V máji 2026 sa vo Varšave uskutočnila Konferencia zástupcov odborných spoločností všeobecného lekárstva krajín Trojmoria, ktorú organizovala Poľská spoločnosť všeobecného (rodinného) lekárstva. Podujatie spojilo odborníkov zo Slovenska, Poľska, Slovinska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska a Estónska; SSVPL na ňom zastupovali člen výboru MUDr. Rastislav Zanovit a MUDr. Lukáš Olšavský. Konferencia ukázala, že spolupráca krajín medzi Baltským, Jadranským a Čiernym morom nemusí zostať len pri ekonomike, energetike či infraštruktúre. Svoj prirodzený priestor má aj v zdravotníctve – osobitne vo všeobecnom lekárstve, ktoré je vo všetkých zúčastnených krajinách základným pilierom systému a prvým kontaktom pacienta so zdravotnou starostlivosťou.
Cieľom stretnutia nebolo iba predstaviť jednotlivé zdravotnícke systémy, ale najmä diskutovať o výzvach, ktorým dnes čelí primárna zdravotná starostlivosť v krajinách strednej, severovýchodnej a juhovýchodnej Európy. Ukázalo sa, že mnohé problémy známe aj zo Slovenska – nedostatok všeobecných lekárov, starnutie pracovnej sily, potreba prilákať mladých lekárov do odboru či rastúci počet chronických pacientov – riešia prakticky všetky zúčastnené krajiny. Súčasťou diskusie bol aj európsky rozmer všeobecného lekárstva, vrátane snahy o jeho plné uznanie ako samostatnej špecializácie v rámci Európskej únie. Práve medzinárodná spolupráca môže do budúcnosti otvoriť nové možnosti pre spoločné vzdelávacie, výskumné a rozvojové projekty.
Primárna starostlivosť v regióne: personálne výzvy, vzdelávanie a modely praxe
Z vystúpení zástupcov jednotlivých krajín vyplynulo viacero zaujímavých poznatkov aj praktických inšpirácií pre ďalšiu diskusiu o smerovaní všeobecného lekárstva. Poľsko zaujalo silnejšou akademickou bázou všeobecného lekárstva a rozvojom koordinovanej starostlivosti, Chorvátsko poukázalo na dôsledky personálneho deficitu a závislosti systému od lekárov v dôchodkovom veku. Lotyšsko predstavilo model samostatných ambulancií, v ktorom všeobecný lekár sprevádza pacienta počas celého života, zatiaľ čo Litva ukázala, že záujem mladých lekárov o odbor možno cielene podporovať. Slovinsko zaujalo rozsahom ambulantnej prípravy rezidentov a Estónsko najmä podporou združených praxí, tímovým modelom práce, digitalizáciou a financovaním zohľadňujúcim náročnosť pacientského kmeňa.
Poľsko: silná pozícia všeobecných lekárov
Poľskí kolegovia predstavili systém, v ktorom všeobecní lekári tvoria približne 30 % všetkých lekárov v krajine. Napriek tomu zostáva približne 7 % obyvateľov bez registrovaného všeobecného lekára.
Poľsko v ostatných rokoch výrazne investuje do rozvoja koordinovanej starostlivosti a zároveň posilňuje postavenie primárnej zdravotnej starostlivosti ako vstupnej brány do zdravotníckeho systému. Akademickú bázu, ktorú reprezentuje niekoľko fakúlt všeobecného lekárstva, im môžeme skutočne závidieť.
Chorvátsko: starnúca pracovná sila
Chorvátsko má zdravotnícky systém založený na jednej štátnej zdravotnej poisťovni. Krajine v súčasnosti chýba približne 300 všeobecných lekárov. Aktuálne je približne 15 % všeobecných lekárov je starších ako 65 rokov a významná časť ambulancií funguje aj vďaka lekárom, ktorí už dosiahli dôchodkový vek. Niektoré pracoviská zabezpečujú poskytovanie starostlivosti prostredníctvom lekárov bez ukončenej špecializácie. Približne polovica poskytovateľov pôsobí v regionálnych zdravotných centrách, zatiaľ čo 47 % predstavujú súkromné ambulancie a 2 % súkromné zdravotné centrá.
Lotyšsko: tradícia samostatných ambulancií
Lotyšský model zdravotnej starostlivosti je financovaný prevažne z daňových príjmov. V systéme dominujú samostatné ambulancie všeobecných lekárov. V krajine pôsobí približne 1 200 poskytovateľov, pričom za optimálny počet sa považuje približne 1 500 ambulancií.
Lotyšskí všeobecní lekári zabezpečujú starostlivosť o pacientov počas celého života – od narodenia až po záver života. Významnou výzvou zostáva starnutie pracovnej sily, keďže približne 30 % všeobecných lekárov je už v dôchodkovom veku.
Litva: rastúci záujem o odbor
Litva patrí medzi krajiny, v ktorých v posledných rokoch rastie záujem mladých lekárov o špecializačné štúdium vo všeobecnom lekárstve. Približne 55 % ambulancií funguje ako samostatné praxe, zvyšok je prevádzkovaný obcami alebo mestami. Litovskí kolegovia zároveň predstavili viacero opatrení zameraných na zatraktívnenie odboru pre mladých lekárov.
Slovinsko: dôraz na vzdelávanie
Slovinský model zaujal najmä organizáciou postgraduálneho vzdelávania. Rezidenti absolvujú až 28 mesiacov prípravy priamo v ambulanciách všeobecných lekárov a ďalších 20 mesiacov v nemocničných zariadeniach.
Až 76 % poskytovateľov pôsobí v zdravotných centrách. Financovanie je kombinované – približne 70 % príjmov tvorí kapitácia a 30 % výkonová zložka, teda platba za poskytnuté výkony.
Estónsko: spolupráca namiesto samostatných ambulancií
Estónsko patrilo medzi najzaujímavejšie prezentované príklady. Krajina dlhodobo patrí medzi lídrov v digitalizácii zdravotníctva, no zároveň rieši podobné personálne výzvy ako ostatné štáty regiónu. Až o 32 % populácie sa starajú lekári starší ako 65 rokov. V krajine existuje 758 kapitačných kmeňov, ktoré zabezpečuje 421 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Estónsko aktívne podporuje združené praxe. Minimálna veľkosť spoločnej praxe predstavuje približne 4 500 pacientov a štandardom sú tímy troch lekárov. Ambulancie zabezpečujú prevádzku od 8.00 do 18.00 hod. Financovanie kapitácie zároveň zohľadňuje aj náročnosť pacientského kmeňa.
Zaujímavá je aj príprava budúcich všeobecných lekárov. Rezidenti absolvujú 24 mesiacov praxe v ambulanciách všeobecného lekárstva, čo výrazne prevyšuje rozsah ambulantnej prípravy v mnohých iných krajinách.
Európsky rozmer a nové možnosti spolupráce
Významnou súčasťou konferencie bola aj diskusia o postavení všeobecného lekárstva na európskej úrovni. Zástupkyňa WONCA Europe predstavila aktivity smerujúce k plnému uznaniu všeobecného lekárstva ako samostatnej špecializácie v rámci Európskej únie. Takýto krok by mohol posilniť profesijné postavenie odboru, uľahčiť medzinárodnú spoluprácu a otvoriť nové možnosti pre vzdelávacie, výskumné a rozvojové projekty.
Na túto tému nadviazala prezentácia poradcu Svetovej banky, ktorý predstavil možnosti využitia štrukturálnych fondov Európskej únie a programov cezhraničnej spolupráce. Práve medzinárodné projekty viacerých krajín majú často vyššiu šancu získať podporu než izolované národné iniciatívy. Pre odborné spoločnosti všeobecného lekárstva, vrátane SSVPL, sa tak otvára priestor nielen na výmenu skúseností, ale aj na spoločný výskum, vzdelávanie a prípravu projektov zameraných na posilnenie primárnej zdravotnej starostlivosti.
Európske skúsenosti ako inšpirácia pre Slovensko
Konferencia ukázala, že nedostatok všeobecných lekárov, starnutie pracovnej sily či potreba prilákať mladých lekárov do odboru nie sú iba slovenským problémom. Zároveň však priniesla viacero konkrétnych inšpirácií – od estónskeho modelu združených praxí cez rozsiahlu ambulantnú prípravu rezidentov v Slovinsku až po litovské opatrenia podporujúce záujem mladých lekárov o všeobecné lekárstvo.
Práve vzájomná výmena skúseností môže byť jedným z najväčších prínosov spolupráce krajín Trojmoria. Zároveň predstavuje cestu, ako posilniť postavenie všeobecného lekárstva v strednej a východnej Európe.
