TÉMY: WONCA, WONCA EUROPE CONFERENCE

Ľudská stránka medicíny

učíme sa, aké je byť pacientom a aké je byť doktorom

Ako všeobecní lekári sa stávame súčasťou intímneho života rodín, ktorým poskytuje starostlivosť. V každej interakcii s našimi pacientmi je istý citový prvok  – smútok, radosť, hnev, odmietnutie, frustrácia, akceptácia, nádej alebo údiv. Tieto pocity často potlačíme v bežnom fungovaní počas našich rušných dní. Občas sa nás ale niečo hlboko dotkne a sme nútení zakúsiť realitu života a stratu.

V praxi všeobecných lekárov v našom regióne trávime čoraz viac času pred počítačom. V dôsledku rôznych stratégií, potreby zaznamenať a uchovať informácie dostupné pre viacero strán a prechodom na digitalizovaný reporting sa stalo, že sa práca všeobecných lekárov do značnej miery točí okolo obrazoviek, skôr než na strane pacienta.

Ďalšou problematicky sa vyvíjajúcou oblasťou je, že komerčné záujmy a pokračujúce vysoké investície do sekundárnej a terciárnej starostlivosti sú v rozpore so všeobecným nastavením medzi akcionármi, že primárna starostlivosť je optimálny spôsob poskytovania účelnej a účinnej zdravotnej starostlivosti.

Za týchto okolností a v snahe poskytnúť čo najkvalitnejšiu a bezpečnú starostlivosť, môžu nastať chyby a presný opak. Všeobecní lekári sú tiež ľudia a táto skúsenosť môže byť zahanbujúca a bolestivá.

Ako môžeme zaručiť, aby naše digitálne úlohy poskytli hodnotu tým, na ktorých skutočne záleží: pacientom? V týchto časoch intenzívneho vedeckého výskumu a technologických zmien sa ľudská stránka medicíny stáva čoraz dôležitejšou.

Ľudská stránka má hlbokú hodnotu tak pre pacientov ako aj lekárov

Na záver 24. Konferencie WONCA Európa uznávame, že všeobecní lekári musia pracovať na ľudských a osobných celoživotných vzťahoch so svojimi pacientmi. Rozvíjanie otvorených vzťahov a venovanie viac času pacientom pomáha rodinným lekárom zvyšovať kvalitu prevencie a starostlivosti.

Na to, aby sme kultivovali tieto zásadné prvky, mali by sme:

1. zaviesť úzku spoluprácu s vládami, tvorcami stratégií a mimovládnymi organizáciami, aby sme zlepšili pochopenie povahy a podstaty služieb všeobecných lekárov a ich ústrednú úlohu v primárnej zdravotnej starostlivosti a zvýšili počet ľudských zdrojov tam, kde je to potrebné,
2. bližšie spolupracovať so vzdelávacími inštitúciami a súčasnými a budúcimi študentmi medicíny,
3. pokračovať v starostlivosti a poskytovaní útechy našim pacientom individualizovanou liečbou a vyhýbaním sa nadbytočnej diagnostike a nadmernej liečbe a rovnako ako aj nedostatočnej diagnostike a zanedbanej liečbe,
4. rozvíjať akčný plán a spolupracovať so všetkými subjektmi, aby sme zlepšili podmienky práce pracovníkov v primárnej zdravotnej starostlivosti, aby sme im zabezpečili spoločenskú a psychickú prosperitu.

Nakoniec by sme mali všetci pamätať na slová Hippokrata: „Je oveľa dôležitejšie vedieť, aký typ osoby má chorobu, než vedieť, aký typ choroby osoba má.“ Neexistuje počítačový algoritmus, ktorý by toto vedel dosiahnuť.