Program WONCA Europe 2026 priniesol množstvo tém, ktoré majú priamy presah do každodennej ambulantnej praxe. Vybrali sme niekoľko z nich – od umelej inteligencie a nových možností liečby migrény cez depredpisovanie až po prevenciu straty sebestačnosti a lifestyle medicínu. Témy vybrali a podrobnejšie spracovali MUDr. Katarína Kováčová, MPH, a MUDr. Veronika Bartoššíková. Jednotlivé články nájdete po kliknutí odkazy.
AI vo všeobecnej praxi – pomocník, nie klinický rozhodca
Umelá inteligencia sa už netýka iba budúcnosti medicíny. Všeobecný lekár ju môže využívať pri kontinuálnom vzdelávaní, vyhľadávaní a porovnávaní dôkazov či spracovaní vlastných odborných zdrojov. Na WONCA zazneli aj konkrétne nástroje – OpenEvidence pre klinické otázky podložené citovanými zdrojmi, Consensus pre orientáciu vo vedeckej literatúre či NotebookLM pre prácu s vlastnými dokumentmi. Zásadná však zostáva hranica medzi podporou a rozhodovaním: klinickú zodpovednosť nesie lekár a výstupy AI je potrebné overovať, najmä s ohľadom na kvalitu dát, možné skreslenie, transparentnosť a ochranu údajov.
AI vo všeobecnej praxi – pomocník, nie klinický rozhodca
Migréna – myslieť nielen na záchvat, ale aj na nadužívanie liekov
Manažment migrény sa dnes posúva ďaleko za samotnú akútnu analgetickú liečbu. Dôležitou témou je medication-overuse headache (MOH), pri ktorej sa diagnostická hranica neposudzuje podľa celkovej dávky, ale podľa počtu dní užívania liekov za mesiac. Prehľad z WONCA sa venuje aj preventívnej farmakoterapii, CGRP monoklonálnym protilátkam a gepantom a pripomína význam multimodálneho prístupu, ktorý okrem farmakoterapie zahŕňa spánok, pravidelné stravovanie, hydratáciu, prácu so spúšťačmi a vybrané behaviorálne intervencie.
Migréna – myslieť nielen na záchvat, ale aj na nadužívanie liekov
Keď stres nedovolí spať
Stresová reakcia je prirodzenou súčasťou fungovania organizmu – problém nastáva vtedy, keď je dlhodobá, neprimeraná alebo po nej chýba dostatočné zotavenie. V ambulancii všeobecného lekára preto nejde o „vypnutie stresu“, ale o rozpoznanie psychosociálnej záťaže, vylúčenie somatických či psychiatrických príčin a podporu účinných copingových stratégií. Pomôcť môžu jednoduché intervencie ako pomalé dýchanie, mindfulness či relaxačné techniky, pri chronickej insomnii však samotná spánková hygiena nestačí. Liečbou prvej voľby je kognitívno-behaviorálna terapia insomnie (CBT-I), ktorá pracuje napríklad s kontrolou podnetov, časom stráveným v posteli či obavami spojenými so spánkom. Zaujímavou cestou pre primárnu starostlivosť sú aj jej stručné, skupinové, digitálne či sestrou vedené formy, ktoré môžu sprístupniť účinnú liečbu väčšiemu počtu pacientov.
Lepší spánok sa nezačína večer
Kvalitu spánku neovplyvňuje iba to, čo robíme tesne pred zaspaním, ale celý náš deň. Pravidelný pohyb, kvalitná strava, stabilný denný rytmus aj správne načasovanie jedál a stimulantov môžu byť dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta s poruchami spánku. Namiesto univerzálnych zákazov sa odporúča individuálny „predpis“ – pohyb, ktorý pacient dokáže dlhodobo udržať, strava stredomorského typu, ľahšie večerné jedlo s odstupom od spánku či vynechanie kofeínu aspoň šesť hodín pred spaním. Alkohol pritom nie je vhodnou pomôckou na zaspávanie a pri výživových doplnkoch platí zásada najprv diagnostikovať, až potom suplementovať. Pri chronickej insomnii však režimové opatrenia nenahrádzajú CBT-I, ktorá zostáva liečbou prvej voľby. Najväčší efekt často neprináša radikálna zmena, ale niekoľko konkrétnych a udržateľných krokov.
Lepší spánok sa nezačína večer
Menej liekov, viac starostlivosti
Depredpisovanie sa na WONCA neotváralo iba ako nástroj redukcie polyfarmácie, ale aj ako téma pracovnej záťaže a udržateľnosti práce samotného lekára. Menej zbytočnej medikácie môže znamenať menej liekových interakcií a nežiaducich účinkov, jednoduchšiu kontrolu liečby a menšiu mentálnu záťaž. Diskusia však ukázala, že rozhodujúca je komunikácia – najmä v situácii, keď pacient liek očakáva, ale jasná indikácia chýba. Medzi praktickými nástrojmi zazneli princípy spoločného rozhodovania, motivačný rozhovor. Depredpisovanie tak nie je jednorazovým „škrtaním receptov“, ale riadeným procesom, ktorý potrebuje klinické zdôvodnenie aj dôveru pacienta.
Menej liekov, viac starostlivosti
Obličky nebolia. O to dôležitejší je skríning
Chronická choroba obličiek môže roky prebiehať bez príznakov a pacient o nej často nevie až do pokročilejších štádií. Práve všeobecný lekár má preto kľúčovú úlohu v jej včasnom záchyte – najmä u pacientov s diabetom, hypertenziou, kardiovaskulárnym ochorením, srdcovým zlyhávaním či obezitou. Základom skríningu je spoločné stanovenie odhadovanej glomerulovej filtrácie (eGFR) a pomeru albumínu ku kreatinínu v moči (ACR), potvrdenie nálezu, klasifikácia podľa systému CGA a náledná individualizovaná nefroprotektívna liečba. Článok sumarizuje praktický postup od identifikácie rizikového pacienta cez diagnostiku a stratifikáciu rizika až po liečbu a kritériá nefrologickej konzultácie.
Obličky nebolia. O to dôležitejší je skríning
Zachytiť stratu funkčnej kapacity skôr, než príde nesebestačnosť
WHO program ICOPE prináša do starostlivosti o ľudí vo veku 60+ proaktívny model zameraný na zachovanie funkčnej kapacity a sebestačnosti. Pracuje v štyroch krokoch – skríning, podrobnejšie hodnotenie, individuálny plán starostlivosti a následný monitoring – a sleduje oblasti ako kognícia, mobilita, výživa, zrak, sluch, psychika či sociálna podpora. Francúzska skúsenosť s viac ako 170-tisíc účastníkmi ukazuje, že vhodným miestom na implementáciu je práve primárna starostlivosť, najmä ak funguje v multiprofesijnom tíme. Výzvou pritom nie je samotný skríning, ale najmä jasné rozdelenie kompetencií, nadväznosť ďalšej starostlivosti a integrácia programu do bežných informačných a pracovných procesov.
Zachytiť stratu funkčnej kapacity skôr, než príde nesebestačnosť
Lifestyle Medicine – od odporúčania k systematickej intervencii
Sekcia Lifestyle Medicine otvorila otázku, ako dostať intervencie v oblasti výživy, pohybu, spánku, zvládania stresu, návykových látok a sociálnej prepojenosti systematickejšie do primárnej starostlivosti. Predstavený bol aj bezplatný kurz NextGenU, ktorý má lekárom a ďalším zdravotníkom pomôcť nielen s teóriou, ale aj so zručnosťami potrebnými na podporu zmeny správania pacienta. Druhá časť témy prepojila lifestyle medicínu s konceptom planetárneho zdravia: napríklad rastlinne orientovaná strava či aktívna doprava môžu mať súčasne zdravotný aj environmentálny prínos. Zaujímavý bol teda posun od všeobecnej rady „žite zdravšie“ k štruktúrovaným, na dôkazoch založeným intervenciám, ktoré možno cielene začleniť do práce s pacientom.
Lifestyle Medicine – od odporúčania k systematickej intervencii
CBT-I v primárnej starostlivosti: účinná liečba chronickej insomnie
Chronická insomnia nie je iba „zlý spánok“ a samotné odporúčania o spánkovej hygiene pri nej často nestačia. Kognitívno-behaviorálna terapia insomnie (CBT-I) je podľa európskych aj amerických odporúčaní liečbou prvej voľby a cieli na mechanizmy, ktoré nespavosť dlhodobo udržiavajú – napríklad nepravidelný režim, priveľa času stráveného v posteli či obavy zo zaspávania. Jej základom je najmä kontrola podnetov, regulácia času v posteli a práca s presvedčeniami o spánku. Zaujímavé pre primárnu starostlivosť je, že CBT-I nemusí znamenať iba niekoľko sedení so špecialistom. Dostupné sú aj krátke behaviorálne intervencie, programy vedené vyškolenou sestrou, skupinová či validovaná digitálna CBT-I, vďaka ktorým možno účinnú liečbu sprístupniť väčšiemu počtu pacientov.
CBT-I v primárnej starostlivosti: účinná liečba chronickej insomnie
