Vyhlásenie Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva k medializovaným vyjadreniam o zanedbávaní pacientov v ambulantnej sfére

Všeobecní praktickí lekári pre dospelých patria v súčasnej kritickej situácii v zdravotnom systéme k najviac exponovaným zdravotníckym odborníkom.

Od začiatku pandémie stáli a doteraz stoja v prvej línii. A rovnako ako ostatní zdravotníci dnes tiež pracujú na hraniciach svojich možností. Obviňovanie zo zanedbávania pacientov považujú preto za zovšeobecňujúce a zavádzajúce.

Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) konštatuje, že súčasná situácia v zdravotníctve prináša enormnú záťaž nielen na zdravotníkov v nemocniciach, ale aj v ambulantnom sektore a ohradzuje sa voči medializovaným informáciám o zanedbávaní ambulantnej starostlivosti, ku ktorej sa na základe výzvy Fakultnej nemocnice v Žiline pridalo na sociálnej sieti dokonca aj Ministerstvo zdravotníctva SR.

„Všetci to máme ťažké,“ pripúšťa prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Peter Makara. „Zdravotníci v nemocniciach, zdravotníci záchrannej zdravotnej služby, aj odborníci v ambulanciách. Hľadanie vinníkov existujúcich problémov, ale najmä generalizácia ojedinelých skúseností na celý sektor však riešeniu problémov ani k zlepšovaniu situácie v prospech pacientov neprospieva.“

Prezident spoločnosti naráža na fakt, že vyhlásenie lekárov z nemocnice v Žiline sa zovšeobecnilo na  ambulantný sektor v celej krajine. A pritom podľa dostupných informácií zo Žilinského kraja neposkytovalo k 14. januáru ambulantnú starostlivosť 41 ambulancií z celkového počtu 1 424. Priamo v Žilinskom okrese je zatvorených 13 ambulancií.

A pritom treba brať do úvahy aj fakt, že niektoré ambulancie majú personálne problémy pre ochorenie Covid-19 u lekárov či sestier, niektorí sú v karanténe aj chorí a ostatní lekári musia chýbajúcich kolegov zastupovať, čím sa počet pacientov jedného lekára neraz zdvojnásobuje.

„A treba hovoriť aj o tom, že ako všeobecní lekári dnes nemôžeme dnes robiť prácu dokonale, nemáme rovnako dostupné možnosti pri diagnostike pacienta, včasné konzultácie so špecialistami, či vyšetrenia v nemocniciach. Aj my ako všeobecní lekári by sme zo svojej praxe mohli hovoriť o určitých nedostatkoch v práci kolegov v iných sférach zdravotníckeho systému, aj keď nejde o ich vedomé pochybenia, či zanedbania – jednoducho o vzniknutú situáciu. Posledné čo však v súčasnej situácii potrebujeme nie je zovšeobecňovanie a hľadanie vinníka ak niečo nefunguje, ale hľadanie riešení.“

Podľa Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva sa dnes ambulancie všeobecných lekárov, napriek ich nedostatku a neraz aj vysokému veku, snažia poskytovať zdravotnú starostlivosť pre pacientov v čo najväčšom možnom rozsahu, pretože si plne uvedomujú, že len takto sa dá pomôcť nemocniciam odkloniť nápor pacientov.

„Prácu našich kolegov v nemocniciach si nesmierne vážime a oceňujeme ich dennodenné nasadenie a naozaj sa ich snažíme odbremeniť každodennou prácou v našich ambulanciách.“

„Unavení a netrpezliví sú však už aj pacienti,“ dodáva doktor Makara. „Veľa našej práce dnes robíme formou telemedicíny. Denne vybavujeme 50 až 70 hovorov a pacienti sa často sťažujú, že sa nemôžu dovolať. Ak sa však pacient nedovolá hneď, to neznamená, že sa v ambulancii nepracuje. Lekár vyšetruje alebo telefonuje s iným pacientom. Netreba ho prezváňať desiatky krát a blokovať linku. Stačí, keď zavolá raz a my sa mu ozveme späť.“ Aj pacienti by podľa neho mali mať na zreteli, že pracovné, mentálne, časové a ľudské zdroje lekára, sestry, zdravotníka sú obmedzené.

Premeny pandémie od marca roku 2020 testujú všetky strany zdravotníctva a nikto nemá presné manuály ako ich zvládnuť bez problémov. Ani zdravotníci, ani pacienti. Preto je podľa MUDr. Petra Makaru dôležité hľadať cesty spolupráce a riešenia problémov a nie hľadanie vinníkov. 

Prezident Spoločnosti všeobecného praktického lekárstva však zároveň aj upozorňuje: „Ak v kraji funguje 99 % ambulancií a jedno percento nefungujúcich ambulancií dokáže spôsobiť taký obrovský pretlak problémov, to svedčí iba o tom, že sme naozaj na hrane. Ak je takto citlivo vnímaný výpadok niekoľkých ambulantných lekárov, znamená to, že ambulantná sféra je výrazne podhodnotená. Bola na hrane vlastne už pred pandémiou. Roky voláme po tom, aby bolo všeobecných lekárov viac a aby sa naše rady omladili, pretože v súčasnosti je až tretina z nich v dôchodkovom veku a patria tak do rizikovej skupiny. Momentálny stav je len za následkom niekoľkoročného neriešenia kritickej situácie vo všeobecnom lekárstve.“

Je preto skôr zarážajúce, že samotné ministerstvo sa v tomto umelo vyvolanom spore postaví proti ambulantnému sektoru, ktorého najzásadnejšie problémy dlhodobo nerieši.

„Za všetkých všeobecných praktických lekárov ubezpečujem našich kolegov, ale aj pacientov, že v našich ambulanciách robíme všetko, čo sa robiť dá, pri zvládaní pandémie sme pripravení, tak ako doteraz, prijímať ďalšie výzvy a namiesto konfrontácie sme pripravení ku konštruktívnej s spolupráci,“ dodal na záver prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva MUDr. Peter Makara.