Mladí Praktici › Medzinárodné vzťahy
Prekonferencia Istanbul október 2015
Prekonferencia v Istanbule bola moja 3. prekonferencia, ktorej som sa zúčastnila. Celkovo ide o 12. prekonferenciu VDGM. Zúčastnilo sa na nej zhruba 60 účastníkov. Boli sme rozdelení do 6 pracovných skupín, po 6 – 8 lekárov z rôznych krajín Európy. Zo Slovenska som bola jediná účastníčka. Pravidelne sa okrem pracovných skupín stretáva na prekonferenciách aj naša najaktívnejšia skupina – Európska Rada, v ktorej má zastúpenie aj Slovensko, tohto roku sa stretnutia zúčastnil náš milý kolega Štefan Krnáč.
Témy workshopov boli rozmanité: Byť mladý – dorastové lekárstvo v primárnej starostlivosti. Ostať mladý: Geriatrickí pacienti v primárnej starostlivosti, Redefinícia obťažnosti. Obťažný pacient – kto je to a aký je k nemu prístup. Posilnenie postavenia pacienta: Základná charakteristika rodinného lekárstva. Medzinárodný kurz: seminár ohľadne výskumu v primárnej zdravotnej starostlivosti.
Ja som sa dostala do workshopovej skupiny s názvom Sociálne médiá a ich úloha v rodinnom lekárstve. V skupine sme mali mladých lekárov z rôznych krajín Európy – Španielsko, Dánsko, Estónsko, Rakúsko. Okrem hlavnej témy sme sa, samozrejme, dostali aj k všeobecným informáciám o tom, ako vyzerá Všeobecné, resp. Rodinné lekárstvo v jednotlivých krajinách. Či je držané v súkromných rukách, alebo štátne, či lekári fungujú ako „gatekeeperi“ pre pacientov, ako dostávajú platbu za pacientov, aký je manažment pacientov.
Výstupom pre mňa z tohto workshopu bolo to, že elektronická karta pacienta je v západných krajinách už bežná vec, aj keď to na prvý pohľad nevyzerá ako úplne ideálna vec. Na prístup do karty potrebujete súhlas pacienta. Pacient sa môže dostať k citlivým informáciám o zdravotnom stave ešte predtým, ako mu je to vysvetlené od lekára, a je zlá prehľadnosť v elektronickej karte. Avšak, samozrejme, máte všetky informácie na jednom mieste, kde sa ale opäť naskytá otázka, či to nedegraduje praktického lekára na manažéra pacienta a či bude v tomto ohľade praktický lekár potrebný.
Ďalší výstup je určite ten, že by sme mali viac využívať médiá na komunikáciu alebo, lepšie povedané, výučbu pacientov. Našťastie je v dnešnej dobe internet plný veľmi užitočných, edukatívnych stránok o rôznych zdravotných problémoch a stačí len venovať tomu trochu času a nájsť vhodné videá pre pacientov. Napr. cvičenia na bolesť chrbta, ako si pichať inzulín alebo ako inhalovať spreje. Edukatívne videá o daných ochoreniach a o tom, čo sa deje v tele počas tohto ochorenia – ako vyzerá hernia disku alebo poranenie kolena atď. atď. Určite nie je na zahodenie, aby každý lekár mal aj svoju vlastnú webovú stránku, cez ktorú bude komunikovať s pacientami a bude tam vkladať vlastné edukačné materiály podľa ich potreby. Avšak pri dnešnej vyťaženosti nás lekárov je to skôr vyslovené prianie do budúcnosti.
Záverom by som zhrnula, že ísť na takúto prekonferenciu je výborná príležitosť stretnúť všeobecné lekárstvo vo svete, získať nové kontakty a inšpirovať sa pre prax v ambulancii. Mali sme aj veľké šťastie a odfotili sme sa so súčasným prezidentom WONCA (Svetová organizácia Rodinného lekárstva) Michaelom Kiddom (Austrália) a jeho nástupkyňou Amandou Howe (Veľká Británia). Aj napriek tomu, že v oblasti primárnej starostlivosti sú to kapacity, ľudsky sú to veľmi príjemní ľudia, otvorení v komunikácii s mladými lekármi. Tak nech je nám to inšpiráciou k tomu, aby sme sa ani my, mladí lekári zo Slovenska, nezatvárali pred svetom. Máme určite čo ponúknuť svetu a inšpirovať v mnohých veciach našich priateľov – všeobecných lekárov z ostatných kútov sveta.
Za mladých praktikov: MUDr. Andrea Kyšková