti, tam častokrát ten lekár sa stará o 3- až 5-tisíc ľudí, to sú nepredstaviteľné čísle, keď to porovnáme so zahraničím, kde ten lekár má tisíc ľudí, je tam tím lekárov, päť všeobecných lekárov, a stará sa trebárs o toho…“

Branislav Závodský: „Takto to máte spočítané, že priemerné čísla tú takéto v západnej Európe? Tisíc ľudí na jedného praktického rodinného lekára?“

Michaela Macháčová: „Všetko majú oni, pekne majú objednávací systém, čiže oni sa krásne venujú tej medicíne, aj tej ľudskej stránke medicíny, keďže majú čas aj porozprávať sa s tým pacientom, pretože aj do je veľmi dôležité, častokrát netreba ani liečba, ale sa porozprávať, ale vás tlačí ten…“

Branislav Závodský: „Rozumiem.“

Michaela Macháčová: „… a myslím si, že naši všeobecní lekári na Slovensku by si zaslúžili medailu, lebo to, čo všetko oni dokážu pri tomto nápore, dennom pacientov, plus ešte služby k tomu, plus sú to lekári, nás vlastne zachraňujú lekári v dôchodkovom veku. Keby si tí teraz povedali, že dosť, tak my mladí lekári…“

Branislav Závodský: „Čo by sa stalo?“

Michaela Macháčová: „Neviem, čo by sa stalo.“

Branislav Závodský: „A koľko je ich takýchto, ktorí vstupujú pomaly do dôchodkového veku?“

Michaela Macháčová: „No, my máme štatisticky vyrátané, že do desiatich rokov by sme mali prísť zhruba o tých tisíc lekárskych miest, to vychádza…“

Branislav Závodský: „Len tak pre informáciu, dnes, ak som povedal, že je zhruba 2 000 ambulancií, koľko je všeobecných praktických lekárov, plus, mínus?“

Michaela Macháčová: „Okolo 2 340 by mal byť…“

Branislav Závodský: „A vy hovoríte, že do desať rokov môžme prísť o tisíc, o takmer polovicu z nich?“

Michaela Macháčová: „… lekárskych miest, áno, a v súčasnosti už máme 43 % lekárov, ktorí majú viac ako 55 rokov, a 28 % lekárov, ktorí majú viac ako 60 rokov.“

Branislav Závodský: „Fúha, to sú tí, ktorí už o chvíľočku nastupujú do dôchodku.“

Michaela Macháčová: „Ktorí už sú pomaly pobalení, ale ešte… vyslovene sme im vďační, že nám pomáhajú zachraňovať túto situáciu.“

Branislav Závodský: „Oni častokrát aj ostávajú, aj keď sú už na dôchodku, lebo to nemá prebrať kto?“

Michaela Macháčová: „Presne.“

Branislav Závodský: „No dobre, ak to je naozaj, ten výhľad je naozaj takto negatívny? Lebo čo viem, tak predseda tu nám funguje na Slovensku tzv. rezidenčný program, kde mladí lekári, teda medici po skončení univerzity môžu ísť na skrátenú trojročnú atestáciu práve na všeobecné lekárstvo, aby sa postupne zapĺňali tieto miesta, ktoré hovoríte, že už dnes vlastne nemáme mínus 500. Nič? Nepomáha?“

Michaela Macháčová: „Táto situácia vlastne, alarmujúca situácia, to nemáme teraz aktuálnu situáciu, táto tu už trvá dlho, pretože rezidentský program bol spustený v roku 2013…“

Branislav Závodský: „Áno, veď práve preto sa pýtať, že…“

Michaela Macháčová: „Vtedy si uvedomili kompetentní…“

Branislav Závodský: „Že je vás málo.“

Michaela Macháčová: „Že je nás málo. A tento program bol spustený v roku 2013, a keď vám poviem štatistiku, koľko rezidentov skončilo od roku 2014 do roku 2017 – 217 rezidentov. A ten rezidentský program sa vlastne spustil preto, aby sme 900 nových lekárov začlenili do budúcna…“

Branislav Závodský: „To máme za štyri roky 217.“

Michaela Macháčová: „217.“

Branislav Závodský: „A viete aspoň garantovať, že tých 217 naozaj vstúpilo do toho systému, že sú už dneska naši všeobecní lekári?“

Michaela Macháčová: „Nie, to nevieme garantovať, pretože momentálne ambulancia všeobecného lekára je neatraktívna pre mladého lekára.“

Branislav Závodský: „Z dôvodu…“

Michaela Macháčová: „Z dôvodu toho, musel by si ambulanciu zafinancovať, odkúpiť…“

Branislav Závodský: „To znamená, zariadiť, prístrojovo, akokoľvek, ľudsky…“

Michaela Macháčová: „Jednoznačne.“

Branislav Závodský: „… lebo potrebuje tam personál.“

Michaela Macháčová: „Samozrejme. Jednak je neúnosné o toľko veľa pacientov sa starať. Títo mladí ľudia, pre nich je lepšie sa radšej zamestnať u toho lekára, pomáhať mu, ale tým pádom pre neho je osemhodinový pracovný čas a potom ide domov, a o ďalšie veci sa už nestará.“

Branislav Závodský: „Sa už nestará.“

Michaela Macháčová: „Pretože niekto si povie, veď ordinujete do 12.00 hod., ale ja ešte od 12.00 hod do 15.00 hod. mám poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez prítomnosti pacienta, to je tá agenda, kedy vypisujem…“

Branislav Závodský: „Administratíva, písanie vecí, komunikácia s poisťovňami…“

Michaela Macháčová: „Ja tomu ani nehovorím administratíva, to máte vypísanie na invalidný dôchodok tlačivo, vypísanie pre komerčné poistenie, to sú všetko veci, kde sa nesmiete pomýliť, pretože…“

Branislav Závodský: „A toto ten takýto lekár proste nerieši, lebo on len príde k svojmu lekárovi na službu a odchod domov.“

Michaela Macháčová: „Samozrejme, samozrejme.“

Branislav Závodský: „No čo s tým teda? Zvýšiť radikálne peniaze, zatraktívniť to nejakým iným spôsobom?“

Michaela Macháčová: „Jednoznačne. Musí proste byť tento odbor zatraktívnený, pretože všeobecné lekárstvo je základ, v každom štáte.“

Branislav Závodský: „No, je to ten lekár prvého kontaktu, takpovediac.“

Michaela Macháčová: „Áno. Takisto aj na poslednej vlastne WHO, stretnutie, ktoré sa uskutočnilo…“

Branislav Závodský: „Svetovej zdravotníckej organizácie, jasné.“

Michaela Macháčová: „… zase, to všeobecné lekárstvo, tá primárna zdravotná starostlivosť bola postavená na tú prvú úroveň, čiže len lekár, ktorý by mal v podstate odchytiť každého pacienta, každé ochorenie, zmanažovať a len v tých krajných prípadoch, kedy si už nevie s tým pacientom ďalej rady, poslať k špecialistovi.“

Branislav Závodský: „Vaše vysvedčenie, pani doktorka, súčasnej ministerke a jej predchodcovi Tomášovi Druckerovi, myslím teda ministrom zdravotníctva za tejto vlády v týchto veciach, o ktorých sa bavíme, akú známku im dávate?“

Michaela Macháčová: „To si ja nemôže dovoliť ich známkovať.“

Branislav Závodský: „Ale môžete, povedzte.“

Michaela Macháčová: „Nie, nemôžem si dovoliť.“

Branislav Závodský: „Nie? No dobre. Lebo totiž ja som to chcel ešte priklincovať aj tým, že praktickí lekári sa búria aj proti systému tých pohotovostných služieb, ktoré prešli teda zásadnou zmenou, a tá najzásadnejšia je, že už sú to nie celonočné služby, na to už sú urgenty v nemocniciach, ale tieto pohotovostné ambulancie fungujú vlastne do desiatej večer. No, ale tu zas vy sa obrovsky sťažujete opäť na peniaze. Jednak, že je to slabo platené, jednak tí organizátori tých pohotovostných ambulancií v jednotlivých našich regiónoch, že niekedy odmietajú platiť to, čo Zákonník práce káže, čiže to sú tie, z tých vládnych sociálnych balíčkov, príplatky za víkendy, alebo za nočné služby, toto vôbec všeobecní lekári nemajú na pohotovostných službách?“

Michaela Macháčová: „My sa v podstate nesťažujeme, aby to zase nevyznelo, že lekári chcú len peniaze a peniaze, tu sa jedná v podstate o princíp. Máme Zákonník práce, ktorý definuje pre všetkých ľudí v tomto štáte určité podmienky.“

Branislav Závodský: „Áno, no pracuješ cez víkend, máš nárok na isté príplatky, pracuješ cez sviatok, máš príplatky…“

Michaela Macháčová: „Samozrejme. Určité zvýhodnenie tam má byť.“

Branislav Závodský: „V noci máš príplatky… veď je to vládny sociálny balíček, pani doktorka.“

Michaela Macháčová: „Presne, a my v podstate, všeobecní lekári, u nás vyplýva povinnosť zabezpečiť vlastne túto pohotovostnú službu. A od 1. júla minulého roku bola tá lekárska služba prvej pohotovosti, ktorá fungovala tých 24 hodín, zmenená…“

Branislav Závodský: „Jasné.“

Michaela Macháčová: „… na ambulantné poskytovanie, na ambulantnú pohotovostnú službu, pardon, ktorá cez týždeň ide od štvrtej do desiatej večer, a cez víkend a štátne sviatky od siedmej od rána do desiatej večer, s tým, že mzda je 12 euro plus odvody, ale my vôbec nedostávame žiaden nie príplatok, ale mzdové zvýhodnenie za prácu počas soboty, za prácu počas nedele a za prácu počas štátneho sviatku.“

Branislav Závodský: „Čo na to hovorí ministerstvo zdravotníctva?“

Michaela Macháčová: „Ministerstvo zdravotníctva sme opakovane kontaktovali, kde v podstate ministerstvo zdravotníctva kontaktovalo ministerstvo práce, prišiel nám taký dopis, kde jednoznačne uznali, že sme v práve, lenže dopis nemá právny charakter, tak tým pádom títo organizátori APS…“

Branislav Závodský: „Čo môže byť nemocnica, VÚC-ka, skrátka…“

Michaela Macháčová: „To môže byť hocikto, a pre mňa je veľmi zvláštne, keďže vy sa idete uchádzať, chcete byť organizátorom tej ambulantnej pohotovostnej služby, musíte prejsť výberovým konaním na ministerstve…“

Branislav Závodský: „Splniť podmienky.“

Michaela Macháčová: „Splniť podmienky a jednou z podmienok je aj zmluva o budúcej zmluve s poskytovateľmi, to sme my…“

Branislav Závodský: „Lekármi, jasné.“

Michaela Macháčová: „S lekármi, kde už máte presne stanovené aj tieto finančné ohodnotenia.“

Branislav Závodský: „Tak.“

Michaela Macháčová: „Preto mi to nie je vôbec jasné, ako je možné, že prejdú tým výberovým konaním a nezaplatia…“

Branislav Závodský: „Oni vám dávajú potom podpisovať zmluvy bez týchto príplatkov?“

Michaela Macháčová: „Bez týchto príplatkov. Vy keď odmietnete, pretože my sme neodmietli slúžiť, ale vy, keď odmietnete takúto znevýhodnenú dohodu, alebo zmluvu podpísať, tak potom nasleduje konzekvencia vo forme, že vás vypíše VÚC lekár a skráti vám ešte tú hodinovú mzdu o 25 %.“

Branislav Závodský: „Čiže, ak idete dobrovoľne 12, ale ak nejde to dobrovoľne, lebo nechcete podpísať takúto zmluvu, ani to nie je nedobrovoľné, ale…“

Michaela Macháčová: „Nie je nedobrovoľne, ale proste…“

Branislav Závodský: „Tak idete ešte o 25…“

Michaela Macháčová: „To je takéto zastrašovanie…“

Branislav Závodský: „Jednou vetou, čo s tým, pani doktorka, budete o tom ešte skúšať rokovať s ministerstvom s jedným, s druhým?“

Michaela Macháčová: „Stále sa snažíme, je to v podstate, ministerstvo musí dať jasné podmienky, pretože organizátori sa sťažovali, dostávali 8-tisíc euro za fungovanie APS každý mesiac, pani ministerka navýšila o ďalšie 3-tisíc euro, kvôli tomuto, aby sa doplatili. Nič na neudialo.“

Branislav Závodský: „Nič sa nezmenilo. No tak, budeme to sledovať aj ďalej. Už máme len veľmi, veľmi málo času, musíme končiť, tak ešte dovoľte jednu otázku, pani doktorka, pretože už som to aj na začiatok spomínal, že aktuálne tento týždeň, pretože práve dnes sa to začína, tu v hlavnom meste, ste prezidentkou medzinárodnej konferencie všeobecného praktického, alebo rodinného lekárstva, naozaj konferencia na globálnej úrovni, v Bratislave máme takmer 2-tisíc všeobecných praktických lekárov z celého sveta, tá konferencia má taký lajtmotív, alebo headline, že teda ľudská stránka medicíny, tak sa vás chcem na záver spýtať, že ako sa vám vôbec podarilo do Bratislavy, ktorá mimochodom nemá žiadne kongresové priestory, dostať takúto obrovskú globálnu konferenciu, a čo to vlastne znamená, čo je to tá medicína s ľudskou stránkou, z pohľadu všeobecných a rodinných lekárov?“

Michaela Macháčová: „Ja len v skratke, my máme svetovú organizáciu, ktorá zastrešuje, volá sa WONCA, ktorá zastrešuje všetkých všeobecných lekárov po celom svete z viac ako 160 krajín, a naša Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva je plným členom, a vy, keď chcete organizovať takúto konferenciu, tri roky predtým musíte podať návrh, a musíte prejsť počas zasadaní výboru, sú voľby, a my sme vlastne tri roky dozadu vyhrali v silnej konkurencii v Kodani a dostali sme možnosť realizovať túto konferenciu i napriek tomu, že nemáme k tomu priestory, ale ponúkli sme nádherné priestory Nového Slovenského divadla, hotel Sheraton, Cinema City, je to krásne v centre mesta situované, veľmi sa im to páčilo, a tá ľudská stránka medicíny, sme sa rozhodli pre ten názov preto, pretože v súčasnosti ide do popredia elektronické zdravotníctvo, technológia, a čoraz menej času máme na pozeranie sa na pacienta, viac času pozeráme do toho počítača, preto sa musíme zastaviť a chceme každú tú odbornú tému pozrieť z tej ľudskej stránky. To bolo vlastne tým naším cieľom.“

Branislav Závodský: „No, budeme to sledovať aj v našom spravodajstve, budem rád, pani doktorka, keď na tú tému sa ešte budeme môcť rozprávať, lebo to je naozaj veľká vec, a nielen teda v tej ambulantnej starostlivosti, ale aj v nemocničnej vôbec na Slovensku, v zdravotnej starostlivosti, že ľudský prístup, to by bolo super hovoriť o tom viac a ešte viac super, keby sa to aj rozšírilo po ambulanciách, po nemocniciach. Dnes už ale viac nestihneme.

V každom prípade veľmi pekne ďakujem, že ste prišli. Michaela Macháčová, ktorá je viceprezidentkou Slovenskej spoločnosti všeobecných praktických lekárov, a tak ako sme spomínali, tento týždeň aj prezidentkou veľkej svetovej konferencie tu u nás v Bratislave, všeobecného lekárstva. Veľmi pekne vám ďakujem, pani doktorka, že ste boli, a ešte príjemný deň.“

Michaela Macháčová: „Ďakujem za pozvanie.“

Branislav Závodský: „Dovidenia.“

[Rádio Expres, 12:10 25/06/2019]

Rozhovor si môžete vypočuť TU.

Dôležité odkazy

wonca.net World Organization of Family Doctor

ipccs.org European Primary Care Cardiovascular Society

vpl.sk Všeobecný praktický lekár

sk.zdravita.com Združenie ambulantných lekárov

who.int World Health Organization

health.gov.sk Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

uvzsr.sk Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky

udzs-sk.sk Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

 

Podujatia

Ďakujeme našim partnerom

medius

SSVPL v číslach


40 rokov
spoločnosti 1979 – 2019

1361 členov
SSVPL

od r. 2016
riadny člen WONCA

1085 účastníkov
na konferencii SSVPL