Spoločnosť › SSVPL v novinách
Prioritou je zdravie a bezpečnosť pacienta – Všeobecné lekárstvo má novú hlavnú odborníčku
Najskôr zopár faktov…
- Podľa všeobecného odhadu dnes chýba na Slovensku asi 500 všeobecných lekárov.
- Priemerný všeobecný lekár na Slovensku má podľa aktuálnych údajov Inštitútu zdravotnej politiky 54 rokov a zvyčajne plnú ordináciu pacientov.
- Po celej krajine pôsobí približne dvetisícdvesto lekárov s touto špecializáciou.
- Najširšiu skupinu, až 40 %, tvoria päťdesiatnici.
- Vo veku nad šesťdesiat rokov je okolo 30 % všeobecných (praktických) lekárov.
Ak by v ambulanciách nesedeli aj odborníci v dôchodkovom veku, pacienti by nemali k dispozícii ani minimálny počet všeobecných lekárov, ktorý stanovuje zákon.
Niektorí všeobecní lekári majú dnes aj 3000 pacientov. To znamená, že denne im sedí v ambulancii päťdesiat pacientov aj viac. To, či sa všeobecný lekár svojim pacientom venuje alebo nie, nezávisí však úplne lineárne od počtu pacientov, ale od prístupu lekára k pacientovi.
Sú lekári, ktorí vďaka dobrému manažmentu ambulancie a šikovným sestrám dokážu bez problémov zvládnuť aj vysoký počet pacientov. Na druhej strane sú ambulancie, kde sa, aj pri nízkom počte pacientov, pod kvalitu zdravotnej starostlivosti podpisuje vyšší vek lekárov, horší zdravotný stav, vyhorenie, nedostatočná motivácia, príp. iné dôvody.
Máme novú hlavnú odborníčku pre všeobecné lekárstvo
Ministerka zdravotníctva Doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD., 15. 5. 2018 vymenovala do funkcie hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo na 5-ročné funkčné obdobie MUDr. Janu Bendovú, PhD.
MUDr. Jana Bendová, PhD., si pre svoju päťročnú misiu stanovila základné ciele. Skutočne kvalitnú primárnu zdravotnú starostlivosť, rovnako dostupnú vo všetkých regiónoch na Slovensku, a efektívny systém, v ktorom sa praktický lekár môže sústrediť na prácu pre svojich pacientov.
MUDr. Jana Bendová, PhD.
Je menovanie pre vás pocta?
Áno, pretože ide o potvrdenie mojej odbornosti. A je to pre mňa obrovská pocta nielen v tom, že Ministerstvo zdravotníctva moju nomináciu prijalo, ale najmä v tom, kto ma nominoval.
Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva a Slovenská lekárska komora, podporili ma aj Asociácia súkromných lekárov Slovenska a Zväz ambulantných poskytovateľov.
Cítim teda plnú podporu kolegov a dôležitých rešpektovaných lekárskych kruhov. A to je pre mňa dôležité.
Vaše menovanie nie je náhodné, pretože okrem 12-ročnej ambulantnej praxe sa intenzívne venujete aj problematike všeobecného lekárstva v domácich aj zahraničných súvislostiach?
Okrem ambulantnej praxe sa zapájam aj do riešenia problémov primárneho kontaktu či legislatívneho procesu. Niekoľko rokov som tiež spolupracovala s pacientskou organizáciou Slovenský pacient na projekte Život bez antibiotík.
Verím, že podobných projektov, ktoré sa budú týkať zdravotnej výchovy, prevencie a vzdelávania pacientov, bude pribúdať, aby sme sa od medicíny zameranej na choroby presunuli k podpore zdravého životného štýlu a smerovali k čo najdlhšiemu uchovaniu zdravia.
Dlhodobo sa venujem činnostiam, ktoré prispievajú k zlepšovaniu primárnej starostlivosti, som členkou domácich aj zahraničných odborných spoločností a podieľam sa na organizácii podujatí na národnej a európskej úrovni.
Už roky vnímam úlohu všeobecného lekára ako prvého odborníka, ktorého človek so zdravotnými ťažkosťami vyhľadá. Aj preto považujem vo funkcii hlavnej odborníčky pre všeobecné lekárstvo za svoju prioritu presadzovať kvalitnú a silnú primárnu zdravotnú starostlivosť.
Vo svojej ambulantnej praxi ste sa vždy aktívne zapájali do uvádzania noviniek do praxe všeobecného lekára.
Som typ človeka, ktorý má novinky rád, a považujem sa za pioniera vo viacerých oblastiach. Som jedna z prvých, ktorí sa začali venovať bezpečnosti pacienta v čase, keď táto téma bola ešte tabu, keď sa ešte nahlas nehovorilo o tom, že aj zdravotníci sa môžu pomýliť.
Procesy poskytovania zdravotnej starostlivosti treba vylepšovať, aby nedochádzalo k chybám, aby sa nepodporovala kultúra obviňovania, ktorá vedie len k zakrývaniu chýb.
Opakovanie chýb je pre pacienta nebezpečné. A to je aj jeden z dôvodov, prečo som bola jedna z prvých, ktorí sa zapojili do elektronického zdravotníctva. Som totiž presvedčená o tom, že zvyšuje bezpečnosť pacienta v zdravotnej starostlivosti a robí ju aj kvalitnejšou a efektívnejšou.
Zdroj foto: Adobestock.com
Kedy bude podľa vášho názoru elektronické zdravotníctvo fungovať tak, ako má, a prečo dnes tak ešte nefunguje?
U mňa v ambulancii funguje elektronické zdravotníctvo výborne. Na celoslovenskej úrovni už dobre funguje predpisovanie receptov. Viac ako 95 % receptov je už vystavených elektronicky, čo vnímam ako obrovský pokrok, pretože ešte pred rokom nikto neveril, že sa vôbec spustí. A dôvodov, prečo niekde nefunguje tak, ako má, je viacero.
Niekde je slabý internet, niekde majú v ambulanciách menej výkonné počítače, inde je zlá kompatibilita softvéru a hardvéru s eHealthom. Národné centrum zdravotníckych informácií však vytvorilo výjazdový tím, ktorý bude riešiť konkrétne problémy v konkrétnych regiónoch, v konkrétnych ambulanciách.
Celoplošné problémy s eHealthom sú totiž vyriešené, teraz ide o odstraňovanie jednotlivých menších problémov. Ak začne elektronické zdravotníctvo fungovať tak, ako má, bude to pre celú spoločnosť skvelá vec.
Ako by mohol naplno fungujúci systém elektronického zdravotníctva pomáhať v ambulancii všeobecného lekára?
Nielen v tom, že môžem vystaviť recept elektronicky, v tom, že ma systém automaticky upozorní na nevhodné liekové interakcie, ale aj v tom, že ako lekár mám hneď prístup k prepúšťacím správam a lekárskym správam od špecialistov, ktoré si viem v systéme hneď vyhľadať.
Táto služba však zatiaľ zaostáva. Spomínané dokumenty v systéme často nevidíme a zdá sa, že v nemocniciach uplatňovanie elektronického zdravotníctva funguje horšie ako v ambulanciách všeobecných lekárov.
V Národnom centre zdravotníckych informácií sme zistili, že práve všeobecní lekári podržali elektronické zdravotníctvo a najväčšie percento lekárov, ktorí sa doňho pripojili, je práve medzi všeobecnými lekármi. Predstava všeobecného lekára, ktorý je pasívny a ťažko prijímajúci novinky, teda už nie je namieste. Systém eZdravie je toho príkladom.
Aj keď je doménou všeobecného lekára predovšetkým liečba a prevencia, v praxi musia byť dnes všeobecní lekári „v obraze“ aj pri sledovaní všetkých legislatívnych zmien, noviniek vo vzťahu s poisťovňami?
Keď som začala pôsobiť v primárnej zdravotnej starostlivosti, prekvapilo ma, že neexistuje jedno miesto, kde by sa lekár dozvedel o všetkých novinkách. Niektoré informácie nájde len vo vestníkoch MZ SR, iné na webstránkach.
Je toho veľmi veľa, čo musí vedieť, a informácie pribúdajú rýchlym tempom. A tak sa naozaj môže ľahko stať, že nevie o niektorých novinkách. Práve preto som sa zapojila aj do organizovania konferencií, ktoré organizuje každý rok Spoločnosť všeobecného praktického lekárstva vo Vysokých Tatrách.
Pre lekárov z celého Slovenska (zväčša ich býva aj viac ako tisíc) je to dobrá príležitosť dozvedieť sa všetky aktuality z oblasti všeobecného lekárstva. Na konferencii vždy prednášajú renomovaní domáci aj zahraniční praktickí aj rodinní lekári, ako aj špecialisti.
Zahraniční špecialisti nám pomáhajú budovať zdravé profesionálne sebavedomie v tom, že všeobecný lekár má nezastupiteľné miesto v systéme zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku je však potenciál všeobecného lekárstva nevyužitý dostatočne.
Naše kvalitné fungovanie obmedzujú umelé bariéry, či už v diagnostike, ošetrovaní alebo v liečbe. Všeobecný lekár je špecialista v starostlivosti o pacientov s mnohými ochoreniami, s viacerými chronickými ochoreniami, sprevádza pacientov v zdraví aj v chorobe dlhé roky.
Vďaka dôkladnej znalosti svojich pacientov dokáže všeobecný lekár na nich pôsobiť aj výrazne preventívne.
V zahraničí sú kompetencie všeobecných lekárov širšie. Ako si ich predstavujete v ideálnom prípade v našich podmienkach?
Aj v našich podmienkach výrazne oklieštených kompetencií a nadbytočnej siete nemocníc a ambulantných špecialistov, všeobecný lekár vyrieši sám problémy až 72 % pacientov, ktorí sa na neho obrátia. Teda len 28 % pacientov putuje ďalej zdravotníckym systémom.
V susednej Českej republike majú lekári kompetencie širšie, dokážu v súčasnosti vyriešiť už 85 % problémov pacientov. V Holandsku či Dánsku, kde sa všeobecní lekári môžu starať o pacienta komplexne, dokážu dokonca vyriešiť viac ako 90 % jeho problémov.
K tomuto vyspelému systému by sme sa chceli priblížiť aj my. Aj keď sme ešte len na začiatku tejto cesty, podstatné je, že sme sa na ňu vydali a za posledné roky sa podarilo niektoré veci presadiť.
Napríklad to, že všeobecný lekár môže vo svojej ambulancii spraviť EKG vyšetrenie a jeho výsledok aj popísať. Sú to už 4 roky, čo všeobecní lekári môžu robiť aj predoperačné vyšetrenia. Táto možnosť znamená komfort nielen pre pacientov, že nemusia kvôli tomu cestovať do vzdialenejších miest za špecialistami, ale vyšetrenie sa vykoná v mieste bydliska pacienta a je to zároveň záruka, že je vykonané načas.
V minulosti sa totiž často operácie prekladali z dôvodu, že sa nestihli zrealizovať predoperačné vyšetrenia načas z dôvodu dlhých čakacích dôb na vyšetrenie k špecialistovi internistovi.
Zdroj foto: Adobestock.com
Pred pár rokmi začala všeobecným lekárom patriť aj starostlivosť o pacientov s vysokým krvným tlakom. Ako presun tejto kompetencie hodnotíte dnes?
V praxi všeobecného lekára ju upravuje odborné usmernenie v starostlivosti o pacienta s vysokým krvným tlakom a podľa neho sa riadime. Nezačíname hneď liekmi, ale snahou o úpravu životného štýlu.
U špecialistu dostane pacient s vysokým tlakom krvi až v 95 % hneď liek. My sa najskôr usilujeme pacienta motivovať, aby sám urobil niečo v životospráve – prestal fajčiť, schudol, začal sa hýbať alebo nesolil – aby sa krvný tlak upravil. Občas sa nám to aj podarí.
Ak sú však už potrebné lieky na úpravu vysokého krvného tlaku, spolupracujeme s pacientom aj ďalej. Poučíme ho, ako si má doma merať tlak, kedy má prísť na kontrolu, zisťujeme chyby v režimových opatreniach a systematicky s pacientom pracujeme.
Našou výhodou je, že dôkladne poznáme jeho rodinné zázemie aj pracovné prostredie, čo nám pomáha nájsť tie najlepšie argumenty, ako zvyšovať zodpovedný prístup pacienta k liečbe.
Aké je dnes postavenie všeobecného lekára v systéme zdravotnej starostlivosti? Zlepšuje sa?
Určite áno. Za posledné štyri roky naozaj prišlo k miernemu zlepšeniu, ale stále je to málo. Chcem podniknúť kroky, aby sa naše postavenie podstatne viac zlepšovalo, aby sme mali ďalšie kompetencie, aby sme sa o pacientov dokázali postarať ešte lepšie.
Oporu vidím v pripravovaných štandardných preventívnych diagnostických a terapeutických postupoch, ktoré určujú starostlivosť aj o iné ochorenia – napríklad vysoký cholesterol a ďalšie ochorenia.
Keď bude všeobecný lekár podľa týchto usmernení postupovať, vidím priestor aj na to, aby sa zrušili niektoré nezmyselné obmedzenia na predpisovanie liekov, ktoré často nemajú logiku. Tieto postupy však budú platiť nielen pre všeobecných lekárov, ale aj pre špecialistov.
Mohlo by teda prísť k uvoľneniu kompetencií najmä v starostlivosti o chronicky chorých, polymorbídnych pacientov, seniorov a zomierajúcich pacientov. To sú najzraniteľnejší pacienti, ktorí si nezaslúžia rozvážanie k špecialistom po celom okrese, ale návštevu lekára, ktorému dôverujú v domácich podmienkach. V ich mene chodia často za špecialistami ich príbuzní, ktorí daného pacienta ani nevidia.
My sa s nimi stretávame vždy, keď treba, a napriek tomu, že ich v ich zdraví a v chorobách sprevádzame často po celý život, dnes im často nedokážeme pomôcť, pretože im nemôžeme predpísať lieky ani inkontinenčné pomôcky.
Podobná situácia je pri chronických ranách a preležaninách – všetko musí ísť k špecialistovi, a pritom je často problém sa k nemu dostať.
Mnohí všeobecní lekári však majú veľké množstvo pacientov. Dokážu zvládnuť pridávanie ďalších kompetencií v starostlivosti o svojich pacientov?
Áno, dokážu, ale toto nie je ľahké vysvetliť. Pre mňa ako všeobecného lekára je rovnako veľká práca príprava dokumentov pre špecialistu – od výmenného lístka cez výpis zo zdravotnej dokumentácie až po zaznamenanie záverov z tohto vyšetrenia u špecialistu do zdravotnej dokumentácie pacienta. Za ten istý čas by som mnohé z úkonov, napríklad predpísanie inkontinenčných pomôcok, spravila sama.
Zároveň by som tým ušetrila čas a behanie, tak pacientovi, ako aj jeho príbuzným. Ak má pacient niekoľko ochorení, musí chodiť k niekoľkým špecialistom. Ak by mohol chodiť k všeobecnému lekárovi s viacerými ochoreniami naraz, výrazne by mu to uľahčilo život.
Je predsa stále ten istý pacient, o ktorom vie jeho všeobecný lekár všetko. Nepríde raz s tlakom, inokedy s cukrovkou, ale na jednej návšteve viem kontrolovať naraz obidve ochorenia.
Automaticky dochádza k zefektívneniu zdravotnej starostlivosti. Som presvedčená, že pridaním kompetencií všeobecným lekárom ubudne nielen im, ale aj pacientom množstvo zbytočných krokov.
Aké výzvy sú teda pre vás ako novovymenovanú hlavnú odborníčku v oblasti všeobecného lekárstva prioritné z pohľadu lekárov?
Zvyšovanie kompetencií v prospech pacientov. Ide o spomínané kompetencie v diagnostike, v ošetrovaní a v liečbe. Veľkou prioritou je pre mňa aj rezidentský program, ktorý umožní prílev nových lekárov do systému. Vďaka nemu chceme vylepšiť vekovú štruktúru všeobecných lekárov a zvýšiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Mladí lekári sa v rezidentskom programe učia zručnosti a kompetencie, ktoré budú potrebovať v ďalšej praxi. Pre nich je to samozrejmosť a nie nejaká novinka. Naša ambulancia je akreditovaným výučbovým pracoviskom. Školíme rezidentov, odovzdávame im vedomosti a skúsenosti. V súčasnosti u nás pôsobí už druhá rezidentka.
Čo dnes najviac všeobecným lekárom chýba?
Okrem kompetencií nám chýba aj adekvátne finančné ohodnotenie, čo je jeden z dôvodov, prečo sa absolventi nehrnú do rezidentského programu. Pripravujeme podrobný prieskum medzi študentmi medicíny, ktorým chceme zistiť, prečo pre nich nie je všeobecné lekárstvo atraktívnym odborom.
Dôvody však poznáme už dnes. Prvým je veľmi zlé vnímanie postavenia všeobecných lekárov a druhým je práve finančné ohodnotenie.
Vymenovaním do funkcie hlavnej odborníčky ste sa stali zástupkyňou približne 2200 všeobecných lekárov na Slovensku. Ako bude prebiehať komunikácia a spolupráca?
Svoju funkciu vnímam ako úlohu styčného dôstojníka medzi ministerstvom zdravotníctva a všeobecnými lekármi, či už zdola nahor, ale aj zhora nadol. To znamená, že keď budú mať všeobecní lekári potrebu riešiť určitú problematiku, ako napríklad momentálne ambulantnú pohotovostnú službu alebo obhliadky mŕtvych, v ich mene komunikujem s ministerstvom a sprostredkovávam mu ich názory.
Naopak, aj ministerstvo ma žiada o pripomienkovanie zákonov, vyhlášok či iných pripravovaných zmien a zaujíma ho, ako to vnímajú všeobecní lekári. A chcem zdôrazniť, že pre mňa je dôležité poznať názory kolegov z celého Slovenska, pretože aj v praxi všeobecných lekárov sú veľké regionálne rozdiely.
Ako hlavný odborník mám osem krajských odborníkov. Do týchto funkcií som sa snažila vybrať najlepších odborníkov zo všetkých odborných spoločností pôsobiacich na Slovensku, ktorí majú blízky kontakt s daným regiónom.
Kto by nepoznal doktora Sovu alias charizmatického Ladislava Chudíka zo seriálu Nemocnica na kraji mesta, ktorý sa vďaka svojej odbornosti, ale najmä vzťahu k pacientom, stal pre mnohých hrdinom. Iní si zasa zamilovali očarujúceho vidieckeho lekára v podaní Rudolfa Hrušínskeho vo filme Vesničko má středisková. Aký by mal byť podľa Vašich predstáv všeobecný lekár?
Práve všeobecní lekári majú k pacientovi najbližšie a sú ľudskí. Niekedy vieme pochopiť dôvody, prečo pacient neužíval lieky, že má napríklad ťažšie životné obdobie, rodinné problémy. Pre našich pacientov sme často aj ich advokátmi.
Často im vybavujeme veci nad rámec našich kompetencií, napríklad telefonické objednanie u špecialistu, komunikáciu s odborom sociálnych vecí a podobne. Radíme im, kde nájdu pomoc, kam sa majú obrátiť, vypočujeme si ich – aj s ich radosťami, aj starosťami.
Vzťah medzi pacientom a jeho všeobecným lekárom býva často hlboký až priateľský a snažíme sa pre pacientov urobiť maximum. Pacienti nám takýto vzťah dokážu vrátiť.
Na Slovensku máme veľa všeobecných lekárov, ktorí bojujú za svojich pacientov. Pre pacientov sú v danom regióne povestným „doktorom Sovom“. Majú úctu, rešpekt, ale najmä dôveru pacientov aj v tom, že daného lekára navštevujú celé generácie jednej rodiny.
Tejto téme sa bude venovať aj európska konferencia všeobecného lekárstva WONCA, ktorá sa bude konať 26. – 29.júna 2019 v Bratislave. Ústrednou témou konferencie je „Všeobecné lekárstvo – ľudská strana medicíny“.
Bude to po prvýkrát, čo sa konferencia takýchto rozmerov uskutoční na Slovensku, a vďaka európskym kapacitám sa na niekoľko dní pritiahne pozornosť odbornej verejnosti práve do Bratislavy. Verím, že jej závery budú mať vyústenie aj do postavenia a praxe všeobecných lekárov na celom Slovensku, ktoré nakoniec pocíti ten, komu sú určené – samotný pacient.
O hlavnej odborníčke MUDr. Jane Bendovej:
MUDr. Jana Bendová pracuje dvanásť rokov ako všeobecná lekárka v ambulancii vo Veľkom Bieli. Okrem výkonu praxe sa dlhodobo venuje činnostiam, ktoré systematicky prispievajú k zlepšovaniu primárnej starostlivosti.
Je školiteľkou študentov medicíny, ako aj rezidentov v odbore všeobecné lekárstvo. Okrem klinických skúseností má aj bohaté skúsenosti s výskumom v primárnej praxi.
Je členkou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva a podieľa sa na organizácii odborných podujatí na národnej i európskej úrovni. Aktívne pracuje aj vo Svetovej organizácii všeobecných lekárov WONCA.
MUDr. Bendová je expertkou na elektronické zdravotníctvo. Niekoľko rokov úzko spolupracuje s pacientskou organizáciou Slovenský pacient na viacerých projektoch, napr. na projekte Život bez antibiotík, zameranom na prevenciu zbytočného užívania antibiotík.
Na svojom blogu píše články o prevencii, ako aj komentáre k aktuálnym otázkam slovenského zdravotníctva.
