Hlboká žilová trombóza – poznáte jej prejavy?

antikoagulačná liečba, diagnostika, liečba, prevencia, príčiny, príznaky, riziko, trombofília, trombofilný stav, žilová trombóza

Hlboká žilová trombóza je potenciálne nebezpečný stav. Čo je hlboká žilová trombóza a aké sú jej riziká? Aké má trombóza príznaky? Ako sa lieči žilová trombóza a bude ma liečiť môj všeobecný lekár? Čo má trombóza žíl spoločné s pľúcnou embóliou?

Čo je trombóza? Čo je tromboflebitída?

Hlboká žilová trombóza (nazývaná aj flebotrombóza) je nebezpečný stav, pri ktorom sa vytvorí krvná zrazenina v hlbokých žilách, najčastejšie v hlbokých žilách dolnej končatiny.

Odtiaľto sa zrazenina môže odtrhnúť a preniknúť cez srdce do pľúcnych tepien – vzniká pľúcna embólia. Odtrhnutý embolus tak upchá prívod krvi v danej tepne.

Ak sa zrazenina vytvorí v povrchových žilách, nazývame ju tromboflebitída (ide o zápal povrchovej žily s následným vytvorením zrazeniny). Takáto povrchová trombóza sa zvyčajne nepovažuje za takú nebezpečnú ako zrazenina v hlbokých žilách (flebotrombóza). Na rozdiel od flebotrombózy, tromboflebitída býva často problémom na horných končatinách, napríklad pri zavedení kanyly do žily na predlaktí. Typicky na dolných končatinách postihuje varikózne zmenené žily – varixy. Zriedkavejšie môže byť prejavom systémového ochorenia – vaskulitídy.

Žilová trombóza – príčiny

Podmienky na vznik žilovej trombózy podporujú tri základné faktory (tzv. Virchowova triáda):

1. stagnácia krvi v žilách

2. zvýšený sklon k zrážanlivosti krvi (hyperkoagulačný stav)

3. poškodenie cievnej steny

V praxi to znamená tieto rizikové faktory žilovej trombózy:

• dlhodobé cestovanie s ohnutými končatinami, napr. v lietadle

• nedostatočný príjem tekutín

• vrodené stavy, keď sa krv viac zráža (trombofília)

• onkologické choroby (zvyšujú zrážanlivosť krvi)

• hormonálna antikoncepcia

• tehotenstvo

• dlhodobé ležanie, napr. po operácii

• útlak žíl napr. podkolienkami s tesným lemom, popruhom a pod.

• nádorové ochorenie

• zápalové ochorenie, sepsa

• úraz

• chemoterapia

• chirurgická liečba

Zvyčajne je vznik žilovej trombózy výsledkom kombinácie viacerých rizikových faktorov.

Aké má žilová trombóza príznaky?

Na hlbokú žilovú trombózu vás upozornia najmä:

• bolestivosť, opuch jednej končatiny vzniknutý v priebehu niekoľkých dní;

• opuchnutá končatina môže byť začervenaná, teplejšia, žily na pokožke bývajú viac naplnené;

• opuch pri flebotrombóze zvyčajne nepostihuje iba členok, ale aj lýtko.

Príznaky závisia aj od postihnutia konkrétnych žíl. Niekedy býva jediným príznakom bolesť či pichanie vo vnútri nohy pri chôdzi. Opuch býva menší, ak máte postihnuté len žily predkolenia. Naopak, ak sú zasiahnuté žily stehna či malej panvy, opuch je výraznejší a zasahuje celú dolnú končatinu.

Ak spozorujete na sebe opuch dolnej končatiny, nemusí to byť hneď trombóza. Jednostranný opuch môžete mať napríklad aj pri chronickom žilovom ochorení dolných končatín. Ten však v noci po vyložení nôh ustupuje, čo sa naproti tomu pri flebotrombóze nedeje. Ak mávate opuchnuté nohy z iných dôvodov, napr. pri srdcovom zlyhávaní, trombóza sa prejaví zhoršením už existujúceho opuchu.

Ak sa trombóza vytvorí v iných žilách ako na dolnej končatine, príznaky sú rôzne – podľa toho, ktorý orgán postihne.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Iné druhy trombózy

Až 90% prípadov hlbokej žilovej trombózy je na žilách dolných končatín. Zriedkavejšie sa objavuje trombóza na iných žíl, napríklad:

• Ak máte cirhózu pečene, akútnu pankreatitídu alebo ste po brušných operáciách, môže vás ohrozovať trombóza portálnej žily. Prejavuje sa náhlou bolesťou brucha a zvracaním.

• Trombóza venóznych splavov (žíl v lebke) je zriedkavá komplikácia napríklad akútneho zápalu prínosových dutín.

• Existuje aj trombóza žíl horných končatín. Tá sa objavuje skôr u mladších ľudí, býva spojená s nadmernou fyzickou námahou. Prípadne pri zavedených venóznych kanylách pri podávaní infúzií či transfúzií.

Kto je rizikový pre vznik trombózy?

Na hlbokú žilovú trombózu musíme myslieť najmä, ak:

• sa vyskytla hlboká žilová trombóza u vás v minulosti alebo u vašich pokrvných príbuzných bol diagnostikovaný trombofilný stav;

• sa udialo tehotenstvo, užívanie hormonálnej antikoncepcie alebo hormonálnej substitučnej liečby;

• prebehli chronické zápalové choroby čreva, reumatoidná artritída, astma, a to najmä v prípade, ak užívate kortikoidy;

• ste cestovali viac ako 6 hodín v posledných týždňoch;

• máte aktívne onkologické ochorenie;

• vznikla imobilizácia v posledných 3 mesiacoch (napr. po úraze, operácii);

• máte vážnejšiu internistickú diagnózu.

Žilová trombóza – diagnostika. Čo môže urobiť váš všeobecný lekár?

Ak máte podozrenie na hlbokú žilovú trombózu, navštívte svojho všeobecného lekára. Vyšetrí vás a môže vám odobrať krv na zistenie hladiny D-diméru. Ak je trombóza na základe týchto vyšetrení pravdepodobná, môže vás po zhodnotení anamnézy a klinického stavu s prihliadnutím na celkový stav poslať špecialistovi – angiológovi alebo na urgentný príjem. Tam zvážia vyšetrenie žíl ultrazvukom, ktoré diagnózu potvrdí.

Ak je trombóza veľmi pravdepodobná, no ultrazvuk ju nepotvrdí, je na mieste vyšetrenie opakovať o 3-5 dní. Ak nie je ultrazvukové vyšetrenie jednoznačné, špecialista zváži odporučenie CT vyšetrenia, vyšetrenie magnetickou rezonanciou či RTG vyšetrenia – flebografiu.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Samotné zvýšenie hladiny D-diméru v krvi bez akýchkoľvek príznakov trombózy nestačí na stanovenie diagnózy a nie je dôvodom návštevy urgentného príjmu. Všeobecný lekár ho posudzuje v kontexte. Tento parameter býva zvýšený napríklad aj po úraze, operácii, pri zápale či v tehotenstve. Ak je negatívny, s vysokou pravdepodobnosťou je trombóza vylúčená.

Čo je trombofilný stav a kedy na trombofíliu myslieť?

Váš všeobecný lekár zhodnotí, či je u vás podozrenie na vrodený trombofilný stav. Ak posúdi, že áno, odošle vás k hematológovi. Stáva sa tak najmä ak:

• trombóza alebo pľúcna embólia vznikne u človeka mladšieho ako 45 rokov;

• pri opakovaných trombózach;

• je trombóza vyvolaná len minimálnym podnetom – napríklad cestovanie, operácia, pôrod, užívanie hormonálnej antikoncepcie;

• trombóza vznikne napriek užívaniu antikoagulačnej liečby;

• pri opakovanom vzniku povrchových zápalov žíl;

• pri opakovaných spontánnych potratoch;

• pri zvýšenom výskyte trombóz u najbližších pokrvných príbuzných.

Existujú aj získané trombofilné stavy, keď ste vplyvom choroby alebo inej okolnosti náchylnejší na vznik krvných zrazenín. Typickým príkladom sú onkologické ochorenia či tehotenstvo.

Žilová trombóza – liečba

V liečbe žilovej trombózy potrebujete lieky ovplyvňujúce zrážanie krvi (antikoagulanciá). Tieto lieky bránia zväčšovaniu zrazeniny, ktorú si organizmus postupne prirodzeným spôsobom rozpustí.

Spočiatku dostanete injekcie pod kožu, ktoré si budete po zaučení pichať sami. Váš lekár či sestra vám ukážu, ako sa to robí. Tieto injekcie obsahujú nízkomolekulárny heparín.

Po niekoľkých dňoch lekár liečbu vymení za tabletky, najčastejšie za warfarín. Táto výmena niekedy začne v nemocnici alebo ju usmerní váš všeobecný lekár.

Zároveň potrebujete kompresívnu liečbu (najprv kompresívne bandáže, neskôr podkolienky či pančuchy) a zvyčajne (s výnimkou najvážnejších stavov) je možný pohybový režim – chôdza podľa toho, koľko zvládnete.

V niektorých prípadoch, keď je zrazenina prítomná vo veľkých žilách a ohrozuje vás viac, zvolia lekári intenzívnejšiu liečbu pomocou vnútrožilových zákrokov. Zrazeninu môžu rozpustiť trombolýzou priamo v žile pomocou katétra a rozpúšťajúcej látky. Trombolýza nie je vhodná pre každého, lekár starostlivo zvažuje, či je potrebná u príslušného pacienta.

Liečba warfarínom

Pri liečbe warfarínom budete približne raz za mesiac chodiť na odbery krvi. Lekár bude sledovať zrážanlivosť krvi pomocou parametra s názvom INR. Hodnoty INR majú byť medzi 2 až 3, aby bola liečba účinná. Na začiatku liečby warfarínom, kým bude hodnota INR v požadovanom rozmedzí, budete užívať aj injekcie. Neskôr už zostanete iba na tabletkách.

Pri liečbe warfarínom dávajte pozor na stravu. Mnohé potraviny ovplyvňujú účinok warfarínu, preto by ste pri nastavovaní sa na warfarín mali mať ako-tak stabilný príjem týchto potravín.

Na warfarín vás nastaví váš všeobecný lekár, ku ktorému budete chodiť na pravidelné odbery krvi.

Zdroj foto: www.stock.adobe.com

Ako dlho trvá liečba trombózy? Aké sú alternatívy warfarínu?

Liečba žilovej trombózy trvá najmenej 6-12 mesiacov, môže byť aj celoživotná. Závisí to od typu a rozsahu trombózy, vášho zdravotného stavu a rizikových faktorov – či ste už nejakú trombózu prekonali, či máte vrodený trombofilný stav a podobne.

Existujú aj lieky na riedenie krvi, ktoré sa zaviedli do praxe v posledných rokoch. Tzv. priamych antikoagulancií je viacero druhov, každý má svoje špecifické vlastnosti, čiže aj iné možnosti uplatnenia. Pri užívaní týchto liekov sa nevykonávajú pravidelné odbery krvi kvôli hodnote INR s cieľom sledovania optimalizácie liečby.

Pri výbere vhodného lieku lekár zvažuje mnohé kritériá (pridružené ochorenia, iné užívané lieky, váš celkový zdravotný stav a ďalšie faktory, ktoré vplývajú na užívanie daného lieku), rozhodnutie býva často komplikované.

Na čo dať pozor v liečbe trombózy

Ak užívate lieky na riedenie krvi, sledujte, či sa u vás neobjavia príznaky krvácania.

Ak si všimnete modriny na koži, ktoré vzniknú bezdôvodne, krv v moči, v stolici či čiernu stolicu, náhly pokles tlaku, ktorý sa nezlepšuje a je spojený s nevoľnosťou, pocitom na odpadnutie, silnejšiu menštruáciu, nadmerné krvácanie z ďasien pri umývaní zubov, náhlu bolesť brucha, ktorá neustáva, a podobne, ihneď vyhľadajte lekársku pomoc.

Ak vás pri liečbe podkožnými injekciami alebo pri podávaní tabletiek svrbí telo, môže ísť o alergickú reakciu. Skonzultujte tento prejav so svojím všeobecným lekárom.

Žilová trombóza – prevencia

Prevencia hlbokej žilovej trombózy spočíva v minimalizovaní rizikových faktorov. Tie dedičné neovplyvníte, no môžete ovplyvniť tie získané. Čo robiť, aby ste nedostali trombózu?

• Vyhnite sa dlhodobému sedeniu, pri cestovaní si robte pravidelné prestávky, prejdite sa aspoň každé dve hodiny, aspoň každých 15 minút pocvičte nohami – napr. krúžením v členkoch, zaťahovaním špičiek od seba a k sebe a podobne.

• Poctivo užívajte antikoagulačnú liečbu, ak vám ju predpísal lekár.

• Pite dostatok tekutín, aby ste nemali hustú krv.

• Obmedzte alkohol či kávu, pretože majú močopudné účinky.

• Ak vám to lekár odporučil, noste kompresné pančuchy alebo podkolienky.

• Nefajčite, obzvlášť ak užívate hormonálnu antikoncepciu.

• Zúčastňujte sa pravidelne na preventívnych prehliadkach u všeobecného lekára, gynekológa a urológa.

Autorka článku: MUDr. Katarína Kosová

Odbornú kontrolu zabezpečila MUDr. Katarína Dostálová, PhD., MPH, angiologička pôsobiaca v zdravotníckom zariadení Angiologická ambulancia Nemocnice akad. L. Dérera, Univerzitná nemocnica Bratislava.

Zdroje:

www.cievy.sk

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/14507948/

https://zilniporadna.cz/clanek/hluboka-zilni-tromboza-267

https://www.solen.sk/storage/file/article/a37e4fe9c79108d40883da73f825d714.pdf