TÉMY: mladí praktici, Slovenskí mladí praktici

Prvú pomoc dáva rodič svojmu dieťaťu, keď ho učí, ako zdravo žiť…

„Tento výrok skúseného záchranára Viliama Dobiáša je mottom mojej každodennej práce,“ hovorí MUDr. Katarína Kováčová.

MUDr. Katarína Kováčová, nová predsedníčka Mladých praktikov pôsobí v ambulancii všeobecného lekára vo svojom rodisku v Šali, kde otvorili Centrum integrovanej starostlivosti, v meste, ktoré patrilo na západnom Slovensku v rámci aktualizácie minimálnej verejnej siete všeobecných lekárov a pediatrov Ministerstva zdravotníctva SR k čiernym okresom s nedostatkom všeobecných lekárov.

• Aké boli po rokoch nemocničnej praxe v zahraničí jej začiatky v ambulantnej praxi?
• Ako vníma všeobecné lekárstvo a postavenie praktických lekárov na Slovensku?
• Aké sú jej vízie ako predsedníčky Mladých praktikov?

Všeobecný praktik predstavuje MUDr. Katarínu Kováčovú.

Zdroj foto: archív SSVPL

Prečo u vás padla voľba práve na lekárske povolanie?

Po absolvovaní rozhovoru s pedagogickým poradcom na základnej škole mi bolo odporučené zamerať sa skôr na ekonomický smer. Týmto osobným názorom pedagóga som bola sklamaná a v duchu som sa v tej dobe rozhodla neposlúchnuť a ísť svojou cestou.

S podporou mojej rodiny som svoj cieľ nakoniec dosiahla. Štúdium pre mňa nebolo ľahkou cestou, ale dnes som veľmi rada, že som sa po nej vybrala. Je to krásne povolanie, som veľmi hrdá, že ho môžem robiť a neskutočne ma napĺňa.

Aké to majú v porovnaní s vašimi rokmi štúdia dnes študenti medicíny, a sú podľa vás už počas štúdia dostatočne motivovaní k tomu, aby si zvolili práve špecializáciu všeobecné lekárstvo?

Počas prvého semestra štúdia mi spolužiačka povedala, že chce byť všeobecnou lekárkou, doslova „obvoďáčkou“. Vtedy som jej nerozumela. Veď všetci sme chceli byť kardiológmi, chirurgami, neurológmi.

Donedávna to bolo tak, že špecializácia všeobecné lekárstvo bola málo propagovaná a nebola atraktívny odbor. Bolo to určite dané aj obmedzenými kompetenciami všeobecných lekárov, ktoré sa teraz neustále rozširujú a dúfam, že to pritiahne viac záujemcov pracovať v tejto špecializácii.

A túto generáciu možno presvedčí aj fakt, že ambulancie praktických lekárov sú dnes ekonomicky samostatné jednotky, ktoré môžu byť pri dobre nastavenom manažmente veľmi úspešné. Podnikáme v slobodnom povolaní.

Vždy ma bavila diagnostika, a práca v ambulancii všeobecného lekára ma v tomto smere neuveriteľne napĺňa. Máme rôzne vekové spektrum pacientov s množstvom rozličných diagnóz, a možnosť zistiť, v čom tkvie ich zdravotný problém, si naplno vychutnávam.

Po ukončení štúdia medicíny v roku 2010 ste odišli pracovať do zahraničia. Prax v odboroch internej medicíny ste získali v rokoch 2010 – 2018 na Univerzitnej klinike RWTH Aachen v Nemecku.

Začínala som na nefrologickom oddelení a súčasťou výukového programu každého lekára je tam prejsť cirkuláciou po oddeleniach, rovnako ako je to na Slovensku. V rámci povinného curricula sme zbierali skúsenosti aj z iných oddelení – či to bol centrálny príjem, gastroenterológia, oddelenie intenzívnej starostlivosti, kardiologické oddelenie.

Cieľom tohto prístupu je, aby mladí lekári získali čo najviac skúseností. Program cirkulácie bol presne stanovený a každý polrok sa menilo obsadenie. Kliniky boli úzko zamerané, špecializovali sa napríklad výlučne len na gastroenterologické či kardiologické ochorenia.

Na Slovensku je nedostatok lekárov nielen v odbore všeobecného lekárstva. Jedným z dôvodov tohto stavu je aj fakt, že absolventi medicíny vidia svoju ďalšiu budúcnosť práve v zahraničí.

Počas štúdia medicíny som sa zúčastnila výmenného programu Erasmus. Na jeden semester som si vyskúšala rozdiel v prístupe a atmosfére v nemocničnom prostredí u nás a v zahraničí.

Už prvý deň som bola ohúrená prístupom lekárskych kapacít k študentom. Boli sme pre nich partneri, motivovali nás, učili nás, že nie sme vo vzájomnej konkurencii, ale kolegialite. Na Slovensku som cítila medzi študentmi skôr veľkú rivalitu. Aj v zahraničí bolo cítiť rivalitu, ale bola vyvážená priateľskými vzťahmi v kolektíve.

Dôvodom odchodu mladých zdravotníkov zo Slovenska teda nie je v prvom rade len lepšie finančné ohodnotenie?

Áno, ekonomický faktor stojí u väčšiny určite na prvom alebo druhom mieste. V čase môjho odchodu do zahraničia bol plat začínajúceho lekára cca 700 eur, a to išiel rovno do služieb a mal zodpovednosť. V Nemecku bolo ohodnotenie lekárov podľa platových tabuliek oveľa vyššie.

Keď asi po roku môjho pobytu začali domáci lekári bojovať za zvýšenie platov, nerozumela som prečo, lebo ja som bola so svojím finančným ohodnotením spokojná, pretože som ho porovnávala s prostredím, z ktorého som prišla. Som veľmi rada, že sa aj na Slovensku podarilo presadiť zvýšenie platov lekárov. Zachránilo to našu krajinu pred ďalším odlevom zdravotníkov do zahraničia.

Prečo ste sa rozhodli napriek dobrým pracovným podmienkam vrátiť?

Toto je prvá otázka, na ktorú sa ma po návrate ľudia pýtajú. Úlohu zohrali viaceré dôvody. Po čase som zistila, že mi veľmi chýba môj rodný kraj, počas práce v zahraničí som zmeškala veľa pekných rodinných chvíľ a mala som pocit, že so získaným vzdelaním a skúsenosťami sa budem vedieť dobre uplatniť aj na Slovensku.

Dnes ste všeobecnou lekárkou. Ale po návrate zo zahraničia nebol odbor všeobecného lekárstva vašou prvou voľbou.

Po návrate na Slovensko som uvažovala o návrate do nemocničného prostredia. Chodila som na pohovory do nemocníc, zvažovala som prácu na dialýze. Mám dve malé deti, takže viac výhod som videla v ambulantnej praxi. Vôbec som však nevedela, akým systémom fungujú ambulancie.

Zavolala som na Odbor zdravotníctva VÚC Nitra, kde zhodou okolností už dlhšie hľadali lekára do Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti. A tu sa hviezdy spojili – pre mňa to bola vynikajúca príležitosť, ako začať v ambulantnej sfére, pre kraj príležitosť získať nového všeobecného lekára.

Neprebrala som obvod po odchádzajúcom lekárovi, ambulancia začínala úplne od nuly a budujem si ju podľa vlastných predstáv. Druhú atestáciu v odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých som získala v roku 2021 na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. A pre mňa sa hviezdy spojili aj v tom, že som sa vo všeobecnom lekárstve úplne našla, môžem byť užitočná v regióne a popritom sa môžem naplno venovať mojej rodine.

MUDr. Katarína Kováčová prednáša na 43. výročnej konferencii SSVPL

Keby sme predsa len mali porovnať z vášho osobného pohľadu nemocničnú a ambulantnú prax?

V ambulancii, v porovnaní s praxou z nemocnice, vystupujem ako samostatný subjekt a za všetko zodpovedám sama. Za chod a prevádzku ambulancie, ale aj za všetkých pacientov. Kým v nemocnici je vždy kolega, ktorý poradí, primár, ktorý zodpovedá za chod oddelenia a preberá zodpovednosť za diagnostické a terapeutické kroky. Vyšetrovacie metódy sú rýchlo dostupné, do dvoch hodín sú k dispozícii laboratórne výsledky a podobne.

V ambulancii musím zabezpečiť materiál, riešim komunikáciu s poisťovňami, vykazovanie, laboratórne výsledky mám s časovým oneskorením. To sú veci, ktoré zamestnanci nemocnice nemusia riešiť.

My si nosíme prácu domov, na konci mesiaca nás čakajú uzávierky, vyúčtovania, výkazy, popritom sa vzdelávame, reagujeme na nové výzvy nadriadených orgánov. Napriek tomu sa nesťažujem, pretože táto práca je kreatívna a dáva mi veľkú slobodu.

Apríl 2022 – vaša ambulancia patrí na Slovensku rozhodne k najmladším. Ako by ste zhodnotili prvé mesiace jej fungovania?

Prvé dva mesiace boli kritické, pretože bol neskutočný nárast pacientov a veľké administratívne komplikácie. Dnes mám pacientov z 32 rôznych obvodov z rôznych kútov Slovenska, ktorí tu žijú už desiatky rokov. Iní lekári ich z dôvodu vysokej kapitácie, vysokého stavu pacientov, nemohli zobrať.

Len za prvé tri mesiace sme získali 600 pacientov. Momentálne mám aj pri tomto počte pacientov plné ruky práce, pretože pandémia spôsobila, že máme čo doháňať.

Z hľadiska budovania ambulancie to bolo v porovnaní s mnohými začínajúcimi kolegami ľahšie v tom, že vďaka zriaďovateľovi už bola zariadená.

Za jeden zo zásadných problémov pri vybavovaní licencie a potrebnej administratívy považujem to, že som sa nemala kam obrátiť po radu. Zo zahraničia som totiž zvyknutá, a nielen v administratíve, že na všetko existuje nejaký návod, metodiky, postupy, ktoré hovoria, že takýto je úzus a postup. U nás takto spísané pravidlá, ktoré lekárovi nielen uľahčia cestu, ale ho aj chránia v mnohých prípadoch, neexistujú.

Ako hodnotíte ponuku ministerstva zdravotníctva na dotáciu 60 000 eur na založenie novej ambulancie? Pomôže to zmeniť situáciu nepriaznivého stavu všeobecných lekárov na Slovensku?

Myslím si, že je to veľmi slušná a na úvod dostatočná suma, na ktorej sa dá určite zakladať nová ambulancia. Závisí to však pravdepodobne aj od regiónu. Neviem však presne vyčísliť časový horizont, v ktorom sa môže ambulancia dostať z červených čísel do čiernych. Je to individuálne, závisí to od dynamiky prijímania pacientov, od výkonov, marketingu a, samozrejme, aj od individuálnej snahy lekára.

Skvelé však na tom je, že si to lekár môže vybudovať podľa vlastných predstáv, a vzhľadom na poddimenzovanosť lekárov na Slovensku sú dobré vyhliadky, že náklady sa vrátia v primerane dlhej dobe.

„Všeobecný lekár musí mať neskutočný prehľad, znáša veľkú záťaž, má svoje vedomosti a skúsenosti a musí sa orientovať v celom
spektre ochorení – od tých najjednoduchších, cez neurologické, gastroenterologické, kardiologické, kožné, internistické a iné. To
je skutočne široký záber – klobúk dolu pred všeobecnými lekármi. A keď sa budeme ďalej vzdelávať, ukážeme, že na to máme a vyslúžime si zaslúžený rešpekt.“

Po návrate na Slovensko ste sa stretli s možnosťou rezidentského štúdia. Existuje takáto možnosť aj v zahraničí?

Nedostatok lekárov je, samozrejme, všade, ale neuvedomovala som si kritickosť situácie na Slovensku. Prvým signálom po návrate zo zahraničia bol napríklad fakt, že s manželom nás ako pacientov odmietli štyria praktickí lekári, pretože už neprijímali nových pacientov. Ale to bolo ešte v období, keď som neuvažovala nad tým, že sa stanem všeobecnou lekárkou.

A o množstve vyčlenených prostriedkov od
štátu na rezidentský program, aby doplnil primárnu sféru, som ani netušila. Oceňujem, že sa kompetentní snažia situáciu riešiť aj takýmto spôsobom.

„Mladým lekárom treba dodávať sebavedomie, ale zdravé a slušné sebavedomie zodpovedajúce nášmu stavu. Aby sa vedeli skromne, slušne a elegantne prezentovať.“

Na poste všeobecného lekára pracujete krátko, napriek tomu už o vás počuť aj smerom k verejnosti, resp. smerom k vašim pacientom.

S magazínom Radar pracujeme v medicínskej rubrike s najrôznejšími témami týkajúcimi sa všeobecného lekárstva. Prvé články boli o hypertenzii a zvýšenom cholesterole, a momentálne uvažujeme, ktoré ďalšie témy sú pre verejnosť prínosné.

Zúčastnila som sa tohtoročnej kampane Pozor na kliešťa, kde som v rozhovore pre televíziu a rozhlas poskytla informácie o kliešťovej encefalitíde.

Myslím, že osveta lekárov smerom k svojim pacientom je nesmierne dôležitá, a aj v tomto smere zohráva všeobecný lekár zodpovednú úlohu.

Všeobecní lekári môžu robiť zdravotnú výchovu aj mimo ambulancie formou rôznych výstupov v médiách. A v tomto potrebujeme vzory, tak ako ich doteraz máme v podobe verejných prezentácií doktora Makaru, doktora Lipovského alebo doktoriek Šimkovej či Bendovej.

Aj keď je to pre mnohých kolegov možno práca navyše, cez prezentovanie faktov o zdraví prezentujeme pozitívne aj náš odbor. Aj toto je naše poslanie smerom k verejnosti. Dúfam, že sa v budúcnosti pripojí oveľa viac lekárov, možno aj z radov Mladých praktikov, a k tomu by som ich chcela, samozrejme, aj motivovať.

MUDr. Kováčová s MUDr. Lipovským a MUDr. Makarom na 43. výročnej konferencii SSVPL

Pripravujete však aj odborné vzdelávacie materiály pre mladých kolegov. Napríklad Manažment antibiotickej liečby v ambulancii všeobecného lekára.

Na Slovensku pre náš segment chýbali v tomto smere jasné odporúčania a preskripčné zvyklosti v regiónoch neboli v zmysle zahraničných odporúčaní. Tak som sa ich pokúsila zosumarizovať do komplexnejšieho materiálu pre Mladých praktikov.

V súčasnosti chýbajú v štandardoch ministerstva zdravotníctva všeobecno-lekárske usmernenia na empirickú liečbu najčastejších infekcií. V zahraničí sú dostupné zdroje, tak som sa inšpirovala guidelineami, usmerneniami a preskripčnými odporúčaniami podľa štúdií v zahraničí, a v súvislosti s epidemiologickou situáciou na Slovensku som navrhla tabuľky najnovších odporúčaní, ktorými sa môžeme riadiť.

Okrem práce v ambulancii je to práca navyše, ale ak to niekomu pomôže nielen v ambulancii, ale celé postavenie všeobecných lekárov posunie o kúsok ďalej, má to zmysel. Je dôležité mať tieto návody, aby sme boli lepšími lekármi.

Keď všeobecní lekári ukážu, že vedia manažovať aj stavy z iných odborov, vzrastie podľa mňa aj rešpekt iných špecializácií k všeobecnému lekárstvu.

Všeobecný lekár sa nestará len o poškodené zdravie svojich pacientov, ale najmä o to, aby zostali čo najdlhšie zdraví. Ako dokáže v tomto smere vzdelávať svojich pacientov?

V nemocnici sa liečia ťažké stavy, infarkty, mnohokrát komplikácie chronických ochorení.

Ešte nedávno som to považovala za kľúčové a významnejšie, ako sledovať hypertonikov či dyslipidemikov a rozprávať pacientom v ambulancii o komplikáciách ich ochorení a potrebe zmeny životného štýlu.

Teraz som sa ocitla na opačnej strane reťazca, v ambulancii, kde tieto ochorenia aktívne vyhľadávam, snažím sa im predchádzať. Počas práce v nemocnici by som to nikdy nepovedala, ale dnes priznávam, že ma to neskutočne baví. Vidím v tom obrovský význam a svoje poslanie.

Spomeniem krásnu myšlienku docenta Dobiáša, ktorý sa vyjadril – a teraz budem parafrázovať, že: „Ak k infarktovému stavu prichádza sanitka, to nie je prvá pomoc, to je posledná pomoc, ktorú pacient dostane. Prvú pomoc dáva rodič v detstve svojmu dieťaťu, keď ho učí, ako zdravo žiť.“ Skvelá myšlienka.

Zatiaľ čo v nemocnici som sa zúčastňovala práve na tejto „poslednej pomoci“, v ambulancii dávam svojim pacientom „prvú pomoc“ aj ja.

Učím ich, ako správne a zdravo žiť, a ako zabrániť tomu, aby potrebovali práve v tom produktívnom veku sanitku, aby neutrpeli infarkt, aby predchádzali zdravým životným štýlom onkologickým ochoreniam a podobne. A to je na našej práci veľmi zmysluplné.

Na predsedníckom poste Mladých praktikov ste vystriedali MUDr. Petra Lipovského.

Doktor Peter Lipovský je skvelý vzor pre mladých praktikov, pretože dokáže ľudí motivovať. Škoda, že tak dobre naštartovaný rozlet spoločnosti Mladých praktikov zastavila načas pandémia.

V prvom rade chcem zistiť, čo mladým praktikom chýba, čo by radi videli, počuli a akým aktivitám by sa radi venovali. A počas môjho pôsobenia v tejto funkcii chcem vytvoriť návody pre nás mladých praktikov, jasné, stručné, zrozumiteľné postupy, kde hľadať informácie.

Svojich mladých kolegov by som rada viac motivovala aj k vyššej angažovanosti, komunikácii a k organizovaniu podujatí. Máme medzi sebou množstvo inteligentných, milých a motivovaných ľudí a myslím si, že ak sa spojíme, tak sa nám určite v najbližších rokoch podaria veľké veci.

Teším sa na to, že sa vďaka spoločnému cieľu spojíme, aby sme ukázali, že máme na to, aby sme spoločnosť všeobecných lekárov posunuli vpred. Aby sme si zaslúžili aj akceptáciu a úctu kolegov špecialistov, verejnosti aj celej spoločnosti. Pretože tie nám právom patria.

Pred pár dňami ste sa vrátili zo stretnutia WONCA v Londýne.

K účasti na takýchto podujatiach by som veľmi rada motivovala aj kolegov z Mladých praktikov a myslím si, že spoločnosť SSVPL veľmi rada podporí takéto aktivity svojich členov, aby získavali skúsenosti, nosili na Slovensko nové informácie, a tým posúvali odbor všeobecného lekárstva stále viac dopredu.

Prečítajte si článok Boli sme na svetovej konferencii WONCA v Londýne .

O novej predsedníčke Mladých praktikov MUDr. Kataríne Kováčovej

• MUDr. Katarína Kováčová (všeobecný lekár pre dospelých, nefrológ) ukončila štúdium medicíny v roku 2010 na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
• Prax v odboroch internej medicíny získala v rokoch 2010 – 2018 na Univerzitnej klinike RWTH Aachen v Nemecku. Venovala sa najmä diagnostike a liečbe vnútorných chorôb. Špecializovala sa na pacientov s kardiovaskulárnymi a obličkovými ochoreniami. Pacientov ošetrovala na špecializovanom oddelení, v tom čase jedinom svojho druhu v Nemecku, ktoré bolo zamerané na úzku spoluprácu
  kardiológov a nefrológov.
• Dva roky pracovala na kardiologickej jednotke intenzívnej starostlivosti, ďalej na oddelení gastroenterológie a na centrálnom príjme.
• V roku 2018 získala atestáciu v odbore nefrológia (Ärztekammer Nordrhein, Düsseldorf, Nemecko).
• Po návrate na Slovensko získala v roku 2021 druhú atestáciu na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave v odbore všeobecné
  lekárstvo pre dospelých.
• Svoj záujem venuje ambulantnému sektoru a rozvoju všeobecného lekárstva v regióne Šaľa.
• Je členkou Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva – Mladí praktici.
• MUDr. Kováčová v apríli otvorila novú všeobecnú ambulanciu pre dospelých MediElic, s. r. o., v Šali v CIZS (Centrum integrovanej zdravotnej starostlivosti).

Článok bol zverejnený v časopise Všeobecný praktik 3/2022.